{"guid": "3d483da0-bf08-4544-b059-bc2741747598:e7af6f4d-88f5-4727-b1a7-eafae9d7842b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5715201897.1", "spisova_znacka": "31CoE/21/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 31CoE/21/2017 z 14. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 14. marca 2017, sp. zn. 31CoE/21/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5715201897.1", "identifikacne_cislo": "5715201897", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2017-03-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7af6f4d-88f5-4727-b1a7-eafae9d7842b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201897.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201897.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201897.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201897
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715201897.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v konaní o výkon rozhodnutia, ktorým
bol upravený styk otca s mal. dieťaťom: H. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Ladislava Novomeského 4, 036 01 Martin,
dieťa rodičov matky ako povinná: JUDr. H. L., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, J., právne
zastúpená: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom A. U. XX, D., a otca ako oprávneného: Ing.
Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, E., právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č. k. 19Em/2/2015-136 zo dňa 21.10.2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu  potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd pri aplikácii § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) nariadil výkon rozhodnutia z dôvodu, že zistil, že
povinná si dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul. Z odôvodnenia vyplýva, že sa
jedná o rozhodnutie vo veci úpravy styku s maloletou na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 4P/133/2010-483 zo dňa 17.06.2014, vykonateľného dňa 21.09.2014.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie povinná, ktorým
sa domáhala zastavenia výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou až do právoplatného
rozhodnutia o návrhu na zákaz styku otca s mal. dieťaťom, nakoľko je výkon rozhodnutia neprípustný.
Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.06.2014, sp. zn. 4P/133/2012 bolo
manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej je upravený i
styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stretávať každú párnu sobotu v
mesiaci v čase od 8.30 hod. do 11.30 hod. za prítomnosti matky, pričom otec si maloleté dieťa prevezme
pred vchodom č. 12 bytového domu č. s. XXXX, P. S., J. o 8.30 hod a mal. dieťa vráti matke rovnako
pred vchodom č. 12, bytového domu XXXX, P. S., J., s vylúčením miesta stretnutia - bytu č. 32 vo vchode
č. 12, bytového domu č. s. XXXX, P. S., J.. V konaní o výkon rozhodnutia bolo nariadené pojednávanie
na 05.10.2016, na ktorom súdu vysvetlila, z akého dôvodu sa dcérka s otcom v súčasnosti nestretáva.
Povinná zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa spája a návštevami u otca dieťaťa, ktoré boli plné stresu,
otec bezdôvodne opakovane volal políciu, vyvolával hádky, nerešpektoval jej základné potreby. U dieťaťa
bola potvrdená epilepsia, musí užívať antiepileptiká a vyhýbať sa stresovým situáciám. Maloletá stále
nemá pocit istoty a bezpečia, obáva sa stretnutia s otcom, prestala volať otca otec a hovorí o ňom ako
„ten zlý“. Keďže súd napriek jej vyjadreniam pristúpil k výkonu rozhodnutia, bola nútená podať návrh
na zákaz styku otca s mal. dieťaťom, ktorý podala na Okresnom súde Martin dňa 31.10.2016. Povinná
považovala výkon rozhodnutia za neprípustný, keďže môže ohroziť zdravie a zdravý vývoj dieťaťa, a
teda nemôže byť v záujme mal. dieťaťa.



3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09.12.2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje
za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. V konaní bolo nesporne preukázané, že
matka neplní to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, účelovo a bezdôvodne marí stretávanie otca
s dcérou. Všetky dôvody, pre ktoré podľa matky nemal byť nariadený výkon rozhodnutia, matka už
uviedla vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a výpovediach, tieto skutočnosti boli súdom preverené
a ich pravdivosť nebola preukázaná. Zo strany matky ide o špekulatívne obštrukcie v úmysle zabrániť
styku otca s dcérou. Z odvolania podaného matkou vyplýva, že hlavným dôvodom, pre ktorý by
sa nemal otec stretávať s maloletou, je zdravotný stav maloletej, ktorého závažnosť sa v dôsledku
stretávania s nim zvýšila. Uvedené tvrdenia považuje oprávnený za účelové a nepreukázané, počas
konania boli do spisu zabezpečené lekárske správy ošetrujúcich lekárov, zdravotný záznam maloletej,
aktuálne stanovisko odborníka z oblasti neurológie MUDr. G. E. a detského neurológa MUDr. N. X., z
ktorých jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav maloletej je stabilizovaný, početné diagnózy a prejavy
chorobnosti prezentované matkou sa nepotvrdili, práve naopak boli vyvrátené a jednoznačne bolo
konštatované, že stretávaniu maloletej s otcom nič nebráni. Tvrdenia matky o stresových situáciách
odmietol, stresové situácie vyvoláva na stretnutiach svojím správaním matka maloletej v úmysle zmariť
styk otca s dcérou. Otec sa s maloletou dcérou nestretol a ani ju nevidel už rok a šesť mesiacov, 38
stretnutí za sebou bolo matkou zrušené z dôvodu choroby maloletej, je otázne, či to nie je práve v
dôsledku nevhodnej starostlivosti matky o dieťa. Matka zodpovednosť za chorľavý stav dieťaťa prenáša
na otca, ktorý sa však so svojou dcérou nestretol už viac ako 20 mesiacov. Podľa názoru oprávneného
matka nabáda maloletú proti otcovi. Ohľadom návrhu matky na zákaz styku otca s dcérou oprávnený
uviedol, že matka podala takýto návrh opakovane, rovnaký návrh podala aj v roku 2012, ktorému nebolo
vyhovené, Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.10.2012. sp. zn. 7CoP/lQ4/20l2-64 rozhodol, že
otec je oprávnený sa stretávať s maloletou. V znaleckom posudku zabezpečenom na účely súdneho
konania znalec dokonca konštatoval, že dieťa má pozitívny vzťah k otcovi, bez prejavov strachu a
stretávanie maloletej s otcom je v jeho záujme a môže mať na dieťa pozitívny vplyv.

