Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoP/50/2019 z 9. 12. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 9. decembra 2019, sp. zn. 12CoP/50/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4118201336.1
Krajský súd Nitra | 12CoP/50/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4118201336.1 | 2019-12-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 388 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b7a94eb-7b31-4301-856b-14506d849841
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4118201336.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201336
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118201336.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, Štefánikova tr. 88, dieťa matky Y.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U.. I. XXXX/XX, a otca S.
X.a, nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U.. I. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a iné, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
11P/36/2018-342 zo dňa 14.08.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia vo výroku o
zročnom výživnom  m e n í  tak, že otec je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.02.2018 do
31.07.2019 v sume 1.483,44 eura v splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.    Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú P. X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky dieťaťa a otca zaviazal platiť výživné pre dieťa v sume 130 eur mesačne od
01.02.2018 k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Ďalším výrokom
povolil zročné výživné za obdobie od 01.02.2018 do 31.07.2019 vo výške 1483,44 eura otcovi splácať v
mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Okrem toho súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou P. X. každý týždeň v príslušnom kalendárnom roku v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod.
a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00
hod. s tým, že k stretnutiu bude dochádzať na Čerešňovom námestí vo Vrábľoch za prítomnosti matky
dieťaťa. Súd zároveň uložil matke povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Konanie o návrhu
matky dieťaťa zo dňa 3.5.2019 na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného pre maloleté
dieťa zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods.
1,2,3,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je dôvodné zverenie maloletej dcéry
rodičov do starostlivosti matky ako aj úprava styku otca s dcérou. Konštatoval, že dieťa je útleho veku,
starostlivosť vykonáva matka, maloletá je vo veku 2 rokov a na matku je prirodzene naviazaná. K otcovi
nemá vytvorenú žiaducu citovú väzbu, lebo matka nevytvorila priestor na to, aby sa vzťah medzi dcérou
a otcom rozvíjal. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 220,70 eura mesačne
a poberá aj štátnu dávku - prídavok na dieťa vo výške 24,34 eura mesačne. Býva v domácnosti s jej
rodičmi, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov. Otec dieťaťa je zamestnaný, jeho čistý príjem činí



792.84 eura mesačne, býva v byte, ktorého je spoluvlastníkom, pričom platí hypotekárny úver na byt
210 eur mesačne a platbu za elektrinu 30 eur mesačne. Vychádzajúc z pomerov účastníkov a možností
a schopností rodičov súd stanovil primerané výživné v sume 130 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom
upravil súd vzhľadom na nutnú potrebu vybudovať vzťah medzi dieťaťom a otcom, ktorý javí o dieťa
záujem a je súčasne povinnosťou matky vytvorenie takéhoto vzťahu aktívne podporovať, keďže mal.
dieťa má právo na to, aby sa mu výchova dostávala zo strany oboch rodičov, ktorí by mali pre dieťa
zabezpečiť jednotné výchovné vedenie.
3. Pri výške určeného výživného v sume 130 eur mesačne od podania návrhu vzniklo otcovi v období
od 1.2.2018 ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda za 18 mesiacov, zročné výživné vo výške 2.340 eur. Súd
však zohľadnil doposiaľ zaplatené výživné vo výške 856,56  eura, a tak zročné výživné za uvedenú
dobu činí 1.483,44 eura. Túto sumu súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po
30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku s odkazom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP. Keďže matka v priebehu
konania zobrala späť jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala určiť výživné, súd
konanie v tejto časti konanie. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4.  Proti tomuto rozsudku v časti lehoty plnenia zročného výživného podala v zákonnej lehote odvolanie
matka, ktorá žiadala tento rozsudok v časti povolenia splátok na úhradu zročného výživného zmeniť a
otcovi uložiť toto zročné výživné zaplatiť len v dvoch splátkach. Uviedla, že otec je riadne zamestnaný a
má pravidelný mesačný príjem, pričom sám prejavil záujem platiť výživné po 100 eur mesačne. Napriek
tomu reálne prispieval len po 50 eur mesačne a od októbra 2018 vôbec. Súd prvej inštancie podľa jej
názoru nesprávne stanovil výšku splátky len po 30 eur mesačne, pretože takto by zročné výživné otec
splácal po dobu 4 rokov, čo je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Účel, aby zročné výživné bolo
doplatené čo najskôr, tak nie je naplnený. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie o výške mesačnej splátky zročného výživného nezodpovedá ani príjmovým pomerom
otca a ani jej príjmom a výdavkom.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie matky zamietnuť, pretože ho vníma ako
špekulatívnu snahu matky získať peniaze pre seba, a nie pre ich maloleté dieťa. V súčasnosti nie je v
jeho možnostiach zmeškané výživné vyplatiť v dvoch splátkach, ako to matka navrhuje. On odvolanie
proti rozsudku nepodal, aj keď sa s ním plne nestotožňuje. Matka na neho neustále útočí podávaním
odvolaní aj v iných súdnych konaniach a neustále sa snaží mariť styk s dcérou. Jeho snahou je ich
spory riešiť zmierlivo. Poukázal na to, že za byt zaplatil celú kúpnu cenu a aj hypotéku spláca len on.
Matka pritom od neho žalobou požaduje platenie v prepočte 250 eur za neužívanie bytu. Zo súčasnej
situácie teda chce získať čo najviac peňazí pre seba. Vo vyjadrení otec poukázal aj na rozpory týkajúce
sa realizácie styku s dcérou, čo by malo viesť k úprave styku bez prítomnosti matky.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ohľadom na dokazovanie je v
možnostiach a schopnostiach otca zročné výživné splácať aj vo vyššej sume ako 30 eur mesačne, lebo
okrem splátky hypotekárneho úveru nemá iné vyššie výdavky. Otec by mohol zročné výživné splatiť aj
v splátkach po 70 eur mesačne, čím by sa zároveň skrátila doba splácania tohto zročného výživného.

