{"guid": "3d039772-55fe-4fce-a3d7-3e6a243f6b5a:391548c1-c18a-49da-85eb-0f99f0ddc20a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3", "spisova_znacka": "30S/37/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/37/2018 z 18. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. februára 2019, sp. zn. 30S/37/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3", "identifikacne_cislo": "6018200127", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2019-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/391548c1-c18a-49da-85eb-0f99f0ddc20a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/37/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200127
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
Róbert Hollóši, s miestom podnikania Svätoplukova č. 7769/20, Zvolen, IČO: 37 058 193, právne zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova č. 20, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100012162/2018 zo dňa 02.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,          so sídlom v Banskej
Bystrici číslo: 100012162/2018 zo dňa 02.01.2018  z r u š u j e a v e c   v r a c i a  žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobca  m á  voči žalovanému  p r á v o  na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo:
1193048/2017 zo dňa 11.07.2017 podľa § 68 ods. 5 Zákona                 č. 563/2009 Z.z. o správe daní
v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 13 983,53 €. V odôvodnení uviedol, že u
daňového subjektu vykonal opätovnú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január - december 2007 na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene,
odbor kriminálnej polície č. ČVS: ORP-215/OEK-ZV-2012 zo dňa 22.10.2012. Daňová kontrola bola
začatá dňa 04.12.2012 spísaním Zápisnice o začatí daňovej kontroly číslo 9514401/5/3580031/2012/
Cab2. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií správca dane podľa
§ 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím číslo: 9514401/5/4782769/2013/Maj zo dňa 24.10.2013
prerušil opätovnú daňovú kontrolu do doby doručenia odpovede na medzinárodnú výmenu daňových
informácií. Posledná odpoveď na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola
správcovi dane doručená dňa 05.06.2014. Na základe vykonaného dokazovania v priebehu výkonu
daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 9514401/5/3082508/2014/Maj dňa 26.06.2014 a
výzvu č. 9514401/5/3082790/2014/Maj  na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k výsledkom uvedeným v protokole bol splnomocnenému zástupcovi
daňového subjektu doručený dňa 21.07.2014. Správca dane zdôrazňuje, že všetky dôkazy v procese
opätovne vykonávanej daňovej kontroly získal v termíne od 04.12.2012 do 05.06.2014. Od 06.06.2014
mal už správca dane len snahu oboznámiť splnomocneného zástupcu daňového subjektu so zisteniami
správcu dane počas výkonu opätovnej daňovej kontroly a následne doručiť splnomocnenému zástupcovi
protokol z daňovej kontroly.
Od 06.06.2014 správca dane  chcel oboznámiť splnomocneného zástupcu daňového subjektu so
zisteniami správcu dane počas  výkonu daňovej kontroly a následne mu doručiť aj protokol  z



opätovnej daňovej kontroly. Dňa 06.06.2014 zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu e-
mail, v ktorom ho požiadal o navrhnutie termínu ústneho pojednávania, predmetom ktorého malo byť
oboznámenie s kontrolnými zisteniami za zdaňovacie obdobia rokov 2006, 2007 a 2008. Splnomocnený
zástupca dňa 06.06.2014 oznámil správcovi dane, že do 11.06.2014 je pracovne mimo kancelárie a po
návrate sa bezodkladne spojí s J. O. a bude následne správcu dane informovať ohľadne termínu ústneho
pojednávania. Dňa 13.06.2014 zaslal splnomocnený zástupca prostredníctvom e-mailu Oznámenie, v
ktorom uviedol, že sa dňa 13.06.2014 stretne s klientom - J. O., ktorému predloží listiny, ktorými došlo k
pokračovaniu daňovej kontroly. Dňa 16.06.2014 zaslal splnomocnený zástupca správcovi dane e-mail,
v ktorom uviedol, že na základe pokynu daňového subjektu vypracoval listinu, ktorú zasiela písomne
prostredníctvom poštového úradu. Ďalej splnomocnený zástupca správcovi dane oznámil, že ihneď po
tom, ako bude vyriešená v ňom uvedená otázka, môže byť dohodnutý termín ústneho pojednávania.
Nakoľko splnomocnený zástupca neoznámil správcovi dane termín, kedy sa môže ústne pojednávanie
uskutočniť, správca dane ho dňa 16.06.2014 telefonicky kontaktoval a chcel dohodnúť termín ústneho
pojednávania. Splnomocnený zástupca oznámil, že prostredníctvom pošty zaslal písomnosť, v ktorej je
položená otázka. V prípade, keď sa táto otázka vyrieši, môže sa dohodnúť termín stretnutia. Správca
dane aj napriek tejto skutočnosti trval na dohode termínu ústneho pojednávania. Nakoniec bolo     so
splnomocneným zástupcom dohodnuté, že správca dane ho bude opätovne kontaktovať dňa 17.06.2014
a dohodnú termín ústneho pojednávania. O obsahu telefonického rozhovoru vyhotovil správca dane
Úradný záznam číslo 9514401/5/2859850/2014/Maj zo dňa. 18.06.2014. Dňa 17.06.2014 správca
dane opakovane telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu avšak bezvýsledne. Následne dňa
17.06.2014 zaslali zamestnanci správcu dane JUDr. Tomášovi Rosinovi na e-mailovú adresu a@b.c
oboznámenie s výsledkom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2007.
Správca dane stanovil 8 dní, v ktorej sa mohol splnomocnený zástupca k zisteniam správcu dane
vyjadriť. Dňa 25.06.2014 uplynula 8 dňová lehota             na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane
počas výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december
2007. V stanovenej lehote splnomocnený zástupca na zistenia správcu dane nereagoval a písomne sa
nevyjadril. Dňa 19.06.2014 sa dostavili zamestnanci správcu dane na adresu E. C. XX, I., aby oboznámili
daňový subjekt so zisteniami správcu dane počas výkonu opätovne vykonávanej daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2007. Dôvodom osobnej návštevy
správcu dane v prevádzke daňového subjektu bola skutočnosť, že správcovi dane sa nepodarilo so
splnomocneným zástupcom dohodnúť termín oboznámenia                    s výsledkami daňovej kontroly.
Nakoľko splnomocnený zástupca podmieňoval účasť             na ústnom pojednávaní vyriešením
otázky, ktorú zaslal správcovi dane poštou, využil správca dane ustanovenie § 9 ods. 8 daňového
poriadku, aby oboznámil samotný kontrolovaný daňový subjekt s výsledkom daňovej kontroly. Podľa
§ 9 ods. 8 daňového poriadku, zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca
dane vykonal úkony        v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca
dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Správca dane je povinný  o tomto konaní
vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. Pri miestnom zisťovaní, z ktorého bol spísaný Úradný záznam
číslo 9514401/5/2927736/2014/Cab2 zo dňa 19.06.2014 nebol daňový subjekt na mieste zastihnutý, v
dôsledku čoho ho správca dane s výsledkom daňovej kontroly neoboznámil. V dňoch od 26.06.2014 do
08.07.2014 sa správca dane prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy opakovane pokúšal
doručiť splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu     Výzvu     na     vyjadrenie     sa     k zisteniam
uvedeným     v Protokole     číslo 9514401/5/3082790/2014/Maj      zo      dňa      26.06.2014      spolu
s Protokolom  číslo 9514401/5/3082508/2014/Maj zo dňa 26.06.2014. Úkony, ktoré vykonal Kriminálny
úrad finančnej správy v súvislosti s doručovaním predmetných písomnosti boli zaznamenané v Úradnom
zázname č. 9007025/1/411758/2014 zo dňa 04.07.2014,                  č. 9007025/1/314353/2014 zo
dňa 08.07.2014 a e-mailovej správe zo dňa 11.07.2014. Nakoľko sa správcovi dane nepodarilo v ročnej
lehote doručiť Výzvu na vyjadrenie sa           k zisteniam uvedeným v protokole spolu s Protokolom číslo
95I4401/5/3082508/2014/Maj     zo dňa 26.06.2014 zaslal správca dane uvedené písomnosti daňovému
subjektu prostredníctvom pošty.
Správca dane ďalej poukázal na rozhodnutie žalovaného číslo: 1100308/1/174641/2015      zo dňa
24.04.2015, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie správcu dane číslo: 9514401/5/4419376/2014/
Maj zo dňa 29.09.2014, v ktorom uložil žalovaný správcovi dane vzhľadom k zisteným procesným
pochybeniam vyhodnotiť v ďalšom konaní obsah podania daňového subjektu - námietku na vylúčenie
zamestnancov správcu dane a ďalej vykonať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nové dokazovanie
s tým, že použije aj všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly. Po vykonanom
dokazovaní má podľa žalovaného správca dane oboznámiť daňový subjekt so všetkými zisteniami,



