{"guid": "3d08d2e3-009e-43b2-91ce-6038fcdd08b4:c6c0ccd4-cebf-42df-a7ea-1fee42594bf4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113222225.1", "spisova_znacka": "6Co/261/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/261/2014 z 29. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. septembra 2015, sp. zn. 6Co/261/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8113222225.1", "identifikacne_cislo": "8113222225", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6c0ccd4-cebf-42df-a7ea-1fee42594bf4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113222225.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113222225.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113222225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 6Co/261/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8113222225\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113222225.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22\nBratislava 26, IČO: 31 383 408, proti žalovanému: K. I., nar. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste,\nzastúpený v konaní opatrovníčkou K. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu N., o zaplatenie 39,62 Eur\ns prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.9.2014, č. k. 9C 89/2013-61\njednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. P o t v r d z u j e   sa rozsudok vo výroku II.\n\nII. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom   n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom výrokom č. I. uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 39,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 9 % ročne z tejto sumy od 17.12.2010 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku. O trovách konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k\nrukám jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Vilíma trovy konania vo výške 16,50 eur pozostávajúce\nzo zaplateného súdneho poplatku a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nRozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a 150 ods. 2  zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) cit.:\n\n„Pokiaľ ide o trovy konania súd ich priznal žalobcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca bol\núspešný v celom rozsahu. Trovy konania žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh\nv sume 16,50 €.\n\nPokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4MCdo\n21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je\npovinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania\nv spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza\nsvoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto\npotrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na\nprávnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné\nna účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník\nmá právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať\nsamostatne.“\n\nProcesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý\nmal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov\nkonania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo\n\no náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie\nadvokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom\nna strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré\nsíce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods. 1\nO.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda\naj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti\nnákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom\nrealizuje svoje právo na právnu pomoc.\n\nProcesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo\no vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov\nžalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška\ndlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo\njednu z najjednoduchších vecí.\n\nProcesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,\nmožno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných\nsporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie\nje ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy\nkonania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.\nNeprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej\npohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k\njednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach\nnárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho\nzastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami\nprepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.\n\nV rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu\nČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je\ndôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie\nna drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom\nzabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.\ndokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci\nsamej úspešný.\n\nAktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v rozhodnutí\nsp. zn. 6MCdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v\ntzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej\nindividualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené\nna riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,\nktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s\nnázorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu\nsúvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti\nso zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať\nadvokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa\núčastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom\nkonaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje\nk záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa\npreto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti\nnemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a\nvedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“\n\nUvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.\n\nSúd ešte dodáva, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým\nvzdelaním a aj s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v\nprejednávanej veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.“\n\nProti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, keďže odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov\nkonania (podklad pre rozhodnutie) nemá oporu v zákone. Podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2\nO.s.p. nie sú naplnené. Bol to žalovaný, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a\ndonútil žalobcu k využitiu svojho práva v zmysle § 3 O.s.p., v zmysle ktorého každý má právo domáhať\nsa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Žalovaný odmietol so žalobcom\nriešiť spor mimosúdne. Žiadne iné úkony, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o skutočnom úmysle\nnavrhovateľa, chrániť výlučne svoje právo, resp. nároky, neboli žalobcom uplatňované. Poukázal na to,\nže nikto nesmie okrem zákonom uznaných a ustanovených dôvodov utrpieť pri uplatnení alebo bránení\npráva sa v súdnom konaní žiadnu ujmu na svojich právach, ku ktorým v konaní patrí aj právo na náhradu\ntrov konania. Svojim rozhodnutím bol odporca zvýhodnený. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku\nzmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 75,08 Eur a uplatnil si trovy odvolacieho\nkonania.\n\nOdvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti v zmysle zásad upravených v § 212 O.s.p., bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214  O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku o trovách\nkonania správny.\n\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je\naj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má v zásade právo na to, aby sa mu nahradili všetky\ntrovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením práva na súde.\n\nZmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému\núčastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo\nvecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť.\n\nSúd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov\nkonania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre\npostup podľa § 150 O.s.p.\n\nPodľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže\nich súd nepriznať alebo znížiť.\n\nV danom prípade predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností drobný spor, keďže hodnota\nžalovanej istiny je 39,62 EUR.\n\nUrčitú inšpiráciu treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z  11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske\nkonanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, cit.: ,,Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a\nnezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika\nalebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany (návrh).\nTrovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej\nstrane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl. 16 nariadenia\nEP a Rady (ES) č. 861/2007 po schválení).“\nhttp://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2005:0087:FIN:SK:PDF\nhttp://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=sk&DosId=192645\n\nPodľa odôvodnenia návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na\nzvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo\nuplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby   neznášali\nneprimerane náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Napr. banky, operátori majú právnikov\nalebo aj pri väčšom počte rovnakých bagateľných právnych vecí, ako sú pokuty v mestskej hromadnej\ndoprave, ale aj  veci o koncesionárske poplatky, veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých\nprípadov nemôže mať problém zabezpečiť si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu.\n\nOdvolateľ namieta, že žalovaný bol aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. zvýhodnený.\n\nZásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a\nprocesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd\n(PL. ÚS 43/95). Ústava v čl. 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom. Rovnosť\núčastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov bližšie charakterizuje\n§ 18 prvá veta O.s.p., podľa ktorej účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.\nPod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí\nspravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v\nprocese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej\nvýhody voči protistrane (IV. ÚS 211/07, III. ÚS 139/08).\n\nVychádzajúc z uvedeného nemožno prisvedčiť tvrdeniam odvolateľa, že tým, že zo strany súdu došlo k\nzníženiu uplatnených trov konania, došlo zároveň aj k znevýhodneniu oproti účastníkovi konania, ktorý\nvo veci úspech nemal, a tým aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Prvostupňový súd rozhodol\nodvolávajúc sa na relevantné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu - Občiansky súdny\nporiadok, pričom svoj právny názor dostatočne a presvedčivo zdôvodnil. Prvostupňový súd teda rozhodol\nspôsobom, ktorý zákon predpokladá.\n\nOdvolací dôvod o neplnení si povinnosti žalovaného je irelevantný, pretože nič nemení na fakte, že ide\no drobný spor, stereotypnú formulárovú agendu a žalovanému bola povinnosť zo zmluvy judikovaná.\n\nMajúc na zreteli uvedené odvolací súd s osvojením si dôvodov rozsudok v napadnutom výroku o trovách\nkonania ako správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\n\nŽalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/89/2013", "guid": "b0303497-7a68-4af8-a108-29eb1024b667:5f9ed049-a87a-4f83-8dd7-81d75ffd50b9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/07 z 12. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}