Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/6/2011 z 11. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2012, sp. zn. 20S/6/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011200065.1 Krajský súd Žilina | 20S/6/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011200065.1 | 2012-12-11 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e96a51c0-cf73-427f-9824-96f8715ec4ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011200065.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/6/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200065
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200065.1

Uznesenie
Krajský súd Žilina v právnej veci žalobcu: Mgr. U. X., nar. XX. O. XXXX, bytom B. XXX/XX, I., proti
žalovanému: prezident Slovenskej republiky, so sídlom Hodžovo nám. 1, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti listiny žalovaného č. 96-2010-BA zo dňa 05. októbra 2010, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 07.12.2010 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol o zrušení
listiny prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 05. októbra 2010, evidovanej v evidencii prezidenta
Slovenskej republiky pod č. 96-2010-BA, ktorou odvolal z funkcie sudcu žalobcu podľa čl. 102 ods. 1
písm. d), čl. 145 ods. 1, čl. 147 ods. 2 písm. a) Ústavy SR a podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona č.
385/2000 Z. z. o súdoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
185/2002 Z. z. a o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.

V podanej žalobe žalobca namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám
podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy. Porušenie základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 Ústavy
SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tiež aj porušenie čl. 13 Dohovoru uznávajúceho právo
na účinný prostriedok nápravy, ako je porušenie obdobného práva podľa čl. 47 Charty (ktorý zahŕňa
aj právo na spravodlivý proces), všetko na základe totožných skutkových okolností, ako v doručenej
sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 08. decembra 2010. Doplnenej takmer totožným
podaním zo dňa 10. januára 2011.

Sťažovateľ tvrdil, že k porušeniu uvedených základných práv, resp. označených v článku Dohovoru a
Charty malo dôjsť jeho odvolaním z funkcie sudcu prezidentom, ktorý tak urobil vychádzajúc z návrhu
Súdnej rady Slovenskej republiky prijatého uznesením č. 692 zo dňa 01. decembra 2009. Sťažovateľ
poukázal na svoje oznámenie Súdnej rade SR z 02. novembra 2009, ako aj na svoje vyjadrenie
prezidentovi z 02. decembra 2009, v ktorých upozornil na následky svojho odvolania z funkcie sudcu,
teda, že podľa jeho právneho názoru mu bude „odopreté právo na spravodlivé súdne konanie" z dôvodu,
že súd zastaví konanie o jeho žalobe z 02. novembra 2009. Nebude môcť podať odvolanie a ani
dovolanie v súdnom konaní, ani využívať opravné prostriedky v správnom konaní. Z dôvodu straty
procesnej spôsobilosti, ktorú predpokladá § 114 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sudcoch).
Sťažovateľ tiež namietal, že v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie sudcu boli predsedom Okresného
súdu Čadca vyžiadané aj jeho osobné údaje o jeho zdravotnom stave.

V závere podanej žaloby žalobca vyslovil názor, že vo veci samej má právomoc konať a rozhodovať
Ústavný súd SR, preto i podal vo veci ústavnú sťažnosť, ktorú ústavnému súdu doručil a samotnú žalobu



