Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/58/2013 z 9. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. septembra 2013, sp. zn. 14CoP/58/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6113202536.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/58/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6113202536.1 | 2013-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca316f99-57c5-4b75-a7b3-55cf20e95ff0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113202536.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/58/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113202536
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113202536.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti : L. J., narodený XX.XX.XXXX a T. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v X. X., deti matky: T. J., rodená Z., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., O. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Katarínou
Uhrínovou, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Námestie Š. Moysesa 4 a otca : L.
J., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., J. S. XXX/X, o odvolaní matky zo dňa 15.05.2013 proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 31P/33/2013-68 zo dňa 15.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec L. J. je povinný prispievať na maloletého L. J.
zvýšeným výživným v sume 220 eur mesačne a na maloletého T. J. zvýšeným výživným v sume 156 eur
mesačne počnúc dňom 01.02.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých
detí, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/129/2007-95 zo dňa
06.02.2008 vo výroku o výživnom na obe maloleté deti.

Zročné výživné za čas od 01.02.2013 do 10.09.2013 u maloletého L. J. v sume 262,01 eur a u
maloletého T. J. v sume 278,74 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50
eur mesačne na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným, počnúc dňom doručenia tohto rozsudku,
pod hrozbou stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
12C/129/2007-95 zo dňa 06.02.2008 vo výroku o výživnom na maloleté deti J. a určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého L. zvýšeným výživným zo sumy 5500,- Sk mesačne na sumu 200 eur
mesačne a na maloletého T. zo sumy 3 500,- Sk mesačne na sumu 136 eur mesačne, počnúc dňom
01.02.2013 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí. Súčasne súd súčasne
rozhodol o zročnom výživnom na obe maloleté deti za čas od 01.02.2013 do 15.04.2013, ktoré bol otec
detí povinný zaplatiť matke detí do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Súdom zvýšené
výživné považuje za nízke, nezohľadňujúce príjmy otca a jeho životnú úroveň, na ktorej sa majú
maloleté deti právo podieľať. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca nastala zmena pomerov
predovšetkým na strane oboch detí, ktoré sú staršie o päť rokov a úmerne s ich vekom a rastom došlo
k zvýšeniu nákladov spojených s výchovou, výživou, ošatením, krytím ich odôvodnených školských,
športových a zdravotných potrieb. Pokiaľ súd zistil z daňového priznania pre daň z príjmu fyzických
osôb za rok 2011 príjmy z podnikania otca, ktorých základ dane predstavoval čiastku 57 621,32 eur, po



odpočítaní dane je priemerný čistý mesačný príjem otca z podnikania suma 3 889,44 eur. Okrem tohto
príjmu má otec detí príjem aj zo spoločnosti H. s.r.o. X. X. a D. s.r.o., X. X., pretože obe spoločnosti boli
za rok 2011 ziskové. Okrem toho otec je ako fyzická osoba výlučným vlastníkom X-izbového bytu na ulici
J. S. X v X. X., je tiež vlastníkom garáže a rekreačnej chaty. Okrem toho matka predložila do spisu výpisy
z listov vlastníctva, podľa ktorých spoločnosť D., s.r.o., je vlastníkom viacerých nehnuteľností v k.ú. X. X.
a je potrebné zohľadniť, že otec maloletých detí ako jediný spoločník tejto spoločnosti má priamy úžitok z
tohto vlastníctva. Otec detí navyše ako spolumajiteľ ďalších obchodných spoločností využíva aj benefity,
ktoré mu poskytujú, čo by malo byť taktiež zohľadnené pri posudzovaní výšky príjmov a výdavkov otca
detí. Matka maloletých detí tak tvrdí, že príjem otca sa od roku 2007 niekoľkonásobne zvýšil a preto
zvýšenie výživného na maloleté deti po piatich rokoch o sumu 17,44 eur u maloletého L. a o sumu
19,83 eur u maloletého T. sa javí ako nedostatočné a voči maloletým deťom nespravodlivé, pretože otec
dosahuje nadštandardný príjem a na jeho životnej úrovni sa deti žiadnym spôsobom nepodieľajú. Okrem
toho matka tvrdí, že súd nedostatočne zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa s maloletými stretáva len v
rozsahu jedného víkendu v mesiaci a to od soboty do nedele a celá osobná starostlivosť o maloleté deti
zostáva výlučne na matke. Matka preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
a uložil otcovi detí povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého L. sumou 350 eur mesačne a na
maloletého T. sumou 300 eur mesačne od 01.02.2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých detí.

Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník uviedol k odvolaniu matky, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba
päť rokov, na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov, maloletý L. už navštevuje
základnú školu a maloletý T. chodí do L. ročníka materskej školy, čím matke vznikajú zvýšené výdavky
na uspokojovanie ich potrieb. Doporučuje preto napadnutý rozsudok okresného súdu prehodnotiť a otca
detí zaviazať prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným podľa zárobkových možností,
schopností a majetkových pomerov, s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.. (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.



Nová úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča je opodstatnená len za predpokladu, ak má
súd preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným
potrebám detí. Ak však od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom
uplynula dlhšia doba, už táto skutočnosť je sama osebe relevantným dôvodom opodstatňujúcim novú
úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu maloletého dieťaťa, pretože vývoj životných
nákladov, ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa v časovom horizonte niekoľkých rokov má
nesporne stúpajúcu tendenciu, ktorú je súd povinný zohľadniť.

Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola upravená rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 12C/129/2007-95 zo dňa 06.02.2008, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv
a povinností k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otec
bol povinný prispievať na výživu maloletého L. mesačne sumou 5 500,- Sk (182,57 eur) a maloletého T.
mesačne sumou 3 500,- Sk (116,18 eur), počnúc dňom právoplatnosti rozsudku 26.03.2008.

Výrazná zmena pomerov a odôvodnených potrieb oproti poslednému posudzovanému obdobiu nastala
predovšetkým na strane oboch maloletých detí. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa
konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v závislosti od veku dieťaťa, zdravotného
stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálne špeciálne potreby
maloletého dieťaťa. Maloletý L. si plní povinnú školskú dochádzku, v súčasnosti (v čase rozhodovania
odvolacieho súdu) je žiakom P. ročníka Základnej školy na U. ulici v X. X.. Matka dieťaťu uhrádza všetky
poplatky a nevyhnutné výdavky spojené so školskou dochádzkou dieťaťa (poplatok ZRŠ, obedy v škole,
rôzne poplatky spojené so školskými aktivitami, ako exkurzie, výlety, škola v prírode), ako aj výdavky za
mimoškolskú záujmovú činnosť dieťaťa, ktoré navštevuje krúžok K. a K. krúžok. Matka hradí výdavky
dieťaťa spojené s nákupom školských a športových potrieb dieťaťa, ako aj výdavky na nákup oblečenia,
obuvi a hygienických potrieb dieťaťa. Okrem toho zdravotná starostlivosť o maloletého L. vyžaduje
zvýšené výdavky, pretože dieťa je H. - H., ktoré ochorenie si vyžaduje pravidelné užívanie liekov. Okrem
toho je maloletý L. evidovaný aj v C. ambulancii a v C. ambulancii a okrem výdavkov na nákup C. C. a
C. má matka výdavky aj za zubné ošetrenia dieťaťa. Pokiaľ ide o maloletého T., v čase rozhodovania
okresného súdu dieťa navštevovalo L. ročník v Materskej škole na ul. J. v X. X., avšak vzhľadom na
dátum narodenia maloletého T. je zrejmé, že dieťa už v čase rozhodovania odvolacieho súdu nastúpilo na
povinnú školskú dochádzku, čo si nevyhnutne vyžaduje zvýšené výdavky matky na zakúpenie školských
a športových pomôcok a potrieb aj pre maloletého T.. Tieto výdavky bola povinná vynaložiť matka u
oboch maloletých detí, pričom v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca ešte tieto nevyhnutné
výdavky vzhľadom na vek detí zohľadňované neboli. Aj u maloletého T. vznikajú matke zvýšené výdavky
spojené so zabezpečovaním jeho zdravotnej starostlivosti, pretože aj maloletý T. je vedený v zubnej, C. a
C. ambulancii. Obe deti sú vo veku, kedy sa mimoriadne intenzívne vyvíjajú a rastú a je tak opodstatnené
zohľadniť zvýšené výdavky matky na ich stravovanie, výchovu i oblečenie. V dôsledku veku maloletých
zvyšujú sa i kultúrne a sociálne potreby detí. Ak to možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, možno
považovať za odôvodnené aj nadštandardnejšie potreby detí, nielen bežné, akými sú zabezpečenie
predovšetkým ich výživy a ošatenia. V takom prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby aj
veku zodpovedajúce kvalitatívne a kvantitatívne pestrejšie nároky dieťaťa, ktoré v súčasnej modernej
spoločnosti sú potrebami, vytvárajúcimi predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa.

