Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/107/2013 z 12. 8. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. augusta 2013, sp. zn. 13Co/107/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6111229516.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/107/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6111229516.1 | 2013-08-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 52 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7a56756-32fb-4475-9537-3bf1ec06ed93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111229516.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/107/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229516
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111229516.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci
navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., 851 01 Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 01 Bratislava, Údernícka č. 5,
IČO: 36 613 843, proti odporkyni : G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. W., F.. X. XXXX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným advokátom : JUDr.
Igor Šafranko, advokátska kancelária 089 01 Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie
5 282,34 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 27. 12. 2012 a vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne zo dňa 02. 01. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/5/2012-145 zo dňa 04. 12. 2012 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej vo zvyšnej časti konanie zastavil zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V časti, v ktorej žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania m e n í tak, že
navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového
a druhostupňového konania v sume 570,42 € na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka, č. účtu XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od doručenia rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o zaplatenie 4 570,98 € spolu s 8% ročným úrokom
z omeškania od 28. 07. 2009 do zaplatenia zamietol, vo zvyšnej časti konanie zastavil, žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa uzatvorili dňa 09.
12. 2004 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporkyni sumu 150 000,- Sk, táto ju mala splácať v 60 - mesačných splátkach po 3 888,20 Sk.
Odporkyňa si svoje povinnosti neplnila, právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a vyhlásil
ku dňu 12. 09. 2005 mimoriadnu splatnosť úveru.

Navrhovateľ tvrdil, že nárok nie je premlčaný z dôvodu uzavretia dohody o uzavretí splátkového
kalendára zo dňa 25. 05. 2009, v ktorom odporkyňa podpísala vyhlásenie o tom, že uznáva premlčaný
dlh a je si vedomá týchto následkov.



K uvedenej dohode súd skonštatoval, že sa jedná o formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka,
pričom dlžník nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Takto pripravená dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a
to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam
a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné
podmienky obsiahnuté v tomto formulári. Súd má za to, že takéto neprijateľné podmienky sú absolútne
neplatné. Prehlásením dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je včlenené do dohody o splátkach v bode
3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Formulácia vedomostí o premlčaní dlhu je zakomponovaná v texte „forma
splatenia záväzku“ tak, že je možné s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že dlžník si nemusel
byť vedomí toho, že uznáva premlčaný dlh, ak jeho vedomosť o premlčaní dlhu so značnými právnymi
dôsledkami pre dlžníka sú obsiahnuté v kapitole pojednávajúcej o splatení záväzku tak, že účastník si
bol skôr vedomý toho, že má zaplatiť nejaký dlh v splátkach. Dá sa predpokladať, že je vylúčené, aby
spotrebiteľ, ktorý by mal vedomosť o stave veci mal záujem na uznaní záväzku a predĺžením premlčacej
lehoty pri premlčanej pohľadávke, pokiaľ by o tom vedel. Pohľadávka, ktorá bola postúpená od právneho
predchodcu navrhovateľa ako nepremlčaná sa stala nečinnosťou navrhovateľa premlčaná, pretože si ju
neuplatnil v čas v súdnom konaní a následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul
na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku.

Odporkyňa podpisom takejto formulárovej dohody si zhoršila ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie
a uzavretie takejto dohody jej privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Takáto iniciatíva k uzavretiu takejto dohody nikdy nevychádzala od
spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatváral s odporkyňou takúto dohodu bez možnosti,
aby sa s ňou odporkyňa riadnym spôsobom oboznámila, je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku a posudzovať ju podľa ustanovenia § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z. z.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a
na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Uzatváraním dohody o splátkovom
kalendári a o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického správania
spotrebiteľa je potrebné konštatovať aj v danom prípade, kedy pri uzatváraní takejto dohody došlo k
nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o
vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej jeho oblasti činnosti. Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je ako nekalá obchodná praktika neplatná a preto bola
dôvodne uplatnená námietka premlčania zo strany odporkyne aj vedľajšieho účastníka.

Pohľadávka sa stala splatná dňa 12. 09. 2005 a návrh bol podaný až dňa 13. 12. 2011, súd musel na
námietku premlčania prihliadnuť a takéto premlčané právo veriteľovi nie je možné priznať. Navrhovateľ
nepreukázal, že odporkyňa bola dobromyseľná pri uznaní premlčaného dlhu a teda neboli splnené
podmienky ustanovenia § 558 Občianske zákonníka na uznanie premlčaného dlhu. Potom je potrebné
vychádzať len z námietky vznesenej odporcom, príp. vedľajším účastníkom tak, že nárok navrhovateľa
je premlčaný.

O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, teda navrhovateľ v konaní nemal
úspech, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal. Úspešná odporkyňa neuplatnila právo na
náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý uplatnil právo na náhradu trov konania
nemá toto právo, pretože okresný súd trovy konania vedľajšieho účastníka považoval za neúčelne
vynaložené. Vedľajší účastník ako profesná odborná organizácia na poskytovanie aj právnej pomoci
musí byť schopná vo vlastnej réžii zabezpečiť takéto zastupovanie.



Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Namietal
rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej návrh zamietol. Uviedol, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Dňa 25. 05. 2009 odporkyňa podpísala dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom dohody je uznanie
dlhu zo strany odporcu, ako právny inštitút zakotvený v OZ. Právnym následkom uznania práva, ktorý
nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. V súdenej veci došlo nepochybne k
uznaniu dlhu. Nastali právne účinky spojené s uznaním dlhu podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Odporkyňa potvrdila svoju
vedomosť o premlčaní dlhu. Nespochybnila podpis na dohode a ani neuplatnila námietku premlčania.
Bola si vedomá svojho záväzku, preto záväzok podpisom dohody uznala. Prístupom súdu dochádza k
popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov. Na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporkyňa po tom, ako sa oboznámila s obsahom dohody,
svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.
Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť. Uplatnil si trovy konania.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním vedľajší účastník na strane odporkyne. Namietal ho v
časti, v ktorej okresný súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania. Uviedol,
že konštatovanie okresného súdu, že vedľajší účastník je procesná odborná organizácia a preto musí
byť schopná aj vo vlastnej réžii zabezpečiť zastupovanie, nie je ničím podložené a súdu by malo
byť už aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že je absolútne nereálne, aby združenia na ochranu
spotrebiteľov boli schopné bez súčinnosti s advokátmi zabezpečiť ochranu spotrebiteľov v 100-tisícových
spotrebiteľských sporoch. Malo by byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, ku ktorým
by mali prispieť aj súdy, aby sa spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby
v každom konaní vystupoval za združenie advokát a týmto spôsobom sa agenda zredukovala na
minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a podávať žaloby odsúdené na neúspech. Poukázal na
rozhodovaciu činnosť súdov. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, priznať
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po
180,91 € (prevzatie, príprava zastúpenia, vyjadrenie z 26. 01. 2012), jeden úkon právnej služby v sume
90,46 € (odvolanie z 02. 01. 2013) + paušálna náhrada nákladov + DPH 20%, spolu trovy v sume 570,42
€.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že v súdenej veci nie
je možné hovoriť o trovách konania účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských zmluvách. Vedľajší účastník sa
o predmete konania dozvedel až po vstupe do konania. Teda po tom, ako mu bol zaslaný návrh.
Trovy konania neboli účelne vynaložené. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu,
odporcu v konaní nezastupuje. Poukázal tiež na ust. § 150 OSP.

Odporkyňa a vedľajší účastník nepodali vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP v časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol
potvrdil z týchto dôvodov :

Okresný súd o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového súdu je podrobné
a komplexné tak, pokiaľ ide o skutkový stav, ale aj právne zdôvodnenie a potom odvolací súd v celom
rozsahu naň odkazuje. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z
vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov, vec správne právne
posúdil.



Okresný súd vec správne právne posúdil, keď zmluvu uzavretú medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva o poskytnutí spotrebného
úveru, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, bola uzavretá dňa 09. 12. 2004 (č. l. 3 -
7 spisu). Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravoval zákon č. 258/2001 Z. z.
Zákon v čase uzavretia zmluvy upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,
za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších
predpisov). Podľa ust. § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže,
pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť aj náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej
zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľa, a to ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Navrhovateľ v návrhu uviedol,
že dňa 09. 12. 2004 postupca (právny predchodca navrhovateľa) a odporkyňa, uzavreli zmluvu k
úverovému účtu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver. Odporkyňa si nesplnila splátky úveru riadne a včas,
postupca vypovedal zmluvu a vyzval navrhovateľku na úhradu dlžnej zmluvy. V ďalšom navrhovateľ
uviedol, že s odporkyňou uzatvoril „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“, kde v čl. 3
ods. 3.1 „osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“ (č. l. 62 - 63 spisu).

Odporkyňa (tiež aj vedľajší účastník na strane odporkyne) vzniesla námietku premlčania. Urobila tak na
pojednávaní pred okresným súdom dňa 07. 06. 2012 (zápisnica o pojednávaní (zo dňa 07. 06. 2012;
č. l. 114-115 spisu).