skutočnosťami a dôkazmi do zápisnice o ústnom pojednávaní, umožniť mu, aby mohol preukázať svoje
vyjadrenia a tým si splnil dôkaznú povinnosť.
Z dôvodu, že daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 28.05.2015 na
Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva
SR zo dňa 24.04.2015, prerušil správca dane konanie rozhodnutím č. 1301991/2015 zo dňa 18.08.2015.
Dňa 06.03.2017 doručením právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/76/2015 pominuli
dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie dane z pridanej hodnoty prerušené.
Následne správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a v nadväznosti na záväzný právny názor
vyslovený v pôvodnom rozhodnutí žalovaného zo dňa 24.04.2015 správca dane  vo vyrubovacom
konaní výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015,  vyzval daňový subjekt
prostredníctvom splnomocneného zástupcu, aby podanie zo dňa 16.06.2014 označené ako Námietka,
doručené Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin dňa 18.06.2014 prostredníctvom poskytovateľa
poštových služieb doručil správcovi dane v lehote 10 dní elektronickými prostriedkami, spôsobom podľa
§ 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.. Vo výzve správca dane poučil daňový subjekt, že v prípade,
ak výzve správcu dane v stanovenej lehote a v požadovanom rozsahu nevyhovie, bude správca dane
podanie označené ako námietka považovať v súlade s § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. za
nepodané. Dňa 15.06.2015 bolo do elektronickej podateľne správcu dane doručené podanie označené
ako vyjadrenie, v ktorom sa daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril k výzve
tak, že výzvu na podanie námietky elektronicky bol správca dane povinný urobiť v čase podania
námietky, t. j. v čase prebiehajúcej daňovej kontroly. Z dôvodu, že splnomocnený zástupca daňového
subjektu na výzvu na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015 nereagoval, naopak vyjadril
sa, že v danom štádiu nebude správcovi dane doručovať námietky spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi oznámenie zo dňa 24.06.2015, v
ktorom mu oznámil, že nakoľko v lehote stanovenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov
zo dňa 04.06.2015 správcovi dane nevyhovel, bude na podanie označované ako námietka, doručené
správcovi dane v písomnej forme dňa 18.06.2014 považovať za nepodané.
Následne sledujúc záväzný právny názor  žalovaného v rozhodnutí zo dňa 24.04.2015 pristúpil žalovaný
k dokazovaniu vo vyrubovacom konaní výsluchom svedkov H. a F.. Svedkovia L. F. a V. H., ktorí
boli vypočutí vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní neodstránili pochybnosti správcu dane
o tom, že zdaniteľné obchody s medenými klampiarskymi výrobkami boli uskutočnené tak ako je
uvedené na faktúrach predložených k výkonu opätovnej daňovej kontroly. Správca dane hodnotiac
vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nebola preukázaná reálna existencia fakturovaného tovaru
v spoločnosti ARPÁD - HIT s.r.o,. ktorá dodávala tovar spoločnosti P.P.F. No.l. a táto následne dodávala
tovar kontrolovanému daňovému subjektu J. O.. Zároveň nebolo preukázané v ktorej krajine došlo k
spotrebe tovaru a k odvodu DPH do štátneho rozpočtu.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo:
100012162/2018 zo dňa 02.01.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Označil za správny postup
správcu dane pri vylúčení z nároku na odpočítanie dane faktúry za dodávku tovaru - medené
klampiarske výrobky od dodávateľa P.P.F No.1, s.r.o. dôvodiac, že správca dane vykonal vo veci
rozsiahle dokazovanie a dostatočne zistil skutkový stav a prijal objektívne závery, v zmysle ktorých
daňový subjekt nepreukázal nárok               na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru na faktúre u deklarovaného dodávateľa,
pričom bolo porušené ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V nadväznosti
na jednotlivé odvolacie námietky daňového subjektu dotýkajúce sa namietaných procesných pochybení
správcu dane, žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa riadne a náležite ospravedlnil z dôvodu
kolízie s úkonmi v trestnej veci, ktoré boli naplánované skôr a nemohol sa tak zúčastniť prerokovania
výsledkov vyrubovacieho konania odvolací orgán uvádza, že     z predloženého spisového materiálu mal
za preukázané, že predvolania č. 935298/2017(rok 2006), č. 935415/2017 (rok 2007) a č. 935539/2017
(rok 2008), všetky zo dňa 06.06.2017, ktorými predvolával za účelom oboznámenia s výsledkami
dokazovania počas opätovne vykonávanej daňovej kontroly a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom
konaní po odvolacom konaní,  boli expedované na doručenie prostredníctvom poskytovateľa poštových
služieb splnomocnenému zástupcovi dňa 07.06.2017, z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie boli
predvolania uložené na pošte 09.06.2017 a splnomocnený zástupca si ich prevzal až 19.06.2017 (10
deň od uloženia). Z uvedeného vyplýva, že už dňa 19.06.2017 po prevzatí predmetných predvolaní
vedel splnomocnený zástupca daňového subjektu, že mu správcom navrhovaný termín ústnych
pojednávaní na deň 27.06.2017 koliduje s iným konaním, ktoré ako uvádza mal dohodnuté skôr.
Ospravedlnenie neúčasti na ústnych pojednávaniach oznámil do elektronickej podateľne správcu dane



