Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/267/2013 z 9. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. septembra 2013, sp. zn. 16CoE/267/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212233044.1
Krajský súd Košice | 16CoE/267/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212233044.1 | 2013-09-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, OSP, predpis č. 233/1955 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef6b5403-bcb6-4c60-a62c-fc138e486536
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212233044.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/267/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233044
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212233044.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, J., zastúpeného opatrovníkom:
S.. N. A., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, o vymoženie 1.390,57 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 48Er/3633/2012 zo
dňa 29.01.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.10.2012 zamietol.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zo dňa 18.10.2012 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 1.390,57 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava zo dňa 31.10.2011, sp. zn. SR 14521/10, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a vykonateľnosť dňa 24.11.2011.

Súd prvého stupňa poukázal na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods.  2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r/ a 5, § 54 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov a na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe, ktorej bol vydaný
exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav.
Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 1.7.2009 zmluvu o úvere. Uviedol, že
napriek tomu, že v bode 20. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že obidve zmluvné
strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom, posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu prvého
stupňa je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z



okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom.

Súd prvého stupňa následne uviedol, že podľa vnútroštátneho práva, v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť
v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež
nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto titulu
preskúmal súd prvého stupňa Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Konštatoval, že rozhodcovská
doložka  je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého
stupňa, je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Svoj názor súd prvého stupňa  opiera o to, že spotrebiteľ  sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné
obchodné podmienky. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný
a  táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v
rozpore s ustanoveniami smernice č. 93/13/EHS.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a zároveň má
konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 205 ods. 2
písm. b) O.s.p.. Podľa názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Citoval ust. § 44 ods. 2 a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a namietal, že
súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom
na Nález ÚS SR 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k
zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom
súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Podľa jeho názoru postupom súdu v
tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 citovaného zákona)
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru je
prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní.

Ďalej oprávnený namietal, že  v prípade, ak súd svoje rozhodnutie založil na rozpore exekučného
titulu s objektívnym právom, musí  náležite odôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel
k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil
len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským (§ 52 OZ) bez
toho, aby prihliadal na splnenie podmienok stanovených pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Podľa



názoru oprávneného je rozhodnutie súdu založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre
nedostatok dôvodov v odvolacom konaní.

Ďalej namietal, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Aplikáciou tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah,
v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa
jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského
„argumentum ad absurdum“. Súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené,
že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je spotrebiteľom. Súd musí mať teda
zistené, že sa poskytnutý úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, a že fyzická
osoba nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Oprávnený bol toho názoru, že súd sa týmito závermi
neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Ak exekučný súd posudzoval exekučný titul
tak z vecnej ako aj právnej stránky, mal posúdiť aj to do akej miery a v akej časti je exekučný titul v
súlade so zákonom a v tejto časti mal vykonávať dokazovanie. Súd však takto nepostupoval, ale iba
konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k
neplatnosti celého právneho vzťahu. V civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa § 41
Občianskeho zákonníka. Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby dodržiaval
zásadu „pacta sunt servanda“ zmluvy sa musia dodržiavať a z toho vyplývajúcu zásadu reštriktívneho
výkladu dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis, prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a že neodôvodnil
prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú. Zároveň podľa
názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 14521/10 zo dňa
31.10.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, a to rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom.
Pohľadávka oprávneného vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXX.
Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok oprávneného poskytnúť povinnému úver vo výške XXX Eur a
povinný sa zmluvne zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XXX
Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku X XXX Eur v 12-tich mesačných splátkach po XXX Eur.



Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané
na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované  ustanovenie  Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je  preskúmanie,  či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,  návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul  sú v
súlade so zákonom.  Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom  udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002  Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/  z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/  ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/  ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok  nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
posudzovanom prípade súd prvého stupňa pristúpil k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku tým, že preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
rozhodcovský súd vo veci konal a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto
konaní.

Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť, a.s.,  kde v bode 18 Všeobecných podmienok
je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú



z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky budú riešené pred

a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom
súde.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované ustanovenie
označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu, spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami
zo zmluvy o úvere a dojednaný v rozhodcovskej doložke možno považovať za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných
strán. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak podľa takej doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom
takejto formulácie je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už preformuloval v zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie
sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového
procesu podľa predstáv oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s
posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná.

V rozhodcovskom konaní  oprávnený ako žalobca uplatňoval  proti povinnému  ako žalovanému  nároky
zo zmenky, ktorá bola vystavená  povinným na zabezpečenie  jeho pohľadávky  vyplývajúcej  zo
zmluvy o úvere  uzavretej medzi  účastníkmi konania.  Zmenka bola  ( ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku )  vystavená dňa  11.07,2010, t.j. v deň uzavretia  úverovej zmluvy.

Čo sa týka posúdenia zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere,
odvolací súd uvádza, že  zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 270/2008
Z.z. účinného od 1.1.2008 kde podľa § 4 ods. 6 tohto zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať



a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Účastníci konania teda uzavreli zmluvu o úvere a zmenka bola vystavená v čase, keď Slovenská
republika bola už členským štátom Európskej únie (od 1.5.2004). Odo dňa pristúpenia sa ustanovenia
pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením stali
záväznými aj pre Slovenskú republiku.

Smernica  č. 93/13/EHS  bola prebratá do nášho vnútroštátneho  práva  novelou Občianskeho
zákonníka  vykonanou zákonom  č. 150/2004 Z.z., ktorá zakotvila do nášho právneho poriadku  inštitút
spotrebiteľských zmúv.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie,
alebo neprijatie návrhu.

Povinný predmetnou zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
zamestnania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie §
3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon podnikania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len
všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku,
akú podnikateľskú činnosť povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom
činnosti uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie Zákona o spotrebiteľských
úveroch. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ
(oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však
oprávnený neurobil.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a  rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 1.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.