Matka maloletých detí má zabezpečený stabilný zdroj príjmov, pracuje ako Z. U. vo K. B. K..J.. G. v X.
X. a podľa potvrdenia zamestnávateľa v súčasnej dobe dosahuje priemerný mesačný zárobok v sume
586,88 eur mesačne, ku ktorému poberá prídavky na nezaopatrené maloleté deti vo výške 46,20 eur
mesačne. Matka býva spolu s maloletými deťmi v X- izbovom byte v jej osobnom vlastníctve a náklady
spojené s bývaním matka vyčíslila sumou 153 eur a 50 eur mesačne za inkaso, matka tiež platí za
internet, poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti a miestne poplatky.

Otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činná osoba, pričom súd mal listinne preukázané, že
je jediným spoločníkom aj konateľom obchodnej spoločnosti D., s.r.o. so sídlom v X. X., je jeden z
dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti H. s.r.o. so sídlom v X. X., je predsedom dozornej



rady O. U. X., a.s. so sídlom v X. X., pričom zo živnostenského registra vyplýva, že otec detí má
aj živnostenské oprávnenie s prideleným IČO XXXXXXXX s viacerými predmetmi podnikania. Podľa
potvrdenia príslušného správcu dane -Daňového úradu Banská Bystrica na základe daňového priznania
za zdaňovacie obdobie roka 2011, za predmetné zdaňovacie obdobie dosiahli všetky obchodné
spoločnosti, v ktorých otec maloletých detí pôsobí ako spoločník, konateľ či predseda dozornej rady,
zisk. Vyjadrenie otca detí, že obchodná spoločnosť D. s.r.o., v ktorej pôsobí ako jediný spoločník i
štatutárny orgán, už 5 rokov nevykonáva skoro žiadnu obchodnú činnosť, je tak vzhľadom na údaje
poskytnuté správcom dane z príjmu právnických a fyzických osôb nedôveryhodné. Za zdaňovacie
obdobie roku 2011 dosiahla táto obchodná spoločnosť ako výsledok hospodárenia zisk 14 281,49 eur a
základom dane z príjmu právnickej osoby bola suma 15 272,67 eur. Taktiež, vychádzajúc z potvrdenia
správcu dane, aj zo živnostenského podnikania dosahoval otec maloletých detí príjmy, pretože vykázal
v daňovom priznaní fyzickej osoby s obchodným menom L. J., IČO XX XXX XXX, miesto podnikania
Y. S. XXX/X za zdaňovacie obdobie roka 2011 príjmy z podnikania vo výške 4074,64 eur, základ dane
57621,32 eur, z čoho mu vyplynula daňová povinnosť vo výške 10 948,05 eur. Otec tvrdí, že jeho príjem
tvorí len mesačná výplata riaditeľa spoločnosti H. s.r.o. v mesačnej sume 1 600 eur v hrubom. Súd si
je vedomý skutočnosti, že pri osobách samostatne zárobkovo činných a obchodných spoločnostiach je
značne obtiažne skutočne objektívne preukázať výšku ich čistého mesačného príjmu (zákonné možnosti
odpisov a odpočtov z dane z príjmov týchto podnikateľských subjektov, prepojenie osobného a firemného
majetku a podobne). Odvolací súd však vychádzal z údajov obsiahnutých v daňových priznaniach z
dane z príjmu fyzických a právnických osôb, z ktorých je zrejmé, že všetky podnikateľské subjekty v
ktorých otec detí má účasť, nielenže vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale aj dosiahli za zdokladované
daňové obdobie hospodársky výsledok zisk, rovnako ako zisk vykazuje aj živnostenské podnikanie otca.
Napokon, každý rodič si musí byť vedomý zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim nezaopatreným
potomkom a úmerne tomu aj vyvíjať skutočnú snahu a úsilie upraviť si osobné pomery a zabezpečiť si
stabilný zdroj príjmu tak, aby bol schopný riadne a včas si zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť.

Okrem príjmových pomerov odvolací súd zohľadnil aj celkovú majetkovú situáciu povinného rodiča
- otca. Bolo listinne preukázané, že otec maloletých detí je výlučným vlastníkom P.izbového bytu
(zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. X. X.), pričom nemožno zohľadniť jeho argumentáciu, že tento byt
neužíva z dôvodu, že ide o holobyt a nemá dostatočné finančné prostriedky na jeho dokončenie.
Táto skutočnosť nemá vplyv na to, že táto nehnuteľnosť má nesporne nezanedbateľnú majetkovú
hodnotu. Okrem vlastníctva tejto nehnuteľnosti je otec detí výlučným vlastníkov aj ďalších nehnuteľností
- garáže (LV č. XXX, k.ú. G.) a rekreačnej chaty (LV č. XXXX, k.ú. G.) a podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. G. a nie je bez právnej relevancie ani skutočnosť, že
obchodná spoločnosť D., s.r.o. X. X., v ktorej je otec maloletých detí jediným spoločníkom i konateľom, je
výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, všetky sa nachádzajúce v k.ú. X. X.. Zákonom
deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva
dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča
a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku. Otec okrem posudzovaných žiadnu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí je odrazom zásady, v zmysle ktorej sa na
úhrade potrieb a na výžive dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich síl, možností a pomeru
svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Pre posudzovanie možností
a schopností rodičov maloletých detí nie je však rozhodujúci len skutočne dosahovaný (prípadne
preukázateľný) príjem. Je potrebné zohľadniť nielen ich možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu,
doposiaľ nadobudnuté pracovné skúsenosti a reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého
z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok.

