Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/21/2013 z 29. 4. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. apríla 2013, sp. zn. 1CoE/21/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212219227.1
Krajský súd Košice | 1CoE/21/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212219227.1 | 2013-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06175a32-b4e1-4a94-99b4-b71519584397
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212219227.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212219227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212219227.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému:
N. V., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXXX/X, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 7500/12, v konaní o vymoženie
pohľadávky 652,14 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.
k. 48Er/2063/2012-13 zo dňa 13.07.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 16.03.2011, sp. zn. SR 00297/11 zo dňa 16.03.2011. Dňa 27.6.2012 doručil súdny exekútor súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa uviedol, že
podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v sume 600 Eur a dlžník
sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 500 Eur t.j. celkovo zaplatiť čiastku
1100 Eur. Súd prvého stupňa posúdil predloženú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
a uviedol, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve,
pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona
č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa aplikoval na predmetný
právny stav ust. § 44 ods. 2,  § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
2, 3, 4,  5,  § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 45 ods. l, 2  zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a po oboznámení sa oboznámení sa s
obsahom predloženého rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave č. SR 00927/2011 zo dňa 16.3.2011 a predmetnej úverovej
zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru zistil, že medzi oprávneným a povinným
bola dňa 19.3.2009 uzatvorená Zmluva o úvere, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých
splátkach a lehotách.



Súd prvého stupňa následne uviedol, že podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v
dohode o vyplnení zmenky, dlžník ako vystaviteľ zmenky na zabezpečenie svojho peňažného záväzku
vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi ako reminentovi vystavil zmenku, v ktorej
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa tejto dohody o
vyplnení zmenky, zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň kedy sa celý dlh stane splatný okamžite.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom táto dohoda o vyplnení zmenky (doložka) spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko
spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť veriteľ v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal
možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zmenková suma podľa tejto doložky mala
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky takto veriteľom určené peňažné nároky
môžu byť nesporné. Súd prvého stupňa uviedol, že súhlasom s takouto doložkou sa spotrebiteľovi
značne zhoršuje jeho zmluvné postavenie. Takúto dohodu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení
zmenky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného
vzťahu. Keďže takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná, súd prvého stupňa žiadosti o udelenie poverenia
nevyhovel. Súd prvého stupňa  zároveň uviedol, že podľa  ust. § 4 ods. 6 a 7 zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, v čase uzavretia zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, pričom veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom. Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedených skutočností posúdil
dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ ju vyhlásil
za neplatnú, a keďže zmenka vyplnená na jej základe bola základom na vydanie rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a v takomto prípade ide o výkon práv
v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pretože súd prvého stupňa na správne
zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa
aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané
splnenie podmienok na vznik spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 Občianskeho zákonníka). V
odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k záveru o
aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a k aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, a citoval ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že
súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom
na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci
a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. zákona) exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšej odvolacej



námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru je prvostupňové
rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní.

Namietal, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé
exekučné konanie, a tým pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so
zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci (res iudicata).

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ust. § 374 ods. 4
O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O.s.p."), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219
ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať
nasledovné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či súd
prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

K námietke oprávneného, že súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané splnenie podmienok na vznik spotrebiteľského
právneho vzťahu odvolací súd uvádza, že podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.01.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvárajú dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,
a spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru
Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08
Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodrigues Nogueira).



K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky.
Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný
prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba
ukladá,  exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do
úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok
oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť
práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok
vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo
k porušeniu práv  oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode č. 18 spolu s mediačnou doložkou. Súd prvého
stupňa posúdil Dohodu o vyplnení zmenky v bode č. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a tým pádom ako neplatnú, pričom
poukázal aj na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa ďalej
touto otázkou nezaoberal, nakoľko táto skutočnosť nebola zo strany oprávneného v odvolaní namietaná.

Odvolací súd na doplnenie uvádza, že oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť
vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a má  poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe
nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie
zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne
posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené
a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd  možnosť posúdiť po predložení
predmetnej zmluvy oprávneným.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na
vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného,
nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či
už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom  prípade odvolací súd má zistené, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky, a teda plnenie
ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne
posúdenie neplatnosti predmetnej dohody o vyplnení zmenky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie.



Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, v zmysle ktorej za nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy možno považovať každú takú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom
je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci
na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho
konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  n i e  j e  prípustné odvolanie.