{"guid": "3d4cce94-71d5-444c-9549-b0a54d4f40b0:10d4b415-75c0-4df2-b32e-53efd8fec113", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1", "spisova_znacka": "6S/124/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/124/2017 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. októbra 2018, sp. zn. 6S/124/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1", "identifikacne_cislo": "7017201078", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-14a.odsek-1", "nazov": "§ 14a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-14a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-14a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-10a.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 10a ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-10a.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-10a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-8", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-14a", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-10a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10d4b415-75c0-4df2-b32e-53efd8fec113", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201078
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd\") v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej
veci žalobcu: BATYA s.r.o., Trieda KVP 1, Košice, práv. zast.: Advokátska kancelária Mgr. Tomáš
Hôra, advokát, Trieda KVP 1, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0207/99/2017 zo dňa 27.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu   z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj č. P/0496/08/16 zo dňa 28.02.2017, ktorým tento podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších priestupkov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložil žalobcovi peňažnú pokutu
vo výške 700,- eur pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a v spojení s § 8 ods. 1, §
10a ods. 1 písm. k) a § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a toto rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch
svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že: „Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“)
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania - BATYA s.r.o., peňažnú
pokutu vo výške 700,- €, pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na
§ 7 ods. 1 a v spojení s § 8 ods. 1, § 10a ods. 1 písm. k) a § 14a ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej
dňa 18.11.2016 v prevádzke účastníka konania K.O. S. T. P. S. J. G., P. T. X, T. zistené, že účastník
konania ako predávajúci porušil zákaz používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. 1
zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v
spojení s § 8 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, porušil povinnosť pred uzavretím zmluvy
spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt
alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 391/2015 Z.
z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a porušil
povinnosť označiť výrobok predajnou a jednotkovou cenou. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal
účastník konania odvolanie. Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady
odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie



zamietne a rozhodnutie potvrdí. Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo nepoužívať nekalé
obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej
praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa
obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a
je preto nepravdivá; pred uzavretím zmluvy spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť
informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených
osobitným predpisom (zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov); označiť výrobok predajnou a jednotkovou cenou; čo účastník
konania porušil. Dňa 18.11.2016 bola inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj vykonaná kontrola v prevádzkarni: K.O. S. T. P. S. J. G., P. T. X,
T.. V čase kontroly prebiehala v prevádzke účastníka konania akcia na výrobky REXONA a tampóny
o.b., pri ktorých sa na regáli nachádzal leták s uvedenou akciou v znení: „AKCIA LEN U NÁS REXONA
PRI KÚPE 2 VÝROBKOV ZÍSKATE VIACÚČELOVÚ ŠATKU ZDARMA“ a „PRI KÚPE ĽUBOVOĽNÝCH
TAMPÓNOV o.b. 16 KS ZÍSKATE ZADARMO o.b. PÚZDRO NA TAMPÓNY“, pričom spotrebiteľom
(inšpektorom SOI) pri kúpe výrobkov, zakúpených vo vykonanom kontrolnom nákupe - anti-perspirant
Rexona active 40 ml á 1,99 €, antiperspirant Rexona biorythm 40 ml á 1,99 €, tampóny o.b. 16 ks pro
comfort á 1,49 €, účastník konania nevydal deklarované darčeky aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej
prevádzkarni nachádzali. Počas kontroly bolo tiež zistené, že účastník konania v prevádzkarni žiadnym
spôsobom neoznámil spotrebiteľom informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia
sporov. Nakoniec sa v čase kontroly v ponuke na predaj tiež nachádzali tieto druhy výrobkov: farba
na vlasy Venita Henna Color 10 Grenat pomegranate, štipec na vlasy modrý/ružový/červený, štipec
na vlasy v tvare orchideí, gumička do vlasov čierna so štrasovou guličkou - výrobky neboli označené
predajnou cenou žiadnym spôsobom; gél na vlasy Taft Schwartzkopf electro force 150 ml - výrobok
nebol označený predajnou a jednotkovou cenou žiadnym spôsobom. Uvedeným konaním došlo k
porušeniu § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1, §
10a ods. 1 písm. k) a § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Za zistené nedostatky a tým aj
za preukázané porušenie zákona citované vo výroku tohto rozhodnutia zodpovedá účastník konania
ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa. V odvolaní účastník konania
neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za
zistené nedostatky. V podanom odvolaní účastník konania v článku II. k porušeniu zákazu používať
nekalé obchodné praktiky uvádza, že k predmetnému porušeniu zo strany účastníka konania nedošlo
a závery z vykonanej kontroly sú predčasné a nesprávne. V texte predmetných akcií na výrobky sa
neuvádzalo, kedy má zákazník tento darček dostať - či pred zaplatením alebo po ňom, prípadne v inom
čase. V texte akcie nebolo napísané, že darček bude zákazníkovi vydaný automaticky pri nákupe. Podľa
§ 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 614 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa účastníci nedohodli inak, predávajúci je povinný
dodať vec kupujúcemu bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Ak predávajúci
nesplní svoj záväzok dodať vec v lehote podľa prvej vety a nedodá vec ani dodatočne primeranej lehote
poskytnutej mu kupujúcim, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. S ohľadom na inšpekčný záznam
nedali inšpektori predávajúcemu ani možnosť splniť svoj záväzok vydať darček vo vyššie uvedených
lehotách v zmysle Občianskeho zákonníka. Zo strany účastníka konania teda nedošlo k situácii, že by
zákazník (kontrolór) odišiel z predajne bez darčekov k predmetným akciám. Odovzdanie darčeka hneď
po nákupe, síce až na základe výzvy spotrebiteľa nie je uvedené ako nekalá obchodná praktika ani
v zozname obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, ktoré sú uvedené
v prílohe č. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V článku III. odvolania k alternatívnemu riešeniu sporov
účastník konania uvádza, že inšpektormi SOI bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože v predajni
pri pokladni v čase kontroly bola informácia o alternatívnom riešení sporov. Pracovníčka účastníka
konania počas kontroly nerozumela, čo kontrolóri od nej požadujú a tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť,
že pracovníčka informovala účastníka konania o vykonaní predmetnej kontroly a hovorila o „aktívnom“
riešení sporov, čo bolo uvedené aj v inšpekčnom zázname. Pracovníčka je v súčasnosti poučená o
povinnosti informovať spotrebiteľov o alternatívnom riešení sporov, ktoré je umiestnené v prevádzke
pri pokladni. V článku IV. odvolania sa účastník konania k porušeniu povinnosti predávajúceho označiť
výrobok predajnou a jednotkovou cenou vyjadril, že neexistuje na jeho predajni tovar, ku ktorému by
nebola vyvesená cenovka, nakoľko pri každom jednom príjme tovaru počítač vytlačí príjemku a cenovku
so všetkými údajmi, ktorá sa hneď dáva na predajňu k tovaru. Podľa vyjadrenia účastníka konania miznú



