{"guid": "3d4e76eb-f0d9-4881-a88a-ab53a0facff1:fc3549fd-d38e-48eb-9e2e-6b0ae7e64371", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8313217334.1", "spisova_znacka": "5Co/443/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/443/2015 z 15. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. februára 2017, sp. zn. 5Co/443/2015, ECLI:SK:KSPO:2017:8313217334.1", "identifikacne_cislo": "8313217334", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2017-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc3549fd-d38e-48eb-9e2e-6b0ae7e64371", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8313217334.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8313217334.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8313217334.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/443/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217334
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313217334.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu X. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. G. XXXX/XX, XXX XX N., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom M.R. Štefánika
171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným 1./ J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX
N., X./ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX N., obaja zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom,
advokátom, so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/411/2013-52 zo dňa 11.09.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

P r i z n á v  a   žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
vo vzťahu k žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným trovy konania vo výške 218,09 Eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.

3. Súd žalobu zamietol z dvoch nižšie uvedených samostatných dôvodov. V prvom rade, v konaní bolo
preukázané a nebolo to ani sporné, že žalovaní uvedené veci nemajú a nedisponujú nimi. V druhom rade,
žalobca nepreukázal, že je vlastníkom uvedených vecí, pretože už predtým ich inou kúpnou zmluvou
previedol na 3.osobu, ktorá nie je účastníkom tohto konania. Konkrétne :

4. Žaloba o vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene zadržiava vec patriacu vlastníkovi
a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia na podanie žaloby patrí vlastníkovi. Pasívne
legitimovaným v tomto prípade je osoba, ktorá má vec fakticky u seba, a nemá na to žiaden právny
dôvod.

5. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že veci, ktorých vydanie je
predmetom tohto konania, a to klimatizačná jednotka s príslušenstvom a detské ihrisko žalovaní nemajú
fakticky u seba, pričom ide o nevyhnutný predpoklad na strane pasívne legitimovaného subjektu.
Žalovaní nie sú pasívne legitimovaní  pri tejto žalobe o vydanie vecí. Žalobca určuje ako pán sporu
predmet sporu a okruh účastníkov. Uvedené je zrejmé z výpovedi žalovaného v 2.rade a aj žalobcu.



6. Čo sa týka druhého samostatného dôvodu na zamietnutie žaloby, je tu nedostatok aktívnej legitimácie
na podanie tejto žaloby na strane žalobcu. V konaní totiž žalobca nepreukázal vlastnícke právo k týmto
veciam. Svedok V. J. potvrdil, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.4.2013 medzi žalobcom
ako predávajúcim a ním ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva reštaurácie „U Mecha“,
ktorej súčasťou bola aj klimatizácia a detské ihrisko, ktorých vydania voči žalovaným sa žalobca v tomto
konaní domáhal, čo by znamenalo, že žalobca ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanými už nebol
vlastníkom klimatizačnej jednotky a detského ihriska.

7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ustanovením § 142 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Žalovaní v 1.-2.rade boli v tomto konaní v
celom rozsahu úspešní, preto majú právo na náhradu trov konania potrebných pre účelné bránenie
svojho práva. Trovy konania žalovaných pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia za poskytnutie
právnej služby advokátom, a to za 3 úkony právnej, a to 1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Písomné
podanie na súd - návrh na vykonanie dôkazov, otázky pre svedka zo dňa 01.04.2015, 3. Účasť na
pojednávaní dňa 11.09.2015 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) v súlade s ustanovením § 11 odsek 1 písmeno a) podľa vyúčtovania právneho zástupcu
žalovaných zo dňa 14.09.2015 ako 1/13 výpočtového základu, t.j. suma 64,54 Eur a paušálnej náhrady
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3
vyhlášky. Celková výška trov právneho zastúpenia žalovaných, ktorú mu súd priznal predstavuje sumu
218,09 Eur (3 x 64,54 Eur + 1 x 8,04 Eur/RP/ + 1 x 8,39 Eur/RP/). Súd nemohol priznať právnemu
zástupcovi žalovaného odmenu vrátane režijného paušálu za ním uplatnený úkon právnej služby, a to
účasť na pojednávaní dňa 17.05.2014, pretože na daný deň nebolo vytýčené žiadne pojednávanie.