Zákonná úprava vychádza taktiež zo zásady, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje
jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje
formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však podmienená vekom
dieťaťa, prípadne i ďalšími okolnosťami (ako zdravotný stav dieťaťa a podobne...), no pri deťoch
mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní vyživovaciu povinnosť v celom
rozsahu výkonom osobnej starostlivosti, keďže dieťa je ešte v prevažnej väčšine svojich potrieb



odkázané priamo na bezprostrednú starostlivosť povinného rodiča. Odvolací súd sa preto nestotožňuje
so záverom vysloveným súdom prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozsudku vyslovil, že osobná
starostlivosť matky o maloleté deti takto vyspelé už v plnom rozsahu nenahrádza výživné. Vzhľadom
na vek detí - maloletý L. má XX rokov a maloletý T. X rokov - ešte nemožno konštatovať, že deti sú už
vo veku, kedy sú schopné samostatne si zabezpečovať svoje potreby a nie sú odkázané v prevažnej
a rozhodujúcej miere na osobnú starostlivosť matky. Výkon a kvalita osobnej starostlivosti o maloletých
neboli napokon spochybnené ani zo strany otec maloletých detí; naopak, výslovne v písomnom vyjadrení
k návrhu matky uviedol, že „matka sa znamenite stará o deti, ktorým sa venuje, stravuje ich, aj šatí“.

Oboznámením sa so spisovým materiálom, s predloženými listinnými dôkazmi a s prihliadnutím na
špecifické okolnosti konkrétneho prípadu sa odvolaciemu súdu javí ako nepostačujúce rozhodnutie
prvostupňového súdu. Krajský súd pri rozhodovaní zohľadnil výšku príjmov oboch rodičov maloletých
detí, ich súčasné majetkové a sociálne pomery, pričom odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že
otec prispieva na potreby detí aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Pokiaľ však ide o vecné plnenia
poskytované obom maloletým deťom, ako sú príležitostné vecné dary a peňažné príspevky (dobitie
kreditu v mobilnom telefóne, niektoré platby za záujmovú činnosť detí...), ktoré otec poskytuje deťom nad
rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti, na tieto súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
síce prihliada, nie sú však rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného. Výživné má v zmysle
ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine charakter pravidelne sa opakujúcej peňažnej dávky, ktorú nie
je možné poskytovať oprávnenému formou naturálneho plnenia, s výnimkou osobnej starostlivosti (§
62 ods. 4 Zákona o rodine). Ide len o nepravidelné príležitostné príspevky poskytované z vlastného
podnetu otca. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Odvolací súd po preskúmaní veci, najmä s prihliadnutím na celkovú majetkovú situáciu otca, vek detí
a dobu uplynulú od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, dospel k záveru, že vzhľadom na
odôvodnené potreby maloletých detí, ako i schopnosti a možnosti oboch rodičov v súčasnej dobe,
je primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. na sumu 220 eur mesačne a na
maloletého T. na sumu 156 eur mesačne. Takto stanovené výživné zodpovedá súčasným možnostiam
a schopnostiam otca maloletých detí a je tiež postačujúce a primerané vzhľadom na možnosti a
schopnosti matky, v nadväznosti na súčasné odôvodnené potreby oboch maloletých detí. Začiatok takto
uloženej vyživovacej povinnosti odvolací súd stanovil dňom 01.02.2013 (od podania návrhu na zvýšenie
výživného) a to s ohľadom na skutočnosť, že od tejto doby došlo už k podstatnej zmene pomerov najmä
na strane maloletých detí.

Prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2013
do 31.08.2013, t.j. za zameškané obdobie 7 mesiacov, u maloletého L. J. v sume 262,01 eur a u
maloletého T. J. v sume 278,74 eur. Zmeškané výživné súd, vzhľadom na výšku zročného výživného
a vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., povolil otcovi maloletých detí splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, spolu s bežným výživným, počnúc
dňom doručenia tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.