v jeho prevádzke cenovky a má už dlhší čas uvedený oznam, podľa ktorého si zákazník môže ešte pred
nákupom prednostne zistiť pri pokladni cenu výrobku. V článku V. odvolania účastník konania poukazuje
na neprimeranosť výšky pokuty, účastník konania je malá spoločnosť zamestnávajúcou iba 5 ľudí a
aj denné tržby niekedy nedosiahnu výšku pokuty danej správnym orgánom. Výška takejto pokuty je
aj s ohľadom na okolnosti prípadu neprimerane vysoká. V článku VI. odvolania s ohľadom na vyššie
uvedené navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť. K tomu odvolací orgán uvádza, že účastník konania
v podanom odvolaní zistený protiprávny skutkový stav žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
Bez ohľadu na subjektívny dôvod vedúci k porušeniu § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1
v spojení s § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa sa odvolací orgán nestotožňuje s námietkou účastníka
konania, podľa ktorej sa na predmetný nákup vzťahujú lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka,
konkrétne ustanovení § 563 a § 614 ods. 2. V zmysle zásady lex specialis (v tomto prípade zákon
o ochrane spotrebiteľa) derogat legi generali (v tomto prípade Občiansky zákonník) sa na zistený
skutkový stav aplikoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa neruší platnosť
ustanovení Občianskeho zákonníka, len ich v tomto prípade nemožno aplikovať z dôvodu, že zo
strany inšpektorov bola kontrola zameraná na kontrolu účastníka konania ako predávajúceho a na
dodržiavanie vybraných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, a nie ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa záväzkov a práv a povinností z nich vyplývajúcich. Nemožno na nevydanie
darčekov pri kúpe výrobkov extenzívne aplikovať lehoty v zmysle účastníkom konania namietaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, keď spotrebiteľ v rámci svojich oprávnení zakotvených v zákone
o ochrane spotrebiteľa odôvodnene očakáva, že účastník konania bude konať voči nemu s odbornou
starostlivosťou a v rámci prebiehajúcej akcie mu budú vydané bezodkladne po nákupe. I samotná
predávajúca vyjadrením a podpisom v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly potvrdila, že darčeky
zabudla vydať kvôli zhonu a tomu, že je na celej prevádzke sama, čím potvrdila pochybenie zo strany
účastníka konania. Počas kontroly nebol v prevádzke účastníka konania spotrebiteľ žiadnym spôsobom
informovaný o alternatívnom riešení sporov a táto informácia mu nebola poskytnutá ani ústnou formou.
Účastník konania namieta, že mu táto informácia bola poskytnutá, ale z inšpekčného záznamu vyplýva,
že chýbajúcu informáciu o alternatívnom riešení v prevádzke účastníka konania v čase kontroly doplnia.
Účastník konania nezabezpečil dodržanie povinnosti v zmysle § 14a ods. 1 a 4 druhy výrobkov neboli
označené predajnou cenou a 1 druh výrobku nebol označený predajnou a jednotkovou cenou. Účastník
konania je objektívne zodpovedný za zistený stav a námietky subjektívneho charakteru spočívajúce
v probléme s cenovkami nemožno akceptovať ako odvolací dôvod. Dikcia zákona jasne hovorí o
povinnosti účastníka konania ako predávajúceho označovať výrobok predajnou a jednotkovou cenou a
nepripúšťa alternatívy vo forme informovania sa o cene výrobku prednostne pri pokladni. Pre správny
i odvolací orgán je dôležitý skutkový stav zistený v čase kontroly, ktorý následne porovnáva so stavom
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ale zo strany účastníka konania nebol dodržaný a
správny orgán pristúpil k uloženiu pokuty. K výške pokuty odvolací orgán uvádza, že v prípade zisteného
porušenia zákona, je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho
konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v porušení
zákazu používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva zákaz
nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. 1 zákona, v
zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne
informácie a je preto nepravdivá, porušení povinnosti pred uzavretím zmluvy spotrebiteľovi jasným a
zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia
sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení
spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a porušení povinnosti označiť
výrobok predajnou a jednotkovou cenou, odôvodňujú uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí
druhostupňového správneho orgánu. Účastníkovi konania napriek závažnosti jeho konania bola uložená
pokuta vo výške 700 eur, ktorá v korelácii s maximálnou výškou sankcie, ktorú môže správny orgán
uložiť za preukázané porušenie povinnosti (66 400 eur), sa pohybuje na dolnej hranici. Navyše, ak ide o
finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho
následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila
svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala
do budúcna porušení zákonných ustanovení.“ Žalovaný ďalej citujúc ust. § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1,
§ 10a ods. 1 písm. k), § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a citujúc z ust. § 8 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa uviedol, že: „Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol
porušený zákon a pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania.
Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán neprihliadal.



Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach, uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 18.11.2016. Za
zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu. V odvolaní účastník konania zistený
skutkový stav nepopiera ani neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré, by účastníka konania
zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zrušenie vydaného rozhodnutia. Na základe
vyššie uvedených skutočností pokladáme skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za
nepochybne preukázanú. O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa, uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa
§ 9a alebo § 26 za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 400
eur, za opakované porušenie počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Podľa § 24 ods. 5
cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť
porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti, ako aj poškodenie práv spotrebiteľa
pri nedodržaní povinnosti nepoužívať nekalé obchodné praktiky, neinformovaní ho o možnosti obrátiť
sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov a neoznačení výrobkov predajnou a jednotkovou cenou.
Pri určovaní výšky sankcie správny orgán vzal do úvahy, že účel právnych predpisov upravujúcich
ochranu spotrebiteľa, nebol z dôvodov porušenia povinností účastníka konania splnený. Používať
klamlivé konanie považuje správny orgán za závažné porušenie zákonom stanovených povinností,
keďže takéto konanie je spôsobilé priamo založiť výraznú nerovnosť v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Alternatívne riešenie sporov je inštitút, ktorý vnáša na stranu spotrebiteľa
zmierlivejšiu formu riešenia sporov a je základnou povinnosťou účastníka konania ho o tejto možnosti
informovať. Spotrebiteľ sa pri nákupe orientuje najmä cenou a jej absencia na výrobkoch podstatne
narúša kvalifikované rozhodnutie spotrebiteľa pri kúpe cenou neoznačených výrobkov. Správny orgán
prihliadol na skutočnosť, že predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky
predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez
ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol
presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
druhostupňový správny orgán odvolanie zamieta ako nedôvodné. Zároveň upozorňujeme účastníka
konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č.
ú.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS-XXXXXXXX.“

2. Žalobca v podanej žalobe po opísaní skutkového stavu a priebehu administratívneho konania
v bode III. rovnako ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal,
že k predmetnému porušeniu, t.j. k nekalým obchodným praktikám zo strany žalobcu nedošlo pre
nepreukázanie znakov nekalých obchodných praktík, že žalovaný vec žalobcu nesprávne právne posúdil
v dôsledku nesprávnej aplikácie zásady „lex specialis derogat legi generali“, že nezistil dostatočne
skutkový stav a že správny orgán nemal dostatok oprávnenia na vykonanie kontroly. Poukázal pritom
na to, že v texte predmetných akcií na výrobky sa neuvádzalo, kedy má zákazník tento darček
dostať - či pred zaplatením alebo po ňom, prípadne v inom čase. V texte akcie nebolo napísané, že
darček bude zákazníkovi vydaný automaticky pri nákupe. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak
čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 614 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak sa účastníci nedohodli inak, predávajúci je povinný dodať vec kupujúcemu bezodkladne,
najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Ak predávajúci nesplní svoj záväzok dodať vec v
lehote podľa prvej vety a nedodá vec ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu kupujúcim, má
kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. S ohľadom na inšpekčný záznam nedali inšpektori predávajúcemu
ani možnosť splniť svoj záväzok vydať darček vo vyššie uvedených lehotách v zmysle Občianskeho
zákonníka. Zo strany žalobcu teda nedošlo k situácii, že by zákazník (kontrolór) odišiel z predajne
bez darčekov k predmetným akciám. Odovzdanie darčeka hneď, po nákupe, síce až na základe výzvy
spotrebiteľa nie je uvedené ako nekalá obchodná praktika ani v zozname obchodných praktík, ktoré
sa za každých okolností považujú za nekalé iba tie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa. V bode IV. žaloby k alternatívnemu riešeniu sporov žalobca namietal, že vo vzťahu k
údajnému porušeniu povinnosti jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti
obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia bolo podkladom na uloženie pokuty len samotné tvrdenie
inšpektorov SOI v inšpekčnom zázname, ktoré však žalobca spochybnil vo svojom vyjadrení zo dňa
07.02.2017, ako aj v podanom odvolaní zo dňa 17.03.2017, v ktorom žalobca tvrdil, že alternatívne
riešenie sporov bolo v čase kontroly v predajni oznámené, na dôkaz čoho údajne predložil správnemu
orgánu fotografiu z predajne. Poukázal pritom na svoje vyjadrenie zo dňa 07.02.2017, na odvolanie zo
dňa 17.03.2017, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a na fotografiu s informáciou o alternatívnom