8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť
alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.  Namietal, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný v 2.rade sa na
pojednávaní vyjadril, že predmet konania ponechal terajšiemu majiteľovi z dôvodu, že tento predmet
sporu mu nikdy ani nepatril. Toto tvrdenie žalovaného v 2.rade je pravdivé. Vlastníkom týchto vecí sa
nikdy nestal a to z dôvodu, že nezaplatil so žalovanou v 1.rade žalobcovi kúpnu cenu, tak ako to bolo
dohodnuté v kúpnej zmluve. V čase podania žaloby boli žalovaní držiteľmi týchto vecí na základe kúpnej
zmluvy, ktorá bola uzatvorená. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaným v 1.a
2.rade predmetné veci odovzdal, je vlastníkom veci žalobca a to až do úplného zaplatenia kúpnej ceny.
Obaja žalovaní mali predmet sporu odovzdať tak ako ostatné veci uvedené v preberacom protokole,
nakoľko žalobcovi kúpnu cenu neuhradili. Žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko v čase jej podania boli
držiteľmi veci žalovaní v 1.a 2.rade bez právneho dôvodu, resp. dôvod ich držby odpadol. Žalovaní sa
nemôžu zbaviť svojej povinnosti vydať veci odovzdaním, resp. ich prenechaním inej osobe. Pri takomto
opakovanom postupe by žalobca v spore o vydanie veci nemohol byť úspešný, nakoľko by žalovaní
stále mohli vytvoriť nedostatok pasívnej legitimácie jednoduchým odovzdaním veci inej osobe. Súd uveril
tvrdeniu svedka V. J., že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a žalobcom ako
predávajúcim zo dňa 16.04.2013 došlo k prevodu reštaurácie, ktorej súčasťou mali byť aj klimatizačné
jednotky s príslušenstvom a detské ihrisko. Tento záver súdu je v rozpore s ostatnými vykonanými
dôkazmi. V priebehu konania žalobca predložil súdu prílohu ku kúpnej zmluve, v ktorej je uvedený
zoznam predávaných hnuteľných vecí, pričom klimatizačné jednotky s príslušenstvom a detské ihrisko
sa medzi týmito vecami nenachádzajú. Tieto žalobca V. J. nepredal, a preto záver súdu o tom, že nie je
žalobca ich vlastníkom je nesprávny. Výlučným vlastníkom týchto vecí je žalobca.  Žalobca trval na tom,
že žaloba bola podaná dôvodne a na základe vykonaných dôkazov jej malo byť vyhovené.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Odvolanie považujú za účelové a nedôvodné. Poukázali
na to, že súd prvej inštancie žalobu o vydanie veci zamietol správne, nakoľko neboli splnené zákonné
dôvody na to, aby jej bolo možné vyhovieť. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že
veci, ktorých vydanie je predmetom konania a to klimatizačná jednotka s príslušenstvom a detské ihrisko
žalovaní nemajú fakticky u seba, pričom ako rozhodol súd prvej inštancie, ide o nevyhnutný predpoklad
na strane pasívne legitimovaného subjektu. Uvedené bolo preukázané výpoveďou žalovaného v 2.rade
a aj samotného žalobcu. Súd prvej inštancie správne argumentoval v odôvodnení rozhodnutia, správne
rozhodol aj ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby na strane žalobcu. V konaní
bolo preukázané, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k týmto veciam. Všetko potvrdil svedok  V. J.,



ktorý uviedol, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.04.2013 medzi žalobcom ako predávajúcim
a ním ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva Reštaurácie „U Mecha“, ktorej súčasťou
bola aj klimatizácia a detské ihrisko, ktorých vydania sa domáha žalobca voči žalovaným. Svedok
potvrdil, že nehnuteľnosť sa kupovala so všetkými vecami, ktoré sa nachádzali v čase podpisu zmluvy v
nehnuteľnosti, teda aj vyššie uvedené veci. Išlo o predaj hromadnej veci, ako stojí a leží v určitom čase
na určitom mieste, pričom k prevzatiu klimatizácie a ihriska došlo v deň podpisu zmluvy. Preto tvrdenie
žalobcu v odvolaní, že súd uveril svedkovi J. je len účelové vyjadrenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Je preukázané a súdom prvej inštancie vecne správne právne posúdené, že žalobca ku dňu
uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným už nebol vlastníkom klimatizačnej jednotky a detského ihriska.
Preto žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si trovy odvolacieho konania vo
výške 72,93 Eur.

10. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Znova uviedol, že v čase podania žaloby
boli žalovaní držiteľmi veci, ktoré sú predmetom sporu a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili
so žalobcom. Žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko v čase jej podania boli držiteľmi veci žalovaní bez
právneho dôvodu, resp. dôvod ich držby odpadol. Žalovaní sa nemôžu zbaviť svojej povinnosti vydať
veci odovzdaním, resp. ich prenechaním inej osobe. Pri takomto opakovanom postupe by žalobca v
spore o vydanie veci nemohol byť nikdy úspešný, nakoľko by žalovaní stále mohli vytvoriť nedostatok
pasívnej legitimácie jednoduchým odovzdaním veci inej osobe.  Súd nesprávne vyhodnotil dôkaz a to
výsluch svedka V. J., kedy uzavrel, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2013 nadobudol vlastnícke
právo ku klimatizačným jednotkám a k detskému ihrisku. Tento záver je v rozpore s ostatnými dôkazmi.
Klimatizačné jednotky a detské ihrisko sú samostatnými hnuteľnými vecami a nie je možné ich spolu
s nehnuteľnosťou považovať za hromadnú vec. Na prevod vlastníckeho práva k týmto veciam by bol
potrebný medzi žalobcom a svedkom J. osobitný právny úkon.  Tieto veci nie sú uvedené v prílohe ku
kúpnej zmluve, kde sa dohodli na zozname predávaných hnuteľných vecí spolu s reštauráciou.

