{"guid": "3d53dd6f-6747-4932-a03c-37b119eac8b0:8a2e002f-2be9-42de-9c3a-5116e41bc7ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214869.1", "spisova_znacka": "5Co/416/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/416/2014 z 28. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. júla 2014, sp. zn. 5Co/416/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214869.1", "identifikacne_cislo": "5712214869", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2014-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a2e002f-2be9-42de-9c3a-5116e41bc7ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214869.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214869.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214869.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 5Co/416/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5712214869\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214869.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha\na členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou\nFridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská\nrepublika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie\n13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Martin č. k. 5C/272/2012-69 zo dňa 2. apríla 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e.\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nSúd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov a vykonané\ndokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutkové a právne skutočnosti:\nV prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovú ujmu v peniazoch\nv žalovanej výške, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnom stanovenej doby (§ 44 ods.\n2 Exekučného poriadku). Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného\npostupu, nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,\nnajmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym\núradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote.\nAj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.\nNa základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez\nzbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis.zn. I.ÚS 16/2002\nsamotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo\nskutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu\núvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských\nzmlúv.  Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\ndo vydania poverenia na vykonanie exekúcie  vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu\nzákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci\nvysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na\n\nvykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci\nv primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\nVzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v\npredmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú  nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Keďže\nprvostupňový súd riadne doručil svoje rozhodnutie účastníkom konania do vlastných rúk v súlade s ust.\n§ 45 a násl. O.s.p., a teda účastníci poznajú doslovné znenie odôvodnenia rozhodnutia, ďalšie citovanie\nodôvodnenia považuje odvolací súd za nadbytočné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.\n1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si\nnáhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a\niné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú. V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný\nrozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.\n\nV zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka.\nNamietala, že riadne a včas požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila\nsúdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľky.\nV ďalšom poukázala na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V konkrétnostiach uviedla, že\nsúd sa mal dopustiť viacerých omylov. Súd podľa jej názoru rozhodol bez toho, aby  umožnil\nnavrhovateľke ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam\nveci. Navrhovateľka ako strana v konaní nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala\nmožnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, pričom sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na\npodporu svojich protitvrdení. Záverom navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie zrušil a\nvrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust.  § 214 ods.\n2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne\nsprávny potvrdil.\n\nPokiaľ išlo skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto\nsmere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto\nprípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v\npriebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa\nv dôvodoch napadnutého rozhodnutia.\n\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov\nkonania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj\nnáležite vyhodnotil.\n\nPrvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkoherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o\nneodôvodnenosti nároku žalobcu. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú\npre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.\nV sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.\nPrejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú,\nje zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov\nleží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda\npovinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je\nzaviazaný každý účastník konania. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a na to,\nže súd nepostupoval správne keď vykonal pojednávanie bez prítomnosti navrhovateľky, odvolací súd\nuvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď nepristúpil na rôzne konštrukcie navrhovateľky,\nktoré iba sťažujú priebeh konania a postup súdu v ňom. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. predpokladá pre\nprejdnanie v neprítomnosti takého účastníka skutočnosť že sa účastník nedostaví na pojednávanie ani\n\nnepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Navrhovateľka v danom prípade nepožiadala o odročenie\nz dôležitého dôvodu. Z návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia nestrannosti\nsúdu a sudcu je možné pri jeho obsahom posúdení dôjsť k záveru, že týmto úkonom, by navrhovateľka\nmohla požiadať o odročenie pojednávania, no zároveň vzhľadom na uvedený dôvod - nestrannosť\nsudcu, súdu - nie je možné v danej situácií vyhodnotiť takýto dôvod ako dôležitý, nakoľko o nestrannosti\nsúdu už rozhodované v predmetnom konaní bolo.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že v nebolo porušené právo na kontradiktórne konanie. Podľa ust. § 115 ods. 1,\n2 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej\npojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa\nmusí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,\nkeď sa má pojednávanie konať.\nPrávo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, je potrebné chápať tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie práva konať a\nrozhodnúť v jeho prítomnosti. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd\nvytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť,\nteda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s\ndôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Dôkaznú povinnosť\nmôže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo\ntýchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania pri odročovaní pojednávania. Jej cieľom je\nunesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania\nbez ohľadu na jeho procesné postavenie. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\nstav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb a\nprávnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. Podľa ust. § 129 ods. 1 O.s.p. možno vykonať\ndokazovanie listinami tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta\nalebo oboznámi ich obsah. Podľa ust. § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní,\nak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.\n\nNavrhovateľka v množstve svojich podaní na súdoch tvrdí, že súdy jej svojím postupom odňali možnosť\nkonať pred súdom. Túto procesnú vadu vyvodzuje z toho, že v rozhodnutiach súdov absentuje náležité\nodôvodnenie zaujatého právneho názoru.\n\nPodľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: „Všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces“. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť\naj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa\nktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená\nv § 157 ods. 2 O.s.p. Táto  norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali\nsporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava\nv odvolacom konaní“. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom\nprípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv navrhovateľa\n(zhodne judikatúra Najvyššieho súdu SR 7 Cdo 185/2013 a ďalšie).\n\nV danej veci bolo nariadené pojednávanie na konkrétny termín, pričom navrhovateľka bola riadne na\ntoto pojednávanie predvolaná, no bez ospravedlnenia sa nedostavila i keď podala návrh na zrušenie\npojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.  Krajský súd\npoukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní\nrovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, teda právo\nvykonávať procesné úkony, vo formách stanovených zákonom nazerať do spisu, robiť si výpisy, vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali § 123 O.s.p., byť predvolaní na súdne\npojednávanie. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom spisu a obsahom exekučného spisu súdu.\nPokiaľ teda okresný súd na pojednávaní dňa vykonal dôkazy navrhované navrhovateľkou a poskytol\n\nmožnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania, čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp.\nnavrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak týmto postupom okresného súdu nedošlo k\nporušeniu princípov kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva\nna spravodlivé súdne konanie. K právu účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\nzodpovedá aj povinnosť súdu umožniť účastníkovi, aby sa vyjadril ku každému dôkazu, ktorý súd\nvykonal a ktorý môže aj obsahovať zistenie významné pre rozhodnutie súdu. Tento postup bol zo strany\nokresného súdu postupom podľa § 122 ods. 1 v spojení s § 123 O.s.p. dodržaný. Okresný súd dodržal i\nzásadu priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho\nkonania, ktorú zaručuje nielen ústava (čl. 48 ods. 2), ale aj Dohovor (čl. 6 ods. 1), keďže táto zásada je\nsúčasťou práva účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci, týkajúce sa ich občianskych práv a\nzáväzkov a je aj zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania. Práve zo\nstrany prvostupňového súdu dodržanie práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom je v zhode i s judikatúrou, o ktorú sa opiera aj ESĽP, ktorý vyslovil, že súčasťou koncepcie\nspravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci nielen\nprávo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj\nprávo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť\nrozhodnutie súdu. Vo vzťahu k princípu rovnosti braní, ktorý bol prvostupňovým súdom dodržaný, bola\nposkytnutá obom účastníkom konania primeraná možnosť predložiť svoje návrhy. Pokiaľ okresný súd v\nrámci vykonávaného dokazovania vytvoril procesný priestor obom sporovým stranám na navrhovanie\ndôkazov, oboznámenie sa a vyjadrenie sa k nim, tak neodňal navrhovateľke ako účastníčke konania\nmožnosť konať pred súdom, teda rešpektoval judikatúru ústavného súdu a ESĽP. Postupom okresného\nsúdu nedošlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku každému z vykonaných dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, k porušeniu zásad priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov a kontradiktórnosti sporového\nkonania, teda zásad obsiahnutých v príslušných ustanoveniach O.s.p., v práve na spravodlivý proces,\nako ho vykladá ústavný súd a ESĽP.\n\nPokiaľ navrhovateľka spochybňovala v konaní zákonného sudcu s poukazom na ust. § 15 ods. 1 O.s.p.\nodvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodoval. Odvolací súd v aktuálnom\nkonaní takisto nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu.\nZ ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O.s.p.) predstavuje výnimku z významnej\nústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len\ncelkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť\nv súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka\nkonania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania\nveci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého\nrozhodovania.\nDôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej\nžalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010 a ďalšie). Pre účely preskúmavanej\nveci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva\nsúdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľky) svojím nesprávnym úradným postupom\nv inej právnej veci založil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z.\n\nPokiaľ navrhovateľka v odvolaniach v mnohých týchto sporoch tvrdila, že súd prvého stupňa\nkonštatoval, že ňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, odvolací súd zdôrazňuje,\nže prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že zákonom\nstanovená lehota na vydanie poverenia nebola dodržaná. Odvolací súd poukazuje na názor Ústavného\nsúdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno\nvyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených\nlehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné\nzdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale\nich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\npretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci Porušenie\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno\npreto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených\nlehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy\"\n\nobsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote\" obsiahnutý v čl. 6 ods.\n1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone\nustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nV odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania postupom\npodľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak,\nako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/272/2012", "guid": "2756effe-92a4-4284-a48c-a46fb5fc29b7:edd3373c-5e6d-4423-9680-70b6a230576b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 864, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}], "citovane_v": []}