7.  Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a po prejednaní veci v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa lehoty plnenia zmenil, a to v nadväznosti na právoplatný výrok o povinnosti otca platiť
výživné v sume 130 eur mesačne od 1.2.2018 vychádzajúc z toho, že výrok rozsudku v časti lehoty
plnenia vyplýva z procesného predpisu a má povahu uznesenia.
8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia zročného
výživného zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.02.2018 do
31.07.2019 v sume 1.483,44 eura v splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Rozsudok súdu prvej inštancie v
ostatnej časti vo veci samej v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.
9. Pri rozhodovaní o odvolaní matky odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 2,3,4 CSP, podľa
ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich



splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na určenie
dlhšej lehoty plnenia alebo na povolenie splátok, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán,
t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti v lehote 3
dní, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je
nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov,
ale aj z postavenia účastníkov, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v
určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú
by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor oprávnenej osoby.
10. V tomto prípade súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť matke sumu zročného výživného v
splátkach po 30 eur mesačne tak, ako je to uvedené vyššie v bode 1. S prihliadnutím na vyššie
popísané zásady v bode 8. odôvodnenia odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že odvolaniu
matky ohľadom povolenia nižších splátok v súčasnosti možno vyhovieť, a to najmä s prihliadnutím na
okolnosti tohto prípade. Zročné výživné je určené pre maloleté dieťa, ku ktorému má otec od momentu
jeho narodenia zákonnú vyživovaciu povinnosť. Je zrejmé, že dlh na výživnom vznikol z dôvodu, že
otec matke, ktorá sa od narodenia o dieťa stará a ktoré je v jej osobnej starostlivosti, riadne výživné
neplatil, hoci bol zamestnaný a mal príjmy z pracovného pomeru a o svojej vyživovacej povinnosti zo
zákona musel mať vedomosť. Pokiaľ matke prispieval v tom - ktorom mesiaci na úhradu výživného pre
dieťa, bolo - do rozhodnutia súdu - na jeho zvážení, či prispieva sumou primeranou jeho možnostiam
a schopnostiam a primeranou aj k potrebám dieťaťa a k možnostiam a schopnostiam matky. Ak však v
danom čase prispieval príliš nízkou sumou výživného alebo v niektorých mesiacoch neprispieval vôbec,
potom táto skutočnosť nemôže ísť úplne na ťarchu matky, ktorá vtedy musela hradiť náklady na výživu
dieťaťa tým pádom aj za otca. Súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil, prečo otcovi povolil splácať zročné
výživné  v takej nízkej mesačnej sume, akou je 30 eur mesačne. Z toho dôvodu je jeho rozhodnutie v
tomto smere nepreskúmateľné. Napriek tomu však dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie
rozsudku v časti lehoty plnenia zročného výživného, ale že možno o odvolaní matky rozhodnúť priamo
v odvolacom konaní zmenou rozsudku v tejto napadnutej časti v súlade s ustanovením § 388 CSP na
podklade súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z odôvodnenia rozsudku.
11. Odvolací súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že s ohľadom na konštatované príjmy otca z
pracovného pomeru a aj s prihliadnutím na jeho životné náklady, je v jeho možnostiach a schopnostiach
pri povinnosti platenia bežného výživného platiť aj zročné výživné vo vyšších splátkach, než o akých
rozhodol súd prvej inštancie. Pri posudzovaní primeranosti výšky splátok tak, aby tieto boli aj v záujme
maloletého dieťaťa, odvolací súd uznal za primerané tie splátky, aké navrhol vo vyjadrení kolízny
opatrovník maloletého dieťaťa, t. j. v sume 70 eur mesačne. Pri tejto výške splátky bude otec splácať
zročné výživné po dobu takmer 22 mesiacov, teda o viac ako polovicu kratšiu dobu, než pri splátkach
stanovených súdom prvej inštancie. S ohľadom na výšku dlhovanej sumy a dobu, po ktorú bude otec
dlhovanú sumu splácať, nepredstavuje jeho neúmerné zvýhodnenie na úkor dieťaťa a matky. Určenie
splatnosti dlhu len v dvoch splátkach, ako to v odvolaní požadovala matka, odvolací súd pri výške celého
dlhu a majetkových pomeroch účastníkov nepovažoval za správne. Zároveň odvolací súd rozhodol aj
o prípadnej sankcii pre prípad nedodržania určených splátok tak, že omeškanie otca s plnením jednej
splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia zročného výživného.
12. Odvolací súd v súvislosti s čiastočnou zmenou rozsudku súdu prvej inštancie nanovo rozhodol o
trovách prvoinštančného konania a zároveň aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1,2 CSP
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).