riešení sporov, ktorá je podľa žalobcu súčasťou administratívneho spisu. Tiež tvrdil, že v napadnutom
rozhodnutí sa žalovaný s tvrdeniami žalobcu nijako nezaoberal, pričom ako podklad pre rozhodnutie
vo veci použil len vyjadrenie inšpektorov SOI, čo aj s ohľadom na spochybnenie skutkového stavu
žalobcom nemožno hodnotiť ako dostatočný dôkaz, a že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nijako nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi súvisiacimi so splnením povinnosti oznámiť informáciu o
alternatívnom riešení sporov prezentovanými žalobcom v odvolaní. Z tohto dôvodu považoval napadnuté
rozhodnutie s poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku za nepreskúmateľné a zároveň tvrdil,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnym spismi, resp. v nich nemá oporu. Ďalej k porušeniu povinnosti predávajúceho označiť
výrobok predajnou a jednotkovou cenou namietal v bode V. žaloby, že: „Z ustanovenia § 14a ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, akým spôsobom a formou má byť výrobok označený, resp.
aká forma označenia výrobku je neprípustná a teda nie je jednoznačne zrejmé, či výrobok musí mať
výlučne papierové označenie alebo elektronické označenie, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov
označení. Oproti tomu z ustanovenia § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva pre predávajúceho
právo označiť informáciu o cene iným vhodným spôsobom. Žalobca si splnil povinnosť označiť výrobky
predajnou a jednotkovou cenou. Žalobca eviduje vo svojej prevádzke drogérie, kozmetiky a biopotravín
celkovo viac než 16 000 položiek. Každý tovar má cenovku v papierovej forme, pretože informačný
systém pri príjemke tovaru automaticky tieto cenovky v papierovej podobe vytlačí. Ak by aj v predajni
Žalobcu nejaká papierová cenovka chýbala, napríklad z dôvodu jej odcudzenia, je oznámenie o cene
výrobku splnené elektronickými prostriedkami pri pokladni, o čom Žalobca svojich zákazníkov informuje
písomným oznamom v predajni o možnosti oznámenia ceny prednostne pri pokladni pred nákupom.
Takéto opatrenie zaviedol Žalobca už dávnejšie z dôvodu, že viackrát sa stretol s tým, že najmä
starší zákazníci boli prichytení, ako vyberajú cenovky z dôvodu porovnávania cien s konkurenciou.
Duplicitné označovanie cien výrobkov bolo zavedené v predajni Žalobcu aj v čase vykonanej kontroly,
čo Žalobca uvádzal aj vo svojom odvolaní. Podľa ustanovení § 14, § 14a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa spočíva požiadavka zákonodarcu výlučne v tom, aby bol výrobok označený, čím sa má
zabezpečiť, aby spotrebiteľ poznal cenu výrobku pred nákupom a mohol sa aj na základe informácie
o cene rozhodnúť, či výrobok kúpy alebo nie. Označiť výrobok preto môže predávajúci akýmkoľvek
vhodným spôsobom a formou, napríklad vyvesením samotnej papierovej cenovky pod/nad predmetný
tovar alebo pomocou výpočtovej techniky (napr. pokladne), pričom takýto postup je často využívaný aj
vo veľkých obchodných reťazcoch, ktoré majú osobitné prístroje na zistenie ceny výrobku. Žalovaný
nesprávne posúdil povinnosť označovania výrobku podľa § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a
reštriktívne vykladal túto povinnosť za splnenú len pomocou papierovej cenovky pod tovarom, čo nemá
oporu ani v ustanovení § 14a ods. 1 ani v § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca preukázal,
že povinnosť označiť ceny výrobku splnil prostredníctvom papierovej cenovky u absolútnej väčšiny
výrobkov a pre prípad odcudzenia papierovej cenovky poistil splnenie svojej povinnosti aj duplicitným
označením elektronickou formou, o čom sú spotrebitelia vopred informovaní v súlade s § 14 zákona
o ochrane spotrebiteľa. Pri celkovom počte položiek viac než 16 000 je takýto duplicitný spôsob
označovania cien v papierovej a elektronickej forme jediným možným riešením, keďže kedykoľvek môže
ktokoľvek odcudziť cenovku v papierovej forme (napríklad v extrémnom príklade aj inšpektor SOI by
mohol s cieľom účelového nájdenia nedostatku prevádzky odcudziť papierovú cenovku). Žalobca ďalej
poukazuje na skutočnosť, že tovary, pre ktoré inšpektori SOI namietajú porušenie povinnosti sú druhovo
rovnaké s inými tovarmi rovnakej značky, ktoré v predajni papierovú cenovku v čase kontroly mali priamo
pod tovarom. Napríklad „Farba na vlasy Venita Henna, Color 10 Grenat pomegranate“ má rovnakú cenu
ako celkovo 20 odtieňovej rovnakej značky farby na vlasy a chýbala papierová cenovka len pre tento
jeden odtieň z celkového počtu odtieňov 20 tejto farby. To isté sa týka aj všetkých ostatných namietaných
výrobkov, napr. „Taft Schwartzkopf gél na vlasy electro force“ má rovnakú cenu ako všetkých 11 gélov
tejto značky, ktoré sa líšia len silou gélu a tieto mali aj papierovú cenovku pod tovarom. Táto skutočnosť
má podľa názoru Žalobcu vplyv na posúdenie nízkej závažnosti (údajných) nedostatkov a teda aj
posúdenie, že pokuta je neprimerane vysoká.“ V bode VI. žaloby žalobca poukazuje na neprimeranosť
výšky sankcie, na to, že u žalobcu ide o malú spoločnosť zamestnávajúcu iba 5 ľudí a aj denné tržby
niekedy nedosiahnu výšku pokuty, ktorá bola určená v rozhodnutí, a že mu nikdy žiadna pokuta nebola
udelená. V bodoch VII. a VIII. žaloby žiada o nariadenie pojednávania a s ohľadom na vyššie uvedené
navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a žalobcovi priznať náhradu trov konania na účet jeho právneho
zástupcu. Alternatívne navrhuje zmeniť rozhodnutie a znížiť výšku pokuty na sumu 132,- eur.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 07.02.2018, pričom k bodu III. žaloby
uviedol, že „v čase kontroly prebiehala v prevádzke žalobcu akcia na výrobky REXONA a tampóny