Navrhovateľ v konaní predložil „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku“ (č. l. 63
spisu). Správne okresný súd uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potom potrebné aplikovať ustanovenia
upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je ale potrebné aplikovať aj na
právne vzťahy, ktoré bezprostredne naväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania
dlhu. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorá narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi
okresného súdu. Na zvýraznenie správnosti dodáva, že zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov v ust. § 7 upravuje nekalé obchodné praktiky, ktoré v ust. § 7 ods. 2
písm. a) definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti. Ak potom zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je
zmluvou spotrebiteľskou a teda právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj nadväzujúce právne úkony (teda aj právny úkon uznania dlhu), je treba
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je nepochybne možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
navrhovateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznať možno



aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky uznania dlhu vtedy, ak dlžník
vedel, že dlh bol v čase uznávacieho prejavu premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal.
Z dohody vyplýva, že vedomosť o jeho premlčaní a jeho následkoch je zakomponovaná v bode 3
tejto dohody označenom ako „forma splatenia záväzku“. Potom formulácia vedomosti o premlčaní
dlhu zakomponovaná do bodu 3, ktorý sa týka formy splatenia dlhu, keď vedomosť o premlčaní dlhu
má právny význam len pre uznanie záväzku, ktorý je upravený v bode 2 dohody a nie v bode 3, je
zavádzajúca. Odporkyňa nemala vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, ktorá obsahuje aj uznanie dlhu,
ktorý v čase uznania už bol premlčaný, preto toto uznanie nevyvoláva právne účinky vyplývajúce z ust.
§ 558 OZ.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku bola pripravená na vopred predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov.
Spotrebiteľ (teda odporkyňa) tak nemohla ovplyvniť jej obsah. Je tiež ťažko predstaviteľné, že dodávateľ
s množstvom spotrebiteľov zvládol prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednať všetky
podstatné (prípadne tiež nepodstatné) zložky dohody. Potom je dôvodné aplikovať aj ust. § 53 ods. 4
písm. a) OZ v tom smere, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy.

Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa, ako tzv. slabšej zmluvnej strany, je potom umiestnenie
textu o vedomosti premlčaného dlhu, porušením odbornej starostlivosti dodávateľa vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktike alebo
všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Odvolací súd poukazuje, že
zakomponovanie tejto formulácie vedomosti o premlčaní dlhu je zavádzajúce.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej návrh zamietol ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Z ust. § 93 ods. 1 OSP vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

V súdenej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 01. 02. 2012 (č. l. 49-50 spisu). Vedľajšieho
účastníka zastupoval advokát na základe plnomocenstva (č. l. 53 spisu). Je nesporné, že každý sa môže
dať zastúpiť advokátom (§ 25 ods. 1 OSP), teda aj vedľajší účastník, s čím sú spojené pre účastníka
trovy, pretože advokát má vždy právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov od
účastníka, ktorého zastupuje. Potom pri rozhodovaní v sporovom konaní o náhrade trov konania medzi
stranami sporu treba úspešnému účastníkovi priznať aby mu protistrana nahradila trovy konania.

Vedľajší účastník - v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov sa môže dať v konaní
zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať buď samostatne alebo prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktorým môže byť advokát. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie
účastníka v súdom konaní, potom pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia trov konania je v
rozpore so zákonnou garanciou na právne zastúpenie.



Ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i
právo na náhradu trov konania. Podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností právo na
náhradu trov konania patrí aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi
môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak
právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Základná zásada v konaní o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142
ods. 1 OSP. Táto zásada vychádza zo skutočnosti, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo
alebo právom chránené záujmy, má právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne
vynaložil, proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Právo úspešnej procesnej
strany proti neúspešnej strane konania na náhradu nákladov vychádza zo základného princípu, ktorý sa
uplatňuje v civilnom sporovom procese, to znamená princípu dvoch strán v kontradiktórnom postavení.
Úspech jednej procesnej strany je zároveň neúspechom druhej procesnej strany.

Odporkyňa mala v konaní plný úspech. Súd návrh v časti zamietol, v časti konanie zastavil. Odporkyni
potom vzniklo právo na náhradu trov konania ako úspešnému účastníkovi, potom aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania, teda i právo na náhradu trov
právneho zastúpenia. Vedľajší účastník vystupoval na strane úspešného účastníka.

Navrhovateľ v podanom odvolaní síce navrhol, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nebola
náhrada trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 OSP priznaná, ale neuviedol žiadne konkrétne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby vedľajšiemu účastníkovi na
strane úspešného odporcu nebola priznaná výnimočne náhrada trov konania (§ 150 ods. 1 OSP).

Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
a druhostupňového konania. Trovami konania vedľajšieho účastníka sú trovy právneho zástupcu za tri
úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, úkon právnej služby v sume 180,91 €; písomné
podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 26. 01. 2012, úkon právnej služby 180,91 € (§14 ods. 1 písm. a/, b/
vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej v čase vykonania úkonov právnej služby);
úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 02. 01. 2013 v sume 90,46 € (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3
písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej v čase vykonania úkonu právnej
služby). Právny zástupca má tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov 3 x 7,63 € + 20% DPH v sume
95,07 €. Spolu trovy konania v sume 570,42 € (180,91 + 180,91 + 90,46 + 7,63 x 3 + 95,07 = 570,42
€). Túto sumu je povinný navrhovateľ nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na jeho účet
do troch dní od doručenia rozsudku.

Odvolací súd nepriznal v odvolacom konaní úspešnej odporkyni trovy odvolacieho konania, pretože táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP).

Navrhovateľ nemal v odvolacom konaní úspech, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. .

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.