11.  K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili znova žalovaní. Zotrvali v celom rozsahu na svojich vyjadreniach a
tvrdeniach, ktoré uviedli vo vyjadrení zo dňa 11.12.2015 k odvolaniu žalobcu. Vyjadrenie žalobcu zo dňa
15.12.2016 považujú za nedôvodné a opätovne zdôraznili, že je účelové a nemajúce oporu v zákone.
Súd prvej inštancie žalobu o vydanie veci zamietol správne, nakoľko neboli splnené zákonné dôvody,
aby mohol žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie správne argumentoval v odôvodnení rozhodnutia a
správne rozhodol aj ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie na podanie tejto žaloby na strane žalobcu.
V konaní bolo preukázané, že žalobca nepreukázal vlastníckeho právo k týmto veciam. Súdom prvej
inštancie bolo vecne správne posúdené, že žalobca ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným
už nebol vlastníkom klimatizačnej jednotky a detského ihriska. Žalovaní si uplatnili trovy odvolacieho
konania spolu vo výške 146,31 Eur.

12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.02.2017 a  dospel k  záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

14. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto ju neprávom zadržuje.



15. Toto ustanovenie podľa právnej teórie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu
možno realizovať tak, ako to urobil žalobca, teda prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio
reivindicatio). Žaloba na vydanie veci chráni obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať,
užívať požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá
tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, že iná osoby neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu
zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi,
pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom
aprobovaný dôvod. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje už aj na staršiu judikatúru, napr. R 8/1991,
z ktorej vyplýva, že vlastnícka žaloba o vydanie veci môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže
svoje vlastnícke právo a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom.

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a konštatuje, že pravidlom formálnej logiky
zodpovedá záver súdu prvej inštancie, že veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, a to klimatizačnej
jednotky s príslušenstvom a detského ihriska, žalovaní nemajú fakticky u seba, pričom ide o nevyhnutný
predpoklad na strane pasívne legitimovaného subjektu. Správne je i konštatovanie súdu prvej inštancie,
že žalobca určuje ako pán sporu predmet sporu i to, kto bude v spore žalovaným. Uvedené skutočnosti
vyplývajú tak z výpovede žalovaného v 2. rade, ale aj z výpovede žalobcu. To, že s vecami žalovaný
nedisponuje nepopiera ani žalobca v svojom odvolaní. Tvrdí však, že žalovaní s vecami disponovali v
čase podania žaloby. Vo vzťahu k vydaniu veci však uvedené tvrdenie nemá žiaden právny význam.
Vecami, ktoré sú predmetom sporu by museli žalovaní disponovať v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie, aby toto bolo následne vykonateľné. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust.§ 217
ods.1 C.s.p. prvá veta, z ktorého vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie čo do druhého samostatného dôvodu
na zamietnutie žaloby, a to nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby na strane žalobcu. I
odvolací súd má za to, že kľúčovým svedectvom je svedectvo V. J.E.M., ktorý potvrdil, že na základe
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.04.2013, teda pred podaním žaloby (27.11.2013) medzi žalobcom ako
predávajúcim a ním ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k reštaurácii „ U Mecha“, ktorej
súčasťou podľa jeho tvrdenia mala byť aj klimatizácia s príslušenstvom a detské ihrisko. Spochybňovanie
tejto svedeckej výpovede žalobcom nekorešponduje ani s textom kúpnej zmluvy, kde v čl. 1 bod 1,
písm. a) vyplýva, že predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho právo z predávajúceho na kupujúceho
k nehnuteľnostiam, stavbe - popis stavby: reštaurácia s príslušenstvom súp. č. 1332, postavenej na
pozemku parc. KNC č. XXXX/XXX v podiele 1/1. Ďalej v bode b, c, d, sú popísané pozemky, ktoré
sú zapísané na LV č. 3749 v správe katastra N. pre okres N.,  Obec Snina kat. úz. N. (ďalej len
„Nehnuteľnosti“) a ku všetkým akýmkoľvek hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v stavbe uvedenej
v čl. I. ods. 1 písm. a) tejto Zmluvy v čase podpisu tejto Zmluvy osobitne však k  nehnuteľným
veciam špecifikovaným v prílohe tejto Zmluvy (ďalej len „hnuteľné veci“). Pre vylúčenie pochybností je
výpočet hnuteľných vecí v prílohe tejto Zmluvy demonštratívny. Pre zamietnutie žaloby však úplne stačí
nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných v spore.

18. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodenia s tým, že súd prvej
inštancie správne rozhodol i o trovách konania, ktorých výšku žalobca ani nenamietal podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/411/2013", "guid": "d95fc749-1f66-4a9c-8d2a-bce7cbef03ab:361a7cb5-cfe0-459e-9961-8092ef0f8e05", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}