o.b., pri ktorých sa na regáli nachádzal leták s uvedenou akciou v znení: „AKCIA LEN U NÁS
REXONA PRI KÚPE 2 VÝROBKOV ZÍSKATE VIACÚČELOVÚ ŠATKU ZDARMA“ a „PRI KÚPE
ĽUBOVOĽNÝCH TAMPÓNOV o.b. 16 KS ZÍSKATE ZADARMO o.b. PÚZDRO NA TAMPÓNY“. Za
účelom overenia vydania spomínaných darčekov po kúpe výrobkov počas deklarovanej akcie vykonali
inšpektori kontrolný nákup pozostávajúci z anti-perspirantu Rexona active 40 ml á 1,99 €, antiperspirantu
Rexona biorythm 40 ml á 1,99 €, a tampónov o.b. 16 ks pro comfort á 1,49 €. Po vykonaní predmetného
kontrolného nákupu a odovzdaní výrobkov účastník konania nevydal inšpektorom deklarované darčeky
aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej prevádzkarni nachádzali. I keď žalobca namieta 30-dňovou
lehotou v rámci ustanovenia § 614 ods. 2 Občianskeho zákonníka, opomína osobitné ustanovenie o
predaji tovaru v obchode, konkrétne ustanovenie § 612 Občianskeho zákonníka: „Na spotrebiteľskú
kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
a ustanovenia § 613 až 627. Medzi vyššie uvedené všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve patrí
aj ustanovenia § 591 Občianskeho zákonníka: „Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé,
sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu
kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo
určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.“ Z povahy
predaja tovaru v obchode sú si teda účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu a po zaplatení
kúpnej ceny je predávajúci povinný kupujúcemu vydať zakúpené výrobky vrátane darčekov, ktoré ako
bolo v zmysle akcie vyhlásené, dostane kupujúci (spotrebiteľ) zadarmo. Zásada lex specialis derogat
legi generali bola zo strany žalovaného spomínaná z dôvodu, že na zistený skutkový stav aplikoval
zákon o ochrane spotrebiteľa a sankcionoval porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa
žalobcom.“ Ďalej uviedol, že „kontrola vykonaná zo strany inšpektorov SOI bola vykonaná plne v súlade
s ustanoveniami zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a metodikou pre výkon kontroly v prevádzkach kontrolovaných subjektov. Žalobca sa,
rovnako ako počas celého priebehu správneho konania, snaží o oslobodenie spod porušenia zákazu
používania nekalých obchodných praktík účelovým a opakovaným tvrdením o údajnej 30-dňovej lehote
na dodanie tovaru. Splnenie podmienok používania nekalej obchodnej praktiky podľa § 8 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa bolo zo strany žalovaného jednoznačne preukázané. Žalobca vo svojej prevádzke
ponúkal akciu, v rámci ktorej pri kúpe vopred žalobcom určených výrobkov dostane spotrebiteľ (kupujúci)
darček zdarma. Na základe tejto akcie vykonali inšpektori ako kupujúci (spotrebitelia) kontrolný nákup a
tým pádom tak urobili rozhodnutie o obchodnej transakcii. Avšak akcia žalobcu v prevádzke obsahovala
nesprávne informácie, lebo im po nákupe žalobcom vopred určených výrobkov nebol žiaden darček
zadarmo vydaný, i keď žalobca v deklarovanej akcii informoval, že darček pri nákupe výrobkov zadarmo
vydaný bude. Odvolávanie žalobcu sa na lehoty podľa § 563 a § 612 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je len snaha zakryť jeho pochybenie zistené kontrolou vykonanou zo strany inšpektorov SOI. V prípade
predaja tovaru v obchode je úplne bežné a zaužívané, že po zaplatení kúpnej ceny je kupujúcemu
(spotrebiteľovi) vydaný tovar bezodkladne a rovnako tak aj sľúbený darček v prípade kúpy vopred
určených výrobkov. V prípade namietaného ustanovenia § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný
uvádza, že žalobcom uvádzaná práca zamestnankyne žalobcu s pokladňou zahŕňa blokovanie tovaru
a prijímanie platieb od kupujúcich (spotrebiteľov), ktorým následne po zaplatení kúpnej ceny vydáva
tovar a v uvedenom prípade i sľúbený darček. Žalovaný opätovne uvádza, že uložil pokutu v dôsledku
porušenia zákazu používania nekalých obchodných praktík, a nie v dôsledku porušenia lehoty na
dodanie tovaru.“ Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žalobnom bode IV. uvádza, že „v čase kontroly
dňa 18.11.2016 nebola v kontrolovanej prevádzke žalobcu žiadnym spôsobom uvedená informácia o
alternatívnom riešení sporov a zákonom o ochrane spotrebiteľa požadovaná informácia nebola zo strany
zamestnankyne žalobcu poskytnutá ani ústnou formou po vykonanom kontrolnom nákupe. Žalobcovo
tvrdenie o údajnom spochybnení kontrolou zisteného nedostatku nebolo ničím podložené a údajný dôkaz
vo forme fotografie z predajne s informáciou o alternatívnom riešení sporov nebol do dnešného dňa
žalobcom doložený. SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu prostredníctvom inšpektorov vykonáva
kontroly, ktoré sa ako neopakovateľné úkony zaznamenávajú do inšpekčných záznamov a presne
opisujú priebeh kontroly. Zo strany inšpektorov je počas kontroly vždy snaha o čo najobjektívnejšie
zistenie, či kontrolovaný subjekt vie preukázať splnenie zákonných povinností. V uvedenom prípade však
v prevádzke žalobcu nebola žiadnym spôsobom uvedená informácia pre spotrebiteľa o alternatívnom
riešení sporov a zamestnankyňa žalobcu ani pri kontrolnom nákupe neposkytla túto informáciu v
ústnej forme.“ Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žalobnom bode V. uvádza, že „už zo znenia
ustanovenia § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva povinnosť označovania výrobkov
predajnou a jednotkovou cenou. Žalobcovo tvrdenie ohľadne označovania elektronickou formou resp.
oznamovania ceny výrobku spotrebiteľom pri pokladni nenapĺňa literu zákona, konkrétne ustanovenia