až dňa 23.06.2017 (piatok) o 17,24 hod. Správca dane sa o ospravedlnení z neúčasti splnomocneného
zástupcu na ústnych pojednávaniach dozvedel až dňa 26.06.2017-jeden deň pred plánovaným úkonom.
Z konania splnomocneného zástupca je zrejmé, že chcel úkon oboznámenia o priebehu           a
výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných daňových kontrol ako aj o priebehu     a výsledku
dokazovania vo vyrubovacích konaniach po odvolacích konaniach zmariť. Splnomocnený zástupca v
odvolaní uvádza, že samotný daňový subjekt nebol predvolávaný   a teda ho správca dane vôbec
neupovedomil o zamýšľanom úkone. Odvolací orgán uvádza, že pri doručovaní predvolaní správca dane
postupoval v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku.  V čase,   keď   správca   dane   vydal   predvolania,
nemal vedomosť o pracovnej vyťaženosti splnomocneného zástupcu a zároveň mal za to, že nakoľko
splnomocnený zástupca zastupuje záujmy daňového subjektu, je s ním v úzkej súčinnosti,  oznámi
mu, aký úkon chce správca dane vykonať a taktiež termín úkonu. Z úkonov, ktoré boli vykonané počas
opätovných daňových kontrol ako aj vo vyrubovacích konaniach po odvolacom konaní mal správca
dane vedomosť, že napriek tomu, že mal daňový subjekt ustanoveného splnomocneného zástupcu,
zúčastňoval sa úkonov aj on osobne. Ku skutočnosti, že účasť daňového subjektu (splnomocneného
zástupcu) na úkone oboznámenia o priebehu a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných
daňových kontrol, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacích konaniach po odvolacích
konaniach po opätovných daňových kontrolách dane z pridanej hodnoty je nevyhnutná, odvolací
orgán uvádza, že podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť
na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Nakoľko termín ústnych pojednávaní na
deň 27.06.2017 splnomocnenému zástupcovi nevyhovoval, mohol sa ústneho pojednávania zúčastniť
samotný kontrolovaný daňový subjekt, prípadne mohol udeliť splnomocnený zástupca substitučnú plnú
moc.
K odvolacej námietke, v zmysle ktorej pokiaľ účasť na úkone v zmysle poučenia bola nevyhnutná, bol
správca dane povinný vykonať nové ústne pojednávanie a to stanovením nového termínu zákonným
spôsobom, buď doručením novej poštovej zásielky resp. prostredníctvom príslušníkov KUFS Žilina.
Žalovaný je toho názoru, že až zákonným doručením predvolania na takýto úkon (vlastnoručný podpis
predvolávanej osoby na doručenke listovej zásielky) a to v dostatočnom predstihu pred takýmto úkonom,
možno považovať za predvolanie v súlade so zákonom. Odvolací orgán uvádza, že daňový poriadok
neukladá správcovi dane opakovane zasielať nové predvolanie so stanovením nového termínu ústneho
pojednávania a toto predvolanie doručiť buď poštou alebo prostredníctvom pracovníkov dovtedy, kým
to bude vyhovovať daňovému subjektu resp. splnomocnenému zástupcovi. V tejto súvislosti odvolací
orgán poukazuje na Úradný záznam č. 1142672/2017 zo dňa 29.06.2017, vyhotovenom pracovníkmi
KUFS, z ktorého vyplýva, že pracovníci KUFS sa kontaktovali s JUDr. Rosinom telefonicky na mobilnom
telefónnom čísle. Na otázku pracovníkov KUFS, či by sa mohli stretnúť sa JUDr. Rosina opýtal, o akú
vec ide. Po odpovedi, že vo veci doručenia písomností, odpovedal negatívne, s tým, že je v Bratislave
a nevie, kedy príde do B. B.. Taktiež uviedol, že nemôže pracovníkom KUFS povedať ani ďalší termín
možného stretnutia, vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť a zaneprázdnenosť. Na záver dodal,
že ak niečo potrebujú pracovníci KUFS úradne doručiť, môžu využiť služby Slovenskej pošty, a.s. a
on si poštu prevezme. Z uvedeného je zrejmé, že splnomocnený zástupca daňového subjektu robil
prieťahy v konaní, aby ho správca dane nemohol oboznámiť s výsledkom dokazovania  vo vyrubovacom
konaní po odvolacom konaní. V súvislosti s tým je jeho vyjadrenie o doručovaní písomností pracovníkmi
KUFS uvedené v odvolaní neopodstatnené. Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením splnomocneného
zástupcu uvedeným v odvolaní, kde uvádza , že pokiaľ predvolávaná osoba s navrhovaným termínom
nesúhlasí (pretože to nie je jej povinnosť), správca dane je povinný určiť nový termín a predvolanie na
takýto termín musí zároveň aj zákonne doručiť. Tento zákonný postup nie je možné nejakým spôsobom
obísť (resp. vynechať) a v danej veci dodržaný vôbec nebol. Daňový poriadok v § 68 pojednáva o
vyrubovacom konaní, do ktorého bol správca dane, vrátený odvolacím orgánom. V ods. 3 citovaného
ustanovenia je uvedené ako má daňový subjekt postupovať v prípade, ak mu termín prerokovania
nevyhovuje - má si určiť zástupcu. Zákon neukladá správcovi dane povinnosť stanoviť nový termín
ústneho pojednávania, ako to uvádza splnomocnený zástupca v odvolaní. Znenie § 68 ods. 3 daňového
poriadku má opodstatnenie z dôvodu, že ak by daňový subjekt predkladal správcovi dane nové a nové
ospravedlnenia nebolo by možné vyrubovacie konanie ukončiť.
K odvolacej námietke o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia v lehote na vyrubovacie konanie,
odvolací orgán túto námietku považuje za nedôvodnú. Nedodržanie lehôt procesného charakteru, samo
o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a nemožno ho stotožňovať s nedodržaním zákonnej
lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky. V súvislosti s námietkou, ktorou je poukazované, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení
dane je aj z dôvodu nedodržania lehoty na vyrubovacie konanie nezákonné odvolací orgán uvádza,