podáva iba z opatrnosti s poukazom, na aký právny názor zaujme vo veci Ústavný súd SR, t.j. či je
oprávnený vo veci konať on alebo všeobecný súd.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. marca 2012 uviedol, že rozhodnutie, zrušenia ktorého sa
domáha žalobca je rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 05. októbra 2010 č. 596-2010-
BA vychádzajúce z čl. 102 ods. 1 písm. t), čl. 145 ods. 1, 147 ods. 2 písm. a) Ústavy SR a § 18 ods. 2
písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Poukázal na to, že predseda Súdnej rady
SR listom z 02. decembra 2009 č. 1Ksr364/09 (doručeným 04. decembra 2009) zaslal prezidentovi SR
uznesenie Súdnej rady SR č. 692 z 01. decembra 2009, v ktorom Súdna rada SR navrhuje prezidentovi
SR podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. odvolať Mgr. U. X. z funkcie sudcu. Zo spisového
materiálu, na základe ktorého sa prezident SR rozhodol odvolať Mgr. U. X., sudcu Okresného súdu
Čadca vyplýva, že Mgr. U. X. bol práceneschopný od 10. novembra 2008 do 26. apríla 2009, od 27. apríla
2009 do 19. júna 2009 čerpal dovolenku a od 22. júna 2009 do 31. júla 2009 mu bolo na jeho žiadosť
poskytnuté neplatené voľno, po skončení ktorého 01. augusta 2009 do zamestnania už nenastúpil a
to bez oznámenia dôvodov neprítomnosti v práci. Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že rozhodnutím
Sociálnej poisťovne - ústredia č. XXX XXX XXXX zo dňa 04. júna 2009 bol Mgr. U. X. od 27. apríla 2009
priznaný invalidný dôchodok. Podľa podania Mgr. U. X. z 02. novembra 2009 a podľa jeho podania z
02. decembra 2009 ide o oznámenie - nesúhlas s odvolaním z funkcie sudcu Okresného súdu Čadca,
Mgr. U. X. v súčasnom období podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z.z., žalobca Mgr. U.
X. predkladá najmä kópie návrhov odvolaní a iných písomností vo veci náhrady za stratu na plate a
náhrady za stratu na plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pri uznaní invalidity.
Neskončenie konaní v týchto veciach uvádza ako dôvod na odňatie práva na spravodlivé súdne konanie
a práva na účinný prostriedok nápravy a zároveň vyjadril svoj právny názor, že po odvolaní z funkcie
sudcu bude diskriminovaný, „pretože nebude môcť sa domáhať súdnej ochrany vzhľadom na postavenie
- nebude sudcom". V oboch svojich podaniach pritom sám uvádza, že dňom 10. novembra 2009 uplynie
lehota, kedy ho môže prezident SR odvolať z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona č.
385/2000 Z. z.. Argumentácia v oboch podaniach žalobcu z 02. novembra 2009 a z 02. decembra
2009 sú takmer totožné. Žalobca v žalobe tiež uvádza, že „do dnešného dňa nevie, kto vlastne podal
podnet na návrh na odvolanie sudcu". Preto podľa čl. 147 ods. 2 písm. a) Ústavy SR a § 18 ods. 2
písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 185/2002 Z. z. prezident SR môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo
nedovoľuje najmenej počas jedného roka riadne vykonávať sudcovské povinnosti. Prezident SR 05.
októbra 2010 rozhodol na základe návrhu Súdnej rady SR (uznesenie č. 692 z 01. decembra 2009) o
odvolaní Mgr. U. X. z funkcie sudcu. Ako uvádzal vo svojom rozhodnutí z 05. októbra 2010 č. 596-2010-
BA vzal do úvahy dôvody návrhu na odvolanie z funkcie sudcu a zároveň prihliadal na argumentáciu
vyjadrenú v liste žalobcu z 02. decembra 2009. Argumentácia v liste žalobcu z 02. decembra 2009 je
takmer totožná s argumentáciou v liste zo dňa 02. novembra 2009. V tejto súvislosti treba uviesť, že
ústava, ani žiadny zákon neupravuje náležitosti rozhodnutia prezidenta SR o odvolaní sudcu. Právne
účinky tejto listiny začali plynúť dňom jej prevzatia žalobcom, čo je v súlade s § 18 ods. 4 zákona č.
385/2000 Z. z. v znení zákona č. 185/2000 Z. z., podľa ktorého funkcia sudcu zaniká dňom, keď bolo
sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní. Rozhodnutie prezidenta SR odvolaním Mgr. U. X. z funkcie
sudcu bolo doručované prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. podaním na prepravu z 15. októbra 2010.
Rozhodnutie bolo doručované do vlastných rúk Mgr. U. X., sudcu Okresného súdu v Čadci na adresu
tohto súdu, ul. 17. novembra č. 3, Čadca. Zásielka sa vrátila späť s tým, že Mgr. U. X. sa na adrese
Okresného súdu v Čadci dlhodobo nezdržiava, preto nie je možné zásielku doručiť do jeho vlastných
rúk. Rozhodnutie bolo preto opätovne doručované na adresu v I., B. XXX/X, kde ho prevzal žalobca
dňa 10. novembra 2010. Rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik funkcie sudcu podľa § 18 ods. 4 zákona
č. 385/2000 Z. z. v znení zákona č. 185/2002 Z. z. je deň, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o
odvolaní. Podľa čl. 147 ods. 2 písm. a) Ústavy SR a § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení
zákona č. 185/2002 Z. z. je rozhodujúcou skutočnosťou pre fakultatívne rozhodovanie prezidenta SR o
odvolaní sudcu, že zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje najmenej počas jedného roka riadne vykonávať
sudcovské povinnosti. Ako vyplýva zo spisového materiálu v prípade žalobcu Mgr. U. X. bola podmienka,
že zdravotný stav Mgr. U. X., ktorý bol sudcom Okresného súdu v Čadci mu dlhodobo nedovolal a
najmenej počas jedného roka riadne vykonával sudcovské povinnosti pre rozhodnutie prezidenta SR
splnená.



Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

Z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08. februára 2001 III.ÚS 62/2011-68 krajský súd zistil, že vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, práva nebyť diskriminovaný podľa čl. 21 Charty základných práv Európskej únie, práva na dobrú
správu veci verejných podľa čl. 41 Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 17
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy
a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie bola sťažnosť žalobcu
Mgr. U. X. odmietnutá. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že Ústavný súd SR nezistil
porušenie žiadneho zo sťažovateľom označeného práva, ktoré malo byť porušené, pričom dôvody
svojho rozhodnutia ústavný súd bližšie argumentačne vysvetlil. Konštatoval, že postup prezidenta, ktorý
svojím listom z 05. októbra 2010 odvolal sťažovateľa z funkcie sudcu bol realizovaný za splnenia
podmienok predpokladaných ustanovením čl. 14 Ústavy SR a zodpovedá ústavne konformnému výkladu
relevantnej právnej úpravy. S poukazom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť
podľa čl. 25 ods. 2 Zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa žalobca
domáha zrušenia takého rozhodnutia, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (§ 250d ods.
3 O. s. p.). V čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd je právomoc súdov na preskúmanie správnych
rozhodnutí stanovená tzv. generálnou klauzulou. Súčasne však toto ustanovenie pripúšťa, aby zákon
vylúčil preskúmanie niektorých vecí súdom. Stanovenie okruhu týchto vecí je predmetom ust. § 248. V
zmysle § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. S poukazom na povahu
listiny, zrušenia ktorej sa domáha žalobca a postavenie toho, kto ju vydal, krajský súd dospel k záveru,
že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by podliehalo preskúmavaniu
súdom. Žalobcom namietaným porušením práv sa riadne, vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo
zaoberal Ústavný súd SR, pričom konštatoval zjavnú neopodstatnenosť tvrdení žalobcu. Z daného stavu
už v konečnom dôsledku niet ani žiadneho právneho a logického dôvodu pre to, aby mala byť listina
prezidenta SR opätovne preskúmavaná všeobecným súdom. Žalobca sa má podľa názoru krajského
súdu domáhať preskúmavania rozhodnutia Súdnej rady SR, ktorý orgán je súčasťou správy súdov
Slovenskej republiky.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže v piatej časti
O. s. p. nie je osobitná úprava o trovách konania v prípade jeho zastavenia (okrem späťvaztia žaloby).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.