§ 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého „Predávajúci je povinný označiť výrobok
predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s
predajnou cenou.“ Žalobcom tvrdené oznámenie ceny výrobku pri pokladni nie je označenie výrobku
predajnou a jednotkovou cenou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Rovnako účelové v snahe
spochybniť objektívne zistené porušenie ustanovenia § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je
žalobcom uvádzané označovanie výrobkov v elektronickej forme (napr. formou pokladne). Elektronická
registračná pokladnica slúži na evidenciu tržieb, databázu výrobkov, a nie na de iure označenie
výrobkov predajnou a jednotkovou cenou. V čase kontroly dňa 18.11.2016 boli v kontrolovanej prevádzke
žalobcu nájdené 4 druhy výrobkov, ktoré neboli označené predajnou cenou a 1 druh výrobku, ktorý
nebol označený predajnou a jednotkovou cenou a žalobca uvedené zistenie počas vykonanej kontroly
nepopiera. Udelená pokuta zohľadňuje všetky kontrolou zistené skutočnosti a zohľadňuje objektívne
zistený skutkový stav. Výška uloženej pokuty je v súlade s rozhodovacou praxou v obdobných
prípadoch a jej udelenie podliehalo erudovanej správnej úvahe. Údajná žalobcova vedomosť o udelení
napomenutia zo strany žalovaného alebo rádovo omnoho nižšej pokuty nemá oporu v zákone ani
v rozhodovacej praxi žalovaného. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za
porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v
oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi
alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti
počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia má
žalovaný povinnosť, nie možnosť uložiť pokutu v prípade porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Na
základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie SOI, Ústredného
inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave č. SK/0207/99/2017 zo dňa 27.09.2017, spolu s rozhodnutím
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0496/08/16
zo dňa 28.02.2017 boli vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s
platnými právnymi predpismi, boli vyhodnotené všetky okolnosti majúce vplyv na rozhodnutia, udelená
pokuta zohľadňuje všetky okolnosti a je primeraná povahe skutkov, preto žalovaný navrhuje, aby krajský
súd vyniesol po prejednaní veci tento rozsudok: Súd žalobu zamieta. Žalobcovi sa právo na náhradu
trov konania nepriznáva.“

4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, podaním zo dňa 05.04.2018, v ktorom žalobca
zotrval na svojich žalobných  bodoch a tvrdil, že fotografie z predajne s informáciou o alternatívnom
riešení sporov doložil s odvolaním žalobcu.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 14.05.2018, sa žalovaný už nevyjadril.

6. Súd v konaní podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej
len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, po oboznámení sa s administratívnymi spismi
správnych orgánov, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) a c) SSP, po vypočutí
účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej
uvedených dôvodov.

7. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie používať nekalé
obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred.
počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil. pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá. alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne vo vzťahu k

a) existencii produktu alebo k povahe produktu,



b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo produktu,

d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo

g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Podľa ust. § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný pred uzavretím
zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle
objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi
jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho
riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.

Podľa ust. § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou
cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že: „Zotrvávame na našich písomných
podaniach k žalobe, ako aj na písomnom vyjadrení k žalobe. Navrhujeme napadnuté rozhodnutie zrušiť
z dôvodov uvedených v žalobe, ako eventuálny návrh v prípade, ak by súd nezrušil rozhodnutie, resp.
aby zrušil len časť rozhodnutia, navrhujeme znížiť uloženú sankciu do výšky tak, ako je to uvedené v
žalobe. To najmä z dôvodu, že v iných veciach žalovaný, resp. Slovenská obchodná inšpekcia so sídlom
v Košiciach je v obdobným prípadoch, kde došlo napr. k porušeniu oznámenia informácie o riešení
alternatívnych sporov pre porušenie výrobkov označiť cenou, čo sú dve porušenia týkajúce sa tohto
prípadu, boli uložené rádovo nižšie, kde bola pokuta vo výške 250,- eur. Predkladám súdu do spisu. To
je všetko, čo môžem súdu uviesť.“ Súčasne súdu predložil  rozhodnutie č. G. zo dňa 17.01.2018 .

9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že: „My sa v plnom rozsahu
pridržiavame našich písomných vyjadrení, naďalej zastávame názor, že protiprávne konanie bolo v
danom prípade jednoznačne preukázané, čo nebolo napokon spochybnené ani v čase kontroly pri
kontrole prítomnou osobou, a preto s poukazom na uvedené navrhujeme žalobu zamietnuť. Pokiaľ
by som sa mohla vyjadriť teraz k predloženému dôkazu, rozsah porušení, ktoré sú v ňom uvedené,
nezodpovedá preskúmavanému rozhodnutiu. To je všetko.“

10. Súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým a že pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či
vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých
pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či
vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, a
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom
správneho súdnictva je rozhodovať vo veciach, ktoré majú dopad na subjektívne práva fyzických a
právnických osôb, a preto nemôže ísť o „súdnictvo pre súdnictvo“. Ak správne súdy poskytujú efektívnu
ochranu v primeranom čase, musia sa materiálne zaoberať iba takými vecami, ktoré majú skutočný



dopad na postavenie žalobcov. Maličkosťami sa súd nezaoberá. Pokiaľ by súdy boli nútené materiálne
preskúmavať každú žalobnú námietku i v prípade, že zjavne nemôže ovplyvniť výsledok správneho
konania, mohlo by to viesť až k ohrozeniu súdnej ochrany správnych orgánov a taký stav je nežiaduci.
Pokiaľ žalobca urobí predmetom konania pred krajským súdom takú žalobnú námietku, ktorá s dôvodmi,
pre ktoré bolo rozhodnuté, sa nestretne a jej posúdenie nemôže mať vplyv na výsledok správneho
konania, súd by nemal takúto námietku materiálne preskúmavať. V takom prípade sa má súd obmedziť
iba na vyrieknutie toho, že akékoľvek posúdenie takejto námietky nemôže mať vplyv na výsledok
správneho konania a žalobu zamietnuť. Opačný výklad by viedol k nezmyselnej situácii, pretože súdy by
sa museli materiálne vyjadrovať k záverom, ktorých korekcia by žiadnym spôsobom nemohla zasiahnuť
do právneho postavenia žalobcov.

11. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že dňa 18.11.2016 bola inšpektormi
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Košiciach pre Košický kraj vykonaná kontrola v
prevádzkarni: K.O. S. T. P. S. J. G., P. T. X, T.. V čase kontroly prebiehala v prevádzke účastníka konania
akcia na výrobky REXONA a tampóny o.b., pri ktorých sa na regáli nachádzal leták s uvedenou akciou
v znení: „AKCIA LEN U NÁS REXONA PRI KÚPE 2 VÝROBKOV ZÍSKATE VIACÚČELOVÚ ŠATKU
ZDARMA“ a „PRI KÚPE ĽUBOVOĽNÝCH TAMPÓNOV o.b. 16 KS ZÍSKATE ZADARMO o.b. PUZDRO
NA TAMPÓNY“, pričom spotrebiteľom (v tomto prípade inšpektorom SOI) pri kúpe výrobkov zakúpených
vo vykonanom kontrolnom nákupe - antiperspirant Rexona active 40 ml á 1,99 eur, antiperspirant Rexona
biorythm 40 ml á 1,99 eur, tampóny o.b. 16 ks pro comfort á 1,49 eur, žalobca nevydal deklarované
darčeky aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej prevádzkarni nachádzali. Počas kontroly bolo tiež zistené,
že žalobca v prevádzkarni žiadnym spôsobom neoznámil spotrebiteľom informáciu o možnosti obrátiť sa
na subjekt alternatívneho riešenia sporov. V čase kontroly v ponuke na predaj sa tiež nachádzali druhy
výrobkov - farba na vlasy Venita Henna Color 10 Grenat pomegranate, štipec na vlasy modrý/ružový/
červený, štipec na vlasy v tvare orchideí, gumička do vlasov čierna so štrasovou guličkou, ktoré výrobky
neboli označené predajnou cenou žiadnym spôsobom a gél na vlasy Taft Schwartzkopf electro force
150 ml, ktorý výrobok nebol označený predajnou a jednotkovou cenou žiadnym spôsobom. Uvedeným
konaním, podľa názoru súdu, došlo nepochybne k porušeniu ust. § 4 ods. 2 písm. c) v nadväzností na
ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 8 ods. 1, § 108 ods. 1 písm. k) a ust. § 14a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Za zistené nedostatky a tým aj za preukázané porušenie uvedených ustanovení zákona
citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zodpovedá objektívne žalobca ako predávajúci v zmysle
ust. § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa.

12. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nekalých obchodných praktík súd uvádza, že žalobca ani
v odvolaní, ani v podanej žalobe zistený protiprávny skutkový stav žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil. Bez ohľadu na subjektívny dôvod žalobcu vedúci k porušeniu ust. § 4 ods. 2 písm.
c) v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa súd
odmieta ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu, podľa ktorej sa na predmetný nákup vzťahujú
lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 563 a § 614 ods. 2. V zmysle
zásady lex specialis (v tomto prípade zákon o ochrane spotrebiteľa) derogat legi generali (v tomto
prípade Občiansky zákonník) sa na zistený skutkový stav správne aplikoval len zákon o ochrane
spotrebiteľa. Žalovaný správne konštatoval, že zákon o ochrane spotrebiteľa neruší platnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka, len ich v tomto prípade nemožno aplikovať z dôvodu, že zo strany inšpektorov
bola kontrola zameraná na kontrolu žalobcu ako predávajúceho a na dodržiavanie vybraných ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa a nie ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa záväzkov a
práv a povinností z nich vyplývajúcich. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že na nevydanie
darčekov pri kúpe výrobkov nemožno extenzívne aplikovať lehoty v zmysle žalobcom namietaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, keď spotrebiteľ v rámci svojich oprávnení zakotvených v zákone o
ochrane spotrebiteľa odôvodnene očakáva, že žalobca bude konať voči nemu s odbornou starostlivosťou
a v rámci prebiehajúcej akcie mu budú deklarované darčeky vydané bezodkladne po nákupe. Aj
sama predávajúca v postavení vedúcej predajne svojím vyjadrením a podpisom v inšpekčnom
zázname z vykonanej kontroly potvrdila, že darčeky zabudla vydať kvôli zhonu a tomu, že je na celej
prevádzke sama, čím potvrdila objektívnu zodpovednosť zo strany žalobcu. Z uvedeného preto vyplýva
nedôvodnosť žalobných námietok žalobcu týkajúcich sa nekalých obchodných praktík.

13. K námietke žalobcu týkajúcej sa poskytnutia informácií o alternatívnom riešení sporov súd uvádza,
že z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne z inšpekčného záznamu bezpochybne
vyplýva, že počas kontroly nebol v prevádzke žalobcu spotrebiteľ žiadnym spôsobom informovaný o



alternatívnom riešení sporov a táto informácia mu nebola poskytnutá ani ústnou formou. Žalobca pokiaľ
namieta, že mu táto informácia bola poskytnutá, tak ale z inšpekčného záznamu jednoznačne vyplýva,
že chýbajúcu informáciu o alternatívnom riešení sporov v prevádzke žalobcu v čase kontroly doplnia,
ako to uviedla sama vedúca predajne, ktorá bola na celej prevádzke sama. Toto jej vyjadrenie jasne, a
preto jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobcu týkajúce sa informácie o alternatívnom riešení sporov. Z
uvedeného dôvodu súd považoval túto žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.