že podľa ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň
po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia
rozhodnutia daňovému subjektu. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie, vráti týmto postupom správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré začalo
dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku.
Predmetné vyrubovacie konanie nebolo ukončené, pretože rozhodnutie správcu dane bolo zrušené.
Správca dane teda pokračoval vo vyrubovacom konaní. Rozhodnutiami odvolacieho orgánu, ktorý zrušil
prvostupňové rozhodnutia správcu dane po opätovnej daňovej kontrole a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie, bol správca dane vrátený späť do vyrubovacieho konania - § 68 daňového poriadku. Pre
vyrubovacie konanie platí znenie § 68 daňového poriadku, na ktoré sa správca dane odvoláva.
K námietke, ktorou splnomocnený zástupca daňového subjektu namieta, že správca dane doposiaľ
neprerokoval s daňovým subjektom v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku žiadne
pripomienky, ktoré mal daňový subjekt voči zisteniam správcu dane z opätovnej daňovej kontroly správca
dane uvádza, že jeho vyjadrenie nezodpovedá skutočnosti. V lehote 15 pracovných dní od doručenia
výzvy číslo 9514401/5/3082848/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 na predloženie dôkazov a písomné
vyjadrenie k Protokolu číslo 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 boli správcovi dane
cez elektronickú podateľňu doručené podania daňového subjektu, ako aj vyjadrenia splnomocneného
zástupcu, zaevidované pod číslom došlej pošty 6/18433776/2014 a 6/18436961/2014 zo dňa
01.08.2014, 6/18487209/2014 a 6/18509703/2014 zo dňa 08.08.2014. Všetky podania boli označené
ako Vyjadrenie, žiadosť o zrušenie predbežného opatrenia. Tieto podania boli vyjadreniami k protokolu
za zdaňovacie obdobia roku 2007. Podania neobsahovali žiadne dôkazy daňového subjektu a ani zo
strany splnomocneného zástupcu neboli predložené žiadne nové dôkazy. Podľa § 68 ods. 3 daňového
poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve
podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. l daňového poriadku, dohodne so správcom dane deň prerokovania
pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Na
návrh termínu prerokovania pripomienok reagoval splnomocnený zástupca daňového subjektu podaním,
doručeným do elektronickej podateľne správcu dane, zaevidované pod číslom 6/19261240/2014 dňa
02.09.2014. V podaní sa splnomocnený zástupca vyjadril, že daňový subjekt sa nebude (a ani nesmie)
zúčastňovať na nezákonnom postupe správcu dane, a teda nenavrhuje (lebo ani nesmie) žiadny termín
prerokovania pripomienok, pričom sa ani dňa 17.09.2014 nezúčastní prerokovania pripomienok (lebo
by to bolo v rozpore so zákonom). Ďalej vo svojom podaní uvádza, že na to, aby správca dane
konštatoval, že daňová kontrola ukončená nezákonným spôsobom a teda nie je možné pokračovať
vo vyrubovacom konaní (a teda aj vyrubiť akúkoľvek daň) nie je potrebná účasť daňového subjektu
a ani jeho právneho zástupcu. Dňa 17.09.2014, ktorý navrhol správca dane ako deň prerokovania
pripomienok daňového subjektu k protokolu  sa kontrolovaný daňový subjekt ani jeho splnomocnený
zástupca nezúčastnil, o čom spísal správca dane Úradný záznam zo dňa 17.09.2014. Vyjadrenie
splnomocneného zástupcu, že daňový úrad do dnešného dňa stále neprerokoval s daňovým subjektom
v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku žiadne pripomienky, ktoré mal daňový subjekt voči zisteniam
z daňovej kontroly je v uvedených súvislostiach irelevantné. Všetky úkony, ktoré vykonal správca
dane po doručení ospravedlnenia splnomocneného zástupcu z ústneho pojednávania, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 27.07.2017 a pri ktorom mal byť oboznámený o priebehu a výsledku dokazovania počas
opätovne vykonávaných daňových kontrol, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacích
konaniach po odvolacích konaniach vystavil nové predvolania na ústne pojednávanie na 30.07.2017,
ktoré splnomocnený zástupca odmietol prevziať od pracovníkov KUFS, správca dane zatelefonoval
splnomocnenému zástupcovi a pokúsil sa sním dohodnúť termín ústneho pojednávania v dňoch
28.07.2017, 29.07.2017             a 30,07.2017 - v dňoch , ktoré neoznačil vo svojom ospravedlnení
ako nevyhovujúce vykonal správca dane nad rámec daňového poriadku. Napriek snahe správcu dane,
oboznámiť splnomocneného zástupcu o priebehu a výsledku dokazovania nebolo konanie správcu
dane úspešné. Odvolací orgán má za to, že zo strany splnomocneného zástupcu daňového subjektu
bolo jeho konaním znemožnené správcovi dane oboznámiť daňový subjekt so zisteniami správcu
dane. Skutočnosť, ktorú uvádza splnomocnený zástupca v odvolaní, t.j., že správca dane vyhotovením
nového predvolania na deň 30.06.2017 zrušil termín 27.06.2017 a nahradil ho termínom 30.06.2017 je
neopodstatnené. Splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu sa nepodarilo Predvolanie zo dňa
27.07.2017 zamestnancami KUFS doručiť, takže splnomocnený zástupca nemohol vedieť o novom
predvolaní na deň 30.07.2017. Z dôvodu, že predvolanie nebolo splnomocnenému zástupcovi doručené,
pretože sa odmietol stretnúť s pracovníkmi KUFS a predvolanie si prevziať, bolo predvolanie č.
1119871/2017 na deň 30.06.2017 zrušené.



