{"guid": "3cf6d43b-049e-410d-87a9-03efe0527c16:c1048901-5388-49de-b4f9-3045fb314297", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3712010141.2", "spisova_znacka": "23To/86/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/86/2013 z 8. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. decembra 2013, sp. zn. 23To/86/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3712010141.2", "identifikacne_cislo": "3712010141", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Cakoci", "sudca_id": 22, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-cakoci-22", "datum_vydania": "2013-12-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1048901-5388-49de-b4f9-3045fb314297", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3712010141.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3712010141.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3712010141.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/86/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010141
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010141.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. decembra 2013
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného

U. Y.

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. E., prechodne bytom G. E., F. Y. XX/X,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/70/2012-144 zo dňa 09.04.2013
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie  prokurátora  okresnej prokuratúry  z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom  Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/70/2012-144 zo dňa 09.04.2013  bol
obžalovaný U. Y. podľa § 285 písm. c) Tr. por.  oslobodený  spod obžaloby  prokurátorky Okresnej
prokuratúry  Považská Bystrica č. Pv 826/2011-18 zo dňa 17.04.2012  pre skutok  obžalobou
kvalifikovaný ako  prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b),  Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť tak, že  hoci bol podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 7C 164/04-22, zo dňa 14.03.2005, právoplatného dňa 05.05.2005, povinný
ako otec prispievať na výživu svojich detí Y. - P., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,XX € (1.500,- Sk)
a U., nar. XX.XX.XXXX, sumou  vo výške 49,79 € (1.500,- Sk)  a výživné mal zasielať  vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred matke detí B. Y., nar.  XX.XX.XXXX, bytom G. E., F. XXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť
si neplnil ani v mieste bydliska detí, ani na inom mieste, pričom  plneniu svojej vyživovacej povinnosti
sa úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že pracoval v obdobiach od 29.05.2006 do 29.08.2006 na
základe dohody o vykonaní práce u E. P. v G.  E., následne na základe  pracovnej zmluvy od 25.08.2006
do 22.01.2008 u E. P. - T.  P., od 01.02.2008 do 10.09.2010 v spoločnosti Q. N. Slovakia, s.r.o.,  G. E. a od
21.09.2010  do 28.09.2010 v spoločnosti W. Z. P., kde mal pravidelné mesačné príjmy, z ktorých mohol
plniť vyživovaciu povinnosť na svoje deti,  výživné  a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom,
čím mu za kritické obdobie od apríla roku 2006 do konca septembra roku 2010  vznikol dlh na výživnom
voči matke detí B. Y. vo výške 5.377,32 €, pretože  nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu  prokurátor zahlásil odvolanie  hneď
na hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného  čo do viny  a trestu.  V písomných dôvodoch
prokurátorka  uviedla, že vina obžalovanému  bola preukázaná  výpoveďou poškodenej  B. Y., ako
aj ďalšími dôkazmi.  Obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť tak ako mal,  ale poškodenej dával
mesačne iba sumu  na jeho živobytie, ale vôbec  neprispieval  na výživu detí. Súd prvého stupňa



nesprávne vyhodnotil skutkový stav a neprihliadol na výpoveď poškodenej B. Y., ale bral do úvahy len
výpoveď obžalovaného.  Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok  a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.  vrátil vec  súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní  navrhla zrušiť napadnutý rozsudok   súdu prvého
stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.  a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.  vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie  s poukazom na to,  že súd prvého stupňa  nesprávne vyhodnotil
dôkazy a výpoveď   poškodenej Y..

Odvolací súd  podľa § 317 ods. 1 Tr. por.  preskúmal zákonnosť  a odôvodnenosť  napadnutého  výroku
rozsudku,  ako aj správnosť postupu konania,  ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie  je dôvodné.

Odvolací súd  i súd prvého stupňa  predmetnú vec  už jedenkrát prejednávali, pričom rozsudok súdu
prvého stupňa bol zrušený, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a tak vznikli pochybnosti   o správnosti skutkových zistení, pričom vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd  postupoval  v intenciách   rozhodnutia  krajského súdu. Náležite zistil a ustálil skutkový
stav  ako predpoklad potrebný na jeho rozhodnutie,  znovu vypočul obžalovaného,  ako aj  poškodenú
B. Y. a vykonal aj ďalšie dôkazy.  Vykonané dôkazy  aj správne vyhodnotil  a to tak jednotlivo, ako aj v
celkovom súhrne,   postupom  podľa § 2 ods. 12  Tr. por. Okresný súd   v súlade s ustanovením  § 168
ods. 1 Tr. por.  v odôvodnení  napadnutého rozsudku  vysvetlil, o ktoré skutočnosti  oprel  svoje závery
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní  zotrval na svojich
výpovediach. Uviedol,  že  na výživnom nemá dlh,  s poškodenou B. Y. žil v spoločnej domácnosti, dával
jej celý príjem,  pričom sa domnieval, že si zároveň plní  aj vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom.
Svedkyňa  poškodená B. Y.  na hlavnom pojednávaní  tiež zotrvala na svojej výpovedi. Uviedla, že pokiaľ
jej  obžalovaný dával peniaze v sume okolo 100 €,  tak tieto peniaze  použila na spoločnú domácnosť
a na výživné jej už nezostalo.

Odvolací súd  po preskúmaní veci  dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom  ako súd prvého
stupňa. Odvolacie námietky prokurátorky  smerovali vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného
dokazovania, ktoré prokurátorka navrhla vyhodnotiť inak, ako ich vyhodnotil  okresný súd.  Ak odvolateľ
považuje skutkový stav  zistený súdom prvého stupňa  za preukázaný, nemôže  účinne napádať
rozhodnutie súdu len pre iné hodnotenie dôkazov.  Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou prokurátorky,
že  obžalovaný si neplnil  vyživovaciu povinnosť na  deti. Obžalovaný  žil v spoločnej domácnosti  s
poškodenou B. Y.,  pričom  bolo preukázané, že  jej prispieval  do domácnosti a odovzdával jej celý
príjem, podľa tvrdenia  poškodenej sumou okolo 100 €. Odvolací súd uvádza, že  plnenie vyživovacej
povinnosti má  prednosť pred ostatnými plneniami.  V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že
zákonná povinnosť  vyživovať  alebo zaopatrovať iného  nespočíva len  v peňažnom plnení,  ale aj v
povinnosti vyživovať  a zaopatrovať  oprávnenú osobu v naturálnej podobe,  t.j. vo faktickej starostlivosti o
jeho bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie,  vrátane starostlivosti o jeho výchovu.  Zo sumy, ktorú dostávala
poškodená B. Y. od obžalovaného,  bolo  okrem iného  hradené  nájomné,  strava,  aj pre maloleté deti.

V posudzovanej veci potom aj odvolací súd  dospel k záveru, že  vykonaným dokazovaním  nebola
vyvrátená obrana obžalovaného,  že  si bol vedomý, že si zároveň plní  vyživovaciu povinnosť na maloleté
deti. Preto v konaní obžalovaného  nebola naplnená  subjektívna stránka žalovaného trestného činu.
Okresný súd postupoval vecne správne,  keď obžalovaného  spod obžaloby  prokurátorky okresnej
prokuratúry podľa § 285 písm. c)  Tr. por. oslobodil.

Na podklade uvedených dôvodov   odvolací súd odvolanie  prokurátorky nepovažoval za dôvodné a toto
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný



prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/70/2012", "guid": "c0fef011-50d7-4059-b59d-ce3c83d12c0f:18ead6a7-4f4a-49cb-932c-152eba669017", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}