14. K námietke žalobcu týkajúcej sa jeho povinnosti označiť výrobok cenou súd uvádza, že v správnom
konaní bolo bezpochyby a jednoznačne preukázané, že žalobca nezabezpečil dodržanie povinnosti
v zmysle § 14a ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže druhy výrobkov - farba na vlasy
Venita Henna Color 10 Grenat pomegranate, štipec na vlasy modrý/ružový/červený, štipec na vlasy
v tvare orchideí, gumička do vlasov čierna so štrasovou guličkou, ktoré neboli označené predajnou
cenou a druh výrobku - gél na vlasy Taft Schwartzkopf electro force 150 ml nebol označený predajnou
a jednotkovou cenou žiadnym spôsobom. V čase kontroly vedúca prevádzkarne žalobcu uviedla, že
cenovky sú pripravené na doplnenie. Toto jej vyjadrenie potvrdzuje zistenie, žalovaného v prevádzkarni
vo vyššie uvedenom smere. Žalobca je preto objektívne zodpovedný za zistený stav na jeho predajni
a jeho námietky vychádzajúce z jeho domnienok a spočívajúce v problémoch s odcudzovaním
cenoviek a tvrdenie o možnosti žiadať informácie o alternatívnom riešení sporov pri pokladni nemožno
preto v žiadnom prípade akceptovať. Zákon predsa jednoznačne zakotvuje povinnosť žalobcu ako
predávajúceho označovať výrobok predajnou a jednotkovou cenou a nepripúšťa alternatívy vo forme
informovania sa o cene výrobku prednostne pri pokladni. Súd potvrdzuje, že pre prvostupňový a
druhostupňový správny orgán je dôležitý skutkový stav zistený v čase kontroly, ktorý sa následne
porovnáva so stavom podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ale zo strany žalobcu, ako to
z inšpekčného záznamu a tu z vyššieho uvedeného prejavu vedúcej prevádzkarne vyplýva, nebol
dodržaný a pre správny orgán preto vznikla povinnosť rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi. Preto táto
žalobná námietka bola súdom vyhodnotená taktiež ako nedôvodná.

15. K žalobcom namietanej výške pokuty súd uvádza, že v prípade zisteného porušenia zákona je
správny orgán povinný rozhodnúť o uložení postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného
porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v porušení zákazu používať nekalé
obchodné praktiky, v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva
zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, v porušení povinnosti pred uzavretím
zmluvy spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa
na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon č.
391/2015 Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
a v porušení povinnosti označiť výrobok predajnou alebo predajnou a jednotkovou cenou, odôvodňujú
uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. Podľa názoru súdu
žalobcovi bola uložená primeraná pokuta vo výške 700,- eur, ktorá v porovnaní s maximálnou výškou
pokuty, ktorú môže správny orgán uložiť za preukázané porušenie povinností, je až 66.400,- eur (§ 24
ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa), pričom aj v percentuálnom vyjadrení sa uložená pokuta pohybuje
úplne na dolnej hranici možnej pokuty. Aj preto uloženú sankciu - pokutu súd považuje za primeranú čo
do jej výšky. Súd dodáva, že ak sa ukladá finančný postih, tak tento nemôže byť neprimerane mierny
vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania, ale musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na
to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu a výchovnú funkciu, jej výška musí byť stanovená
tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľa, a to je možné dosiahnuť iba vtedy, ak represívna zložka vyjadrená vo výške
uloženej sankcie je jej obsahom. Podľa názoru súdu, keďže pre predmetný postih za zistený skutkový
stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol viacnásobne porušený zákon a pri určovaní výšky postihu bol
zohľadnený aj rozsah možných následkov protiprávneho konania žalobcu, z uvedených dôvodov nie je
námietka žalobcu smerujúca k neprimeranej výške uloženej pokuty a k zníženiu uloženej pokuty, ktorá
žalobcovi bola uložená, dôvodná.

16. Žalobca nakoniec ani v odvolaní, ani v žalobe neuvádzal žiadne také nové skutočnosti, či dôkazy,
ktoré by žalobcu zbavovali zodpovednosti za správny delikt, resp. ktoré by mali mať vplyv na zrušenie
vydaného rozhodnutia žalovaným, ale iba právne nesprávne sa snažil použiť na zistený skutkový stav



ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo podľa názoru súdu je neprijateľné. Pokiaľ žalobca vysvetľoval
objektívne zistené nedostatky prvostupňovým správnym orgánom domnienkami o iných ako zákonných
spôsoboch plnenia zákonných povinností (informovania sa o cene výrobku prednostne pri pokladni, resp.
povinnosti informovať o alternatívnom riešení sporov pri pokladni), tak jeho domnienky súd nepovažuje
za právne relevantné.

17. K tvrdeniu žalobcu v jeho žalobe, ako aj v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe, že „fotografie
z predajne s informáciou o alternatívnom riešení sporov doložil s odvolaním žalobcu“, súd uvádza,
že z obsahu administratívneho spisu žalovaného toto nezistil. Prílohou odvolania žalovaného je iba
plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu, ako je to uvedené aj na 1. strane odvolania žalobcu. Nie
sú tam uvedené ako prílohy fotografie z predajne s informáciou o alternatívnom riešení sporov, ako to
tvrdil žalobca.

18. Pretože vykonané dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali, nie sú z pohľadu súdu pochybné,
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, a súd nezistil ani porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania, súd uzatvára, že vykonané dôkazy, najmä inšpekčný záznam z 18.11.2016 a tam
uvedené vysvetlenie vedúcej prevádzkarne žalobcu, logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému
správne orgány dospeli. Správne orgány aplikovali na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis,
t.z. zákon o ochrane spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil v celku podstatné dôvody žaloby, ktorými
argumentoval žalobca v žalobe, vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako nedôvodné a s nepodstatnými
dôvodmi žaloby s poukazom na bod 10 tohto rozsudku sa nezaoberal.

19. Súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným ku dňu právoplatnosti jeho rozhodnutia
na základe kontrolných zistení uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 18.11.2016, za ktoré zistené
nedostatky zodpovedá jednoznačne žalobca, považoval rozhodnutie žalovaného za vecne správne a
vydané v súladné so zákonom.

20. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

21. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§
167 ods. 1 SSP) a žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 168 SSP), preto súd vo
výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

22. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "3d4cce94-71d5-444c-9549-b0a54d4f40b0:cf0ea784-a6d2-4df9-a50f-f40b53056c7c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1", "spisova_znacka": "6S/124/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/124/2017 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201078.1"}], "citovane_v": []}