Splnomocnený zástupca v odvolaní uvádza, že po prvý krát dostal daňový subjekt možnosť oboznámiť
sa s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní až dňa 11.07.2017 (kedy prevzal písomnosť č.
1132463/2017 zo dňa 28.06.2017), teda v čase, kedy by mu však akákoľvek reakcia na tieto zistenia
(na ktorú mal v primeranej lehote právo) bola v dôsledku postupu správcu dane úplne zbytočná,
pretože dňa 11.07.2017 už bolo vypracované rozhodnutie o vyrubení dane a teda aj žiadosť daňového
subjektu zo dňa 14.07.2017 o určenie lehoty na vyjadrenie (t.j. poslaná bezodkladne do 3 dni) už bola
absolútne (z dôvodu postupu správcu dane) bezpredmetná. K uvedenému tvrdeniu odvolací orgán
uvádza, že vyjadrenia splnomocneného zástupcu nemajú opodstatnenie, nakoľko svojím konaním
( ospravedlnenie neúčasti na oboznamovaní dňa 26.06.2017, neurčenie si zástupcu na oboznámenie,
neochota zúčastniť sa oboznámenia v iný deň ako 17.07.2017, neprevzatie predvolania od pracovníkov
KUFS), spôsobil prieťahy v konaní, čím neumožnil správcovi dane oboznámiť daňový subjekt o priebehu
a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných daňových kontrol, ako aj o priebehu a výsledku
dokazovania vo vyrubovacích konaniach.
Taktiež za neopodstatnenú považuje odvolací orgán námietku daňového subjektu týkajúcu sa
vysporiadania sa s námietkou zaujatosti, nakoľko správca dane postupoval vo vyrubovacom
konaní po odvolacom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, keď Výzvou
na odstránenie nedostatkov podania číslo 715277/2015 zo dňa 04.06.2015, ktorá bola doručená
splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 09.06.2015, vyzval daňový subjekt aby podanie
zo dňa 16.06.2014 označené ako námietka, doručené správcovi dane 18.06.2014 prostredníctvom
poskytovateľa poštových služieb, doručil správcovi dane elektronickými prostriedkami, spôsobom podľa
§ 13 ods. 5 daňového poriadku. Z dôvodu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu na Výzvu
na odstránenie nedostatkov nereagoval, naopak vyjadril sa, že v danom štádiu nebude správcovi dane
doručovať námietky spôsobom podľa ustanovenia §13 ods. 5 daňového poriadku, zaslal správca dane
splnomocnenému zástupcovi Oznámenie číslo 1015401/2015 zo dňa 24.06.2015, v ktorom mu oznámil,
že nakoľko v lehote stanovenej správcom dane vo výzve správcovi dane nevyhovel, bude na podanie
označené ako námietka, doručené správcovi dane v písomnej forme dňa 18.06.2014 považovať za
nepodané.
Vzhľadom k tomu, že opätovná daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote 1
rok od jej začatia (§ 46 ods. 10 daňového poriadku), Protokol z kontroly 9514401/5/3082508/2014 zo
dňa 26.06.2014 nebol podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní po odvolacom konaní, správca dane pri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po
odvolacom konaní postupoval v súlade s Rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 24.04.2015 a pri
vydávaní rozhodnutia použil všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly.
Skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu
bolo v kompetencii daňového subjektu. Správca dane oboznámil daňový subjekt prostredníctvom
splnomocneného zástupcu so zisteniami správcu dane počas výkonu opätovnej daňovej kontroly e-
mailom dňa 17.06.2014. Nakoľko splnomocnený zástupca odmietol so správcom dane v procese
ukončovania daňovej kontroly spolupracovať, neposkytoval potrebnú súčinnosť, využil správca dane
na oboznámenie so zisteniami správcu dane počas opätovne daňovej kontroly e-mail. Daňová kontrola
za kontrolované obdobie bola začatá 04.12.2012, pričom táto bola rozhodnutím zo dňa 24.10.2013
prerušená (dňom 30.10.2013) a dňa 05.06.2014 bolo v daňovej kontrole pokračované. Protokol z
daňovej kontroly bol doručený právnemu zástupcovi až dňa 21.07.2014.  Žalovaný poukazuje na
rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 6S/165/2014-144     zo dňa 07.12.2016 a jeho závery, v
zmysle ktorých pokiaľ protokol o daňovej kontrole je nezákonne získaným dôkazom, je potrebné ho z
množiny dôkazných prostriedkov, ako podkladov pre rozhodnutie, vylúčiť. Z uvedeného, podľa názoru
žalovaného, však nevyplýva, že by jeden alebo niekoľko nezákonne získaných dôkazov vylučovali
možnosť použiť dôkazy ostatné, ktoré boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a môžu prispieť k zisteniu a objasneniu relevantných skutočností pre správne určenie dane.
Znamená to, že pokiaľ podkladom na vydanie rozhodnutia boli zistenia správcu dane získané počas
daňovej kontroly v takom rozsahu, ktorý je súladný s dikciou § 24 ods. 4 Daňového poriadku, takýto
postup nemožno považovať za nezákonný, keďže zodpovedá požiadavkám ust. § 24 ods. 4 Daňového
poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že je nepopierateľné, že protokol k predmetnej daňovej kontrole existuje
a bol doručený spôsobom podľa § 46 ods. 8, protokol bol prerokovaný, a preto daňovú kontrolu možno
považovať za ukončenú. Skutočnosť, že protokol nemohol byť správcom dane použitý ako dôkaz pre
vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, je pre posúdenie správnosti postupu podľa § 68 a nasl.
Daňového poriadku irelevantná. Správca dane mal snahu               so splnomocneným zástupcom
dohodnúť termín úkonov na ukončenie daňovej kontroly v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
Splnomocnený zástupca však tieto úkony maril.



