Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/35/2019 z 7. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 7. októbra 2019, sp. zn. 6CoE/35/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7210222261.1 Krajský súd Košice | 6CoE/35/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7210222261.1 | 2019-10-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dacaa0d-1679-45ef-8f77-fb4fcc6ae118 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7210222261.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210222261
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7210222261.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. Q., nar. X.XX.XXXX,
bytom G. XXX/X, N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 10719/10, o vymoženie 1.717,89 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.04.2018,
č.k. 35Er/1430/2010-12

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví vyhovel
exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa voči povinnému domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
sumy 1.717,89 EUR s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 03619/10 zo
dňa 21.09.2010. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu. Exekučný titul bol vydaný s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku súčasťou
exekučného spisu a boli súdom preskúmané.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 6 a
§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, a konštatoval, že oprávnený si splnil
svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a urobil
tak v zákonom stanovenej lehote. Bolo preto povinnosťou súdu preskúmať, či je alebo nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu buď
zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní. Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že exekučným
titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn.
SR 03619/10 zo dňa 13.05.2010 a z jeho odôvodnenia je zrejmé, že oprávnený s povinným uzavreli
dňa 21.05.2009 Zmluvu o úvere č. 9011218, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 800,- EUR, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 772,- EUR v
12-tich mesačných splátkach po 131,- EUR. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné



podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení
zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v
zmluve o úvere bol povinný označený rodným číslo, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ (spotrebiteľ),
teda hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Z obsahu
spisu súd zistil, že jeho súčasťou nie je remitentom vyplnená zmenka a ani rozhodcovská zmluva s
osobitne dojednanou rozhodcovskou doložkou, a teda súd nemohol posúdiť prípadnú neprijateľnosť
zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vyplýva, že zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal oprávnený
vyplniť vlastnú zmenku a na základe tejto si mal na rozhodcovskom súde uplatňovať zmenkovú sumu s
príslušenstvom. Samotná zmenka však nie je súčasťou súdneho spisu a nebola predložená oprávneným
ani s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako oprávnený nepredložil ani rozhodcovský
zmluvu. Pretože oprávnený dostatočným spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzí ním a povinný, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a rozhodol, že exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd prvej inštancie
vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní odmietol
postavenie povinného ako spotrebiteľa. Uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere č. 9011218
dňa 21.05.2009, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinný
v zmluve uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na účel zamestnania a preto je potrebné
chrániť dobrú vieru veriteľa. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci
prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne
prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť
úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (napr. rozhodnutie OS Trebišov spis. zn.
6Er/699/2009-113 zo dňa 25.11. 2010). Uviedol, že skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne
poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona
informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov.
Zmluvu o úvere teda nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že z definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska jeho statusu je
rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté
peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka
poskytnutý na účel zamestnania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Dlžník (povinný) podľa zmluvných
vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na
výkon zamestnania a toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., toto
jeho vyhlásenie akceptovala, nijak ho neovplyvňovala a ani ho nevynucovala. Keďže dlžník (povinný)
nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny
vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany
spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.05.2009 Zmluvu o úvere č.
9011218, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800,- EUR, ktorý sa povinný
zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 772,- EUR v 12 mesačných splátkach po 131,- EUR, t.j.
v celkovej výške 1.572,- EUR.

11. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03619/10 zo dňa 13.05.2010.
Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v bode 18
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Podľa citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávnenému „ex lege“ povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá
smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt,
o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.
V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo
subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.

19. Z obsahu súdneho exekučného spisu vyplýva, že k žiadosti o udelenie poverenia predložil súdny
exekútor len zápisnicu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere.
V doplnení návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že už predložil všetky listiny,
exekučný titul bol vydaný v súdnom konaní na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na
existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo



rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy predložené oprávneným boli už v minulosti preskúmané exekučným
súdom, ktorý udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhol, aby exekučný súd
rozhodol o pokračovaní exekúcie.

20. Vzhľadom na to, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie
o listiny preukazujúce jeho vzťah s povinným, a to zmenku, ktorá bola právnym dôvodom rozhodnutia
rozhodcovského súdu, príp. rozhodcovskú zmluvu, ak bola uzavretá, súd prvej inštancie konanie
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s poukazom na to, že povinným je fyzická
osoba a oprávnený bez pochybností nepreukázal, že vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom
spotrebiteľským a ak ide o vzťah spotrebiteľský, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky
v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že oprávnený nepredložil zmenku nemohol súd prvej
inštancie posúdiť či v rozhodcovskom konaní bolo prihliadnuté na právne predpisy, upravujúce ochranu
spotrebiteľa - konkrétne či bolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky

21. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku zastavil.

22. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že ďalším dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná, je
neexistencia vykonateľného exekučného titulu.

23. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 13.05.2010,
sp. zn. SR 03619/10 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2010 a vykonateľnosť
dňa 03.06.2010.

24. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci z rozhodcovskej doložky, uvedenej v bode 18
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, uzavretej
dňa 21.05.2009, avšak neboli účastníkmi zmluvy podpísané.

25. Podľa bodu 18, časti Rozhodcovská doložka Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

26. Vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neplatná pre nedodržanie písomnej formy (§ 4 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z. z.).

27. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské



konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy /doložky (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

28. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

29. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je neplatná (predovšetkým) pre nedodržanie
zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Totiž
ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 18 je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami. Úprava obsiahnutá v zákone
o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je pritom striktná, bez možnosti
širšieho výkladu.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky v danom prípade
dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2
Cdo 245/2010), túto doložku nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve.

31. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt.

32. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinným založenom zmluvou o úvere zo dňa 21.05.2009 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací
súd uvádza, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej
- zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol
povinnému poskytnutý na účely povolania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 21.05.2009 je spotrebiteľskou zmluvou.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).