4. Povinná vo vyjadrení zo dňa 18.01.2017 k vyjadreniu oprávneného uviedla, že zotrváva na dôvodoch,
pre ktoré nie je možné viesť vo veci výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia o úprave styku otca s mal.
dieťaťom by mohol ohroziť jeho zdravotný stav. Povinná sa domnieva, že dieťa trpí posttraumatickým
stresom, ktorý vznikol ako dôsledok traumatizujúcich stretnutí s otcom mal. dieťaťa, keď neustále
na stretnutia volal policajtov a vyvolával konflikty s matkou mal. dieťaťa. Otec mal. dieťa vo svojom
vyjadrení uvádza, že podľa predložených lekárskych správ zdravotný stav dieťaťa nie je taký, že by
bránil stretávaniu s dcérou. Ide však o vyjadrenia neurológa, ktorý nedokáže posúdiť vplyv stresu,
ktorý dieťa zažívalo, na jeho duševný stav a následne na jeho zvýšenú chorobnosť. Trvala na tom, že
zdravotný stav mal. dieťaťa sa zhoršuje aj v dôsledku stresových situácii, ktoré zažívalo počas stretnutí
s otcom. Ohľadom tvrdenia oprávneného, že zhoršený zdravotný stav dieťaťa súvisí s tým, že zrejme
sa nevie o dieťa postarať, uviedla, že žiadny lekár ani kolízny opatrovník dieťaťa nikdy nenamietal
úroveň starostlivosti matky o mal. dieťa. Otec mal. dieťaťa tvrdí, že mal. dieťa je izolované od svojich
rovesníkov a celkovo od okolia. Toto tvrdenie nie je pravdivé, mal dieťa sa pravidelne stretáva i so svojimi
rovesníkmi. Otec vo svojom vyjadrení obviňuje matku z ovplyvňovania mal. dieťa a nabádania dieťaťa
voči otcovi, s čím matka nesúhlasí, vyjadrenia mal. dieťa učinilo samostatne a po skúsenostiach s otcom
na stretnutiach. Návrh na zákaz styku mal. dieťaťa s otcom nebol podaný účelovo,

5. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc ustanovenia zákona č. 161/2005 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 395
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016
ostali zachované (§ 395 ods. 2 CMP). Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 377 ods. 1 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 377 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.



7. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

8. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

9. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

11. V zmysle právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 platí, že vo veciach výkonu rozhodnutia maloletých
sa zmierovacia (mediačná) fáza presunula v konaní až po nariadení výkonu rozhodnutia súdom. Civilný
mimosporový poriadok vyslovene upravuje, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti
uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je prípustné odvolanie.

12. Odvolanie proti nariadenému výkonu rozhodnutia však možno odôvodniť len tým, že 1/ exekučný
titul nie je vykonateľný, alebo 2/ okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik
uloženej povinnosti. Iné dôvody nie je možné namietať. Povinná v odvolaní nenamietala, že by po vzniku
exekučného titulu nastala skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik uloženej povinnosti. Dôvody zániku
práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných
predpisoch a kódexoch súkromného práva (najmä Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník
práce). Jednoznačne takúto okolnosť neprestavuje matkou udávaný zhoršený stav dieťaťa. Ohrozenie
zdravia a priaznivého vývoja maloletého výkonom rozhodnutia predstavuje dôvod na odklad výkonu
rozhodnutia, ktorých posúdením sa vzhľadom povinnou podaný návrh na odklad zo dňa 01.11.2016
bude zaoberať okresný súd po vrátení veci.

13. Čo sa týka druhého odvolacieho dôvodu v zmysle § 377 ods. 1 CMP - nevykonateľnosť exekučného
titulu, tak povinná uviedla, že podala návrh na zákaz styku otca s dieťaťom. Krajský súd šetrením zistil,
že na Okresnom súde Martin sa vedie konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou pod sp.
zn. 23P/74/2016, ktoré bolo uznesením zo dňa 11.01.2017 prerušené, a to do vypracovania znaleckého
posudku vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 19P/109/215 - návrh otca o zverenie
maloletej do striedavaj osobnej starostlivosti. Vykonateľné rozhodnutie o uložení zákazu styku otca s
dieťaťom predstavuje podľa krajského súdu okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a
teda je relevantným odvolacím dôvodom. Z vyššie uvedeného avšak vyplýva, že v konaní o návrhu
matky na zákaz styku otca s maloletou pod sp. zn. 23P/74/2016 nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté
tak, že by bol uložený zákaz styku, a preto krajský súd nemohol odvolaniu povinnej priznať úspech.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia.

14. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd v zmysle § 391 CMP nerozhodoval.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Em/2/2015", "guid": "897108ac-082b-4371-b29d-7d7d197cd34d:ebcbf4ce-8f7d-4fc6-b11c-0b013b23ade5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "98f10508-6f3d-48a6-8c29-ce7f883d83c3:5240e090-5f5e-4440-8124-4ee9a38fb350", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Em/2/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 19Em/2/2015 z 8. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98f10508-6f3d-48a6-8c29-ce7f883d83c3:5240e090-5f5e-4440-8124-4ee9a38fb350"}], "citovane_v": []}