3. V zákonnej lehote proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Za
najzávažnejšie procesné pochybenia žalovaného považuje žalobca nedodržanie jednoročnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly a s tým súvisiaci následok v podobe nezákonného vyrubovacieho konania.
Žalobca namieta, že rozhodnutie o vyrubení dane vydali zamestnanci správcu dane, voči ktorým bola
žalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej sa riadne nerozhodovalo, vtedy kedy sa malo, t. j.
počas trvania daňovej kontroly. Žalobca popiera, že by svojim konaním spôsoboval prieťahy. Poukazuje
najmä na chronológiu vyrubovacieho konania. Právny zástupca žalobcu bol predvolaním zo 06.06.2017
predvolaný za účelom oboznámenia sa s výsledkami dokazovania počas opätovne vykonávanej daňovej
kontroly, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní po
opätovnej daňovej kontrole, pričom správca dane určil termín na deň 27.06.2017 s poučením, že osobná
účasť predvolávanej osoby, t. j. právneho zástupcu žalobcu je nevyhnutná a jej neúčasť je možné
ospravedlniť zo závažných dôvodov. V súlade s poučením vopred riadne a náležite ospravedlnil právny
zástupca svoju neprítomnosť kolíziou s úkonmi v trestnej veci, ktoré boli skôr naplánované. Správca
dane bol povinný určiť (direktívne) nový termín  a predvolanie na takýto termín zároveň aj zákonne
doručiť. Takýto zákonný postup však nebol dodržaný. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje len na ust. §
68 ods. 3 Daňového poriadku, pričom účelovo cituje len jeho druhú vetu a nie celé ustanovenie z tohto
odseku. Správca dane v súvislosti s ústnym pojednávaním týkajúceho sa oboznámenia so závermi
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poukazuje                      na ustanovenia Daňového poriadku
týkajúce sa len prerokovania pripomienok a následného postupu za účelom vykonania dokazovania,
teda úplne iného štádia vyrubovacieho konania ako je tomu pri oboznámení sa so závermi daňovej
kontroly, resp. vyrubovacieho konania. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že za deň
„prerokovania“ pripomienok a dôkazov považuje deň 27.06.2017, tak ako je uvedené v predvolaní č.
935415/2017            zo 06.06.2017. Ide podľa názoru žalobcu o ďalší dôkaz toho, že správca
dane koná vo veci absolútne svojvoľne a porušuje základné práva daňového subjektu, keď žalobca
vychádza z konštatovania správcu dane v rozhodnutí, že vyhotovil (v dôsledku ospravedlnenia sa
právneho zástupcu na deň 27.06.2017) nové predvolanie č. 1119798/2017, ktorým predvolal právneho
zástupcu na deň 30.06.2017, z čoho je zrejmé, že správca dane zrušil termín 27.06.2017 a nahradil
ho úplne novým termínom 30.06.2017. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že doručovanie, ktoré zvolil
správca dane na tento nový termín, bolo neúspešné. Správca dane sa tak už nemohol vrátiť späť k
pôvodnému (t. j. starému, resp. zrušenému) termínu 27.06.2017, pretože tento už bol z jeho strany
nahradený novým. K prerokovaniu pripomienok dňa 27.06.2017 nemohlo dôjsť z dôvodu ospravedlnenej
a správcom dane akceptovanej neúčasti právneho zástupcu daňového subjektu. Po prvýkrát dostal
žalobca možnosť sa oboznámiť s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní až 11.07.2017, teda
v čase, kedy by mu však akákoľvek reakcia na tieto zistenia (na ktorú mal v primeranej lehote právo)
bola v dôsledku postupu správcu dane úplne zbytočná, pretože 11.07.2017 už bolo vypracované aj
samotné rozhodnutie o vyrubení dane, a teda aj žiadosť žalobcu z 14.07.2017 o určenie lehoty na
vyjadrenie poslaná bezodkladne do troch dní už bola absolútne bezpredmetná. Správca dane na jednej
strane zasa len formálne poučuje, dáva možnosť na zaujatie stanoviska, pričom v ten istý čas, kedy
tak žalobca ako daňový subjekt vôbec môže po prvýkrát urobiť, správca dane už aj rozhodne (t. j. dňa
11.07.2017). Žalobca po celý čas daňovej kontroly vychádzal správcovi dane v ústrety a všetkých jeho
úkonoch sa vždy riadne zúčastňoval. Žalobca namieta snahu správcu dane o oboznamovanie v jeden
deň naraz, výsledky zistenia daňovej kontroly s výsledkami vyrubovacieho konania, ako sa o to pokúsil
správca dane. Až po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly možno po prvýkrát relevantným
spôsobom zaujať stanovisko ku konkrétnym zisteniam a až   na základe takéhoto jeho stanoviska
môže správca dane ďalej vo veci konať a až následne môže dospieť k zisteniam vo vyrubovacom
konaní. To, že žalobca využil v priebehu daňovej kontroly právo na nahliadnutie do spisového materiálu,
nenahrádza povinnosť správcu dane na priebežné oboznamovanie so zisteniami. Žalobca zdôrazňuje,
že k prekročeniu ročnej lehoty  na vykonanie daňovej kontroly došlo nie v dôsledku nesúčinnosti
žalobcu, ale laxným a nezákonným postupom správcu dane. Naviac správca dane daňový subjekt nikdy
neupozorňoval na to, že mu žalobca neposkytuje potrebnú súčinnosť, a to napríklad aj v zmysle ust. §
46 ods. 5 zákona o správe daní. V ostatnej časti žaloby žalobca namieta závery žalovaného vo vzťahu
k meritórnemu posúdeniu veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré v
podrobnostiach vo vyjadrení obsiahol (v podrobnostiach tak ako sú uvedené v bode 2. tohto rozsudku).



Žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o
DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru na faktúre u deklarovaného
dodávateľa. V nadväznosti na uvedené došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň z dodania tovaru voči nemu uplatnenej
dodávateľom uvedenej na faktúre.

5. V replike zo dňa 27.08.2018 k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na skutkovom a právnom
zdôvodnení žaloby. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. zákona      č. 162/2015 Z.z.
(Správny súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom
zistil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto je potrebné ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm.
g) SSP z nasledovných dôvodov:

7. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane v poradí prvým rozhodnutím
číslo: 9514401/5/4419376/2014/Maj zo dňa 29.09.2014 s poukazom       na § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 vo výške 13 983,53 €.
Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/174641/2015 zo dňa 24.04.2015 zrušil rozhodnutie správcu dane a
vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie dôvodiac porušením procesných predpisov správcom dane,
keď mal preukázané, že dňa 18.06.2014 bolo správcovi dane v listinnej forme doručené podanie -
námietka zaujatosti voči zamestnancom správcu dane a ďalším pracovníkom daňového úradu, pričom
žalovaný uviedol, že správca dane mal v predmetnom prípade postupovať v súlade s ust. § 13 ods. 9
Žalovaný ďalej konštatoval, že protokol z daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, keďže bol doručený po uplynutí zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. V ďalšom
konaní uložil  správcovi dane vykonať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nové dokazovanie,
a použiť aj všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly. Po vykonanom
dokazovaní oboznámiť daňový subjekt so všetkými zisteniami, skutočnosťami a dôkazmi do zápisnice
o ústnom pojednávaní, umožniť mu, aby mohol preukázať svoje vyjadrenia a tvrdenia k nim a tým
si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Správca dane po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní
výsluchom svedkov F. a H. opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č. 1193048/2017 zo dňa 11.07.2017
(v podrobnostiach, tak ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovaného č. 100012162/2018 zo dňa 02.01.2018 (v podrobnostiach, tak ako je uvedené v bode 2 tohto
rozsudku) tvoriacim predmet tohto správneho súdneho prieskumu.
Z pripojeného administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že opätovná daňová kontrola
(vykonávaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní - OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície
číslo žiadosti ČVS-ORP-215/OEK-ZV-2012 zo dňa 22.10.2012) dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2007 začala dňa 04.12.2012. Bola prerušená rozhodnutím správcu dane
číslo: 9514401/5/4782769/2013/Maj zo dňa 24.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií správcom dane s poukazom na ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku, a
to do doby doručenia odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Posledná odpoveď
na zaslanú  žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola správcovi dane doručená dňa
05.06.2014. Správca dane následne vyhotovil z opätovnej daňovej kontroly protokol               č.
9514401/5/3082508/2014/Maj zo dňa 26.06.2014, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi
žalobcu dňa 21.07.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, t. j. po
uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Ročná lehota na ukončenie daňovej
kontroly uplynula dňom 08.07.2014.

8. Správca dane uvádza, že dôkazy v rámci daňovej kontroly získal v období od 04.12.2012 do
05.06.2014, t. j. v zákonom stanovenej ročnej lehote. Od 06.06.2014 do konca lehoty na vykonanie
daňovej kontroly úsilie správcu dane už bolo vedené len snahou správcu dane na ústnom pojednávaní
oboznámiť splnomocneného zástupcu so zisteniami správcu dane z opakovanej daňovej kontroly.
Uvádza, že dňa 06.06.2014 požiadal správca dane e-mailom splnomocneného zástupcu daňového
subjektu o navrhnutie termínu ústneho pojednávania. Nakoľko splnomocnený zástupca neoznámil
správcovi dane termín, kedy sa môže ústne pojednávanie uskutočniť, správca dane ho dňa 16.06.2014
telefonicky kontaktoval a chcel dohodnúť termín ústneho pojednávania. Splnomocnený zástupca
oznámenie termínu ústneho pojednávania však viazal na vyriešenie otázky, ktorú zaslal správcovi
dane (poznámka súdu: námietky zaujatosti). Dňa 17.06.2014 správca dane opätovne telefonicky
kontaktoval splnomocneného zástupcu, avšak bezvýsledne. Následne dňa 17.06.2014 správca dane



zaslal splnomocnenému zástupcovi oboznámenie s výsledkom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobie január až december 2007 na e-mailovú adresu. Správca dane sa pokúsil aj v rámci
miestneho zisťovania osobne zastihnúť daňový subjekt vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo
so splnomocneným zástupcom daňového subjektu dohodnúť termín ústneho pojednávania, avšak pri
miestnom zisťovaní dňa 19.06.2014 nebol daňový subjekt správcom dane zastihnutý. Následne v dňoch
26.06.-08.07.2014 doručoval správca dane protokol o opakovanej daňovej kontrole spolu s výzvou
prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy, rovnako bezvýsledne. Kriminálny úrad finančnej
správy v podaní zo dňa 08.07.2014 uvádza, že v telefonickom rozhovore sa splnomocnený zástupca
daňového subjektu vyjadril, že je na dovolenke a po príchode domov bude kontaktovať správny orgán.
Následne bol kriminálnym úradom finančnej správy vykonaný pokus o doručenie písomnosti                      do
advokátskej kancelárie JUDr. Tomáš Rosina, so sídlom v B. B. avšak danú osobu ani v kancelárii, ani
na adrese trvalého bydliska nebolo možné zastihnúť.
Z obsahu administratívneho spisu mal ďalej správny súd preukázané, že prostredníctvom poštových
služieb správca dane doručil protokol a výzvu na vyjadrenie sa k protokolu z opätovnej daňovej kontroly
dňom 21.07.2014.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v znení účinnom k 25.01.2018
(právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z
dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať      v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol,
ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje,
ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom
kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak
tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní
od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole
a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie
daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu. 36a)

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) citovaného zákona daňová kontrola je ukončená dňom  doručenia protokolu
podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10 citovaného zákona lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový
orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť
najviac o 12 mesiacov.
36b) § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 534/2005 Z.z.

Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu      s výzvou podľa § 46 ods. 8 a



§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak
sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46
ods. 8 vykoná a rozhodnutie                    vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vyhodnotil žalobnú námietku, podľa ktorej napadnuté
rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola nebola ukončená
v zákonnej lehote a že protokol z nej je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ako dôvodnú.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že protokol z vykonanej daňovej kontroly bol doručený po zákonnej
lehote stanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku a že teda z tohto dôvodu  ide o nezákonný dôkazný
prostriedok. Žalovaný spolu so správcom dane mali za to, že hoci tento dôkazný prostriedok použiť
nemohli (a ani ho nepoužili), mohli vychádzať z dôkazov získaných v časovom úseku jedného roka od
začatia daňovej kontroly a doplnenia dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, s tým že vyrubovacie
konanie začalo doručením nezákonného protokolu a pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní
zákonný protokol nebol potrebný. S týmto právnym názorom sa súd nestotožnil.

11. Lehota ustanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehotou zákonnou a je pre správcu
dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej
daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu)
predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu
zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu
počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto požiadavku
formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole
bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, z
ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to
ustanovuje zákon.

12. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust.
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová
kontrola v danom prípade tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (rovnako nález
Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010). Keďže samotná daňová kontrola nebola
vykonaná v súlade so zákonom, z uvedeného vyplýva, že žiaden dôkaz, ktorý bol vykonaný v rámci
daňovej kontroly, ako nezákonne obstaraný nie je možné ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní použiť (rovnako rozsudok NS SR č.k. 4Sžfk/70/2017 zo dňa 05.11.2018). Správny
súd sa teda nestotožnil s námietkou, že je možné použiť dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci jednoročnej
zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

13. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že vyrubovacie konanie môže začať bez toho, aby
bol doručený zákonný protokol z daňovej kontroly. Existencia zákonného protokolu z daňovej kontroly je
podmienkou začatia vyrubovacieho konania podľa Daňového poriadku, keď vyrubovacie konanie začína
nasledujúci deň po dni doručenia protokolu. Teleologickým výkladom tohto ustanovenia je možné dôjsť
k jednoznačnému záveru, že zákonodarca pri doručovaní protokolu mal na mysli len protokol zákonný.
Daňový poriadok nepočíta so situáciou, kedy bude vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bez
existencie platného a zákonného protokolu o daňovej kontrole. Ust. § 68 ods. 2, 3 citovaného zákona
explicitne stanovuje jednotlivé situácie, kedy správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní,
pričom však vždy podmienkou pre vydanie takéhoto rozhodnutia je samotný protokol o daňovej kontrole.
Podľa názoru súdu uvedené znamená, že pokiaľ v danom prípade nie je splnená podmienka existencie
zákonného protokolu o daňovej kontrole, nie je možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.
14. Čo sa týka obrany správcu dane, že v období od 06.06.2014 až do márneho uplynutia zákonnej
lehoty pre skončenie daňovej kontroly všetko úsilie správcu dane bolo vedené už len snahou správcu
dane oboznámiť daňový subjekt s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní správny súd uvádza,
že bolo povinnosťou správcu dane rozložiť jednotlivé úkony v rámci vykonávanej daňovej kontroly



tak, aby bol časový priestor aj pre splnenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 8 Daňového
poriadku.  Povinnosť prerokovať protokol správcom dane na ústnom pojednávaní z ustanovenia § 46
ods. 8 Daňového poriadku nevyplýva a teda pokiaľ správca dane, pri blížiacom sa konci zákonnej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly, zotrvával na snahe takouto formou oboznámiť daňový subjekt s
kontrolnými zisteniami, ktorú evidentne splnomocnený zástupca neakceptoval, čo vyplýva z opísanej
komunikácie medzi správcom dane a splnomocneným zástupcom v bode 7 tohto rozsudku, potom
takýto postup viedol k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10
Daňového poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že § 46 ods. 8 veta druhá Daňového poriadku pritom
výslovne uvádza, že protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (za
predpokladu zistenia rozdielu v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov), zašle správca dane
daňovému subjektu, čo predpokladá zaslanie elektronickými prostriedkami (§ 30 ods. 1 v spojení s §
32 Daňového poriadku) alebo prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb (§ 30 ods. 2 písm. a)
Daňového poriadku). Zo skutočnosti, že sa správcovi dane nepodarilo dohodnúť so splnomocneným
zástupcom termín ústneho pojednávania za účelom oboznámenia s kontrolnými zisteniami (keď ako
tvrdí žalovaný sa splnomocnený zástupca nechcel zúčastniť ústneho pojednávania, resp. podmieňoval
účasť na pojednávaní vyriešením námietky zaujatosti, pričom daňový subjekt sa pri miestnom zisťovaní
dňa 19.06.2014 správcovi dane vyhýbal), nemožno usudzovať, že uvedeným konaním bolo zmarené
včasné splnenie povinnosti správcom dane plynúcej z ust. § 46 ods. 8 veta druhá Daňového poriadku,
ktorej splnenie v lehote 1 roka od začatia daňovej kontroly je zákonným predpokladom pre včasné
ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. T.j. samotné neakceptovanie
termínu ústneho pojednávania (z akéhokoľvek dôvodu) samo osobe nie je úkonom nesúčinnosti, pretože
za dodržania zákonných podmienok  - pri zaslaní protokolu aj výzvy na vyjadrenie sa k protokolu poštou
resp. elektronickými prostriedkami - by konanie splnomocneného zástupcu žalobcu nijako nebrzdilo
priebeh (ukončenie) daňovej kontroly.

15. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa Daňového poriadku je možné vydať rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní len v prípade, ak predtým bol vydaný protokol o výsledku daňovej kontroly.
Podľa názoru správneho súdu sa javí ako obchádzanie zákona vyslovený právny názor žalovaným, že
vyrubovacie konanie začína doručením akéhokoľvek, (teda i nezákonného) protokolu. Pokiaľ by totiž
daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote a preto by bol  protokol nezákonný, postačovalo
by, keby správca dane vyhotovil oboznámenie sa s priebehom a výsledkami dokazovania na daň,
ktoré by nahrádzalo samotný protokol, z ktorého by však správca dane vychádzal ako z protokolu,
hoci by naň zákonné požiadavky ako na protokol kladené neboli. Týmto spôsobom by dochádzalo k
obchádzaniu Daňového poriadku, ktorý ako podmienku vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (a
aj samotného začatia vyrubovacieho konania) vyžaduje vyhotovenie zákonného protokolu o výsledku
daňovej kontroly t.j. protokolu doručeného daňovému subjektu v zákonnej lehote (rovnako rozsudok NS
SR č.k. 4Sžfk/70/2017 zo dňa 05.11.2018). Preto podľa názoru správneho súdu je doručenie protokolu
po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku právne neúčinné a nemôže
mať za následok začatie vyrubovacieho konania.
16. Podstatná je skutočnosť, že protokol bol označený ako nezákonný dôkaz, a preto treba konštatovať,
že chýba výsledok daňovej kontroly vrátane hodnotenia dôkazov, ktorý nie je možné nahradiť iným
dôkazom vyhotoveným správcom dane.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd ďalšími žalobnými námietkami týkajúcimi sa
procesnými pochybeniami správcu dane v rámci vyrubovacieho konania a meritórneho posúdenia
uznania či neuznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nezaoberal, tak ako sa nezaoberal
ani vyjadrením žalovaného, ktoré reaguje na tieto žalobné námietky, a to vzhľadom na dôvodnosť prvej
žalobnej námietky, ktorá je zásadného charakteru. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym
názorom správneho súdu, že daňová kontrola a protokol z nej sú nezákonné a opätovne posúdi
podmienky na vedenie vyrubovacieho konania.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci
úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "3d039772-55fe-4fce-a3d7-3e6a243f6b5a:994222fb-665e-4803-9f1c-d8fe0e6c6b48", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3", "spisova_znacka": "30S/37/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/37/2018 z 18. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6018200127.3"}], "citovane_v": []}