Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/233/2012 z 25. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. februára 2014, sp. zn. 9Co/233/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7710216406.1 Krajský súd Košice | 9Co/233/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7710216406.1 | 2014-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 636 OZ, § 100 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b7c931e-c449-424a-b6dd-6fe9f9d9c8c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7710216406.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/233/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710216406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7710216406.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov
JUDr. Jarmila Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci navrhovateľa G.. Q. W. T., IČO: 40 936 392,
so sídlom Q.. XXX, zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Michalovce, ul. Kpt. Nálepku č. 8, proti
odporcovi G.. P. Q., bytom P., M. č. X, zast. JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, Michalovce, Š.
Kukuru č. 14, o zaplatenie 3.514,46 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku 16C 164/2010-90
zo 4.7.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 166,51 € a žalobca je povinný ju
zaplatiť JUDr. Mikulášovi Pavlíkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal ho zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 998,28 € na účet jeho
právneho zástupcu.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol podstatný obsah žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáha zaplatenia
žalovanej sumy - opis rozhodujúcich skutočností, ďalej uviedol podrobne vyjadrenie odporcu k žalobe,
ktorý počas konania vzniesol aj námietku premlčania, ďalej uviedol aké dokazovanie vykonal, na základe
čoho zistil skutkový stav veci, ktorý v odôvodnení konkretizoval. Keďže odporca uplatnil námietku
premlčania, skúmal jej dôvodnosť aplikujúc pritom ust. § 100 ods. 1, 2, 3 OZ, § 101 OZ, § 563 OZ, § 631,
§ 634 ods. 1, 2, § 635 ods. 1, 2, 3, 4, § 636 ods. 1, 2, 3 OZ a konštatoval, že v konaní mal za preukázané,
že navrhovateľ ako objednávateľ a odporca ako zhotoviteľ, uzavreli v júni 2007 ústnu zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bolo vykonanie prác na krove domu súp. č. XX, v k. ú. Q. H., ktorý je postavený
na parcele č. XX, zapísaný na LV č. XXX a je v podielovom spoluvlastníctve N. Q. rod. Q. (manželka
navrhovateľa) a N. Q. rod. F., s podielom 1/2 z celku, pre každú z nich. Ako neopodstatnenú hodnotil
súd námietku odporcu, že nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože nevlastní predmetný dom, na
streche ktorého navrhovateľ realizoval predmetné práce. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení
nevyplýva, aby zmluvu o dielo nemohla uzavrieť aj osoba odlišná od vlastníka stavby, ak vlastník stavby
s tým súhlasí, čo bol aj tento prípad. Cena za tieto práce bola dohodnutá podľa tvrdenia odporcu ako
pevná cena v sume 105 000,- Sk, čo potvrdil aj svedok G.. P. Q., ktorý bol prítomný pri uzatváraní
zmluvy. Tento svedok potvrdil aj to, že podľa dohody navrhovateľ mal za uvedenú cenu urobiť všetky
práce na streche domu, v ktorých boli zahrnuté už aj práce za demontáž pôvodnej strechy, aj práce
na vencoch, krokvách, latovaní, položení fólie a krytiny - plechu. V konaní nebolo sporné, že počas



realizácie týchto prác, ktoré začali 18.6.2007, sa navrhovateľ a odporca ústne dohodli aj na vykonaní
ďalších prác, a to na zastrešení prístavby a altánku - patriacich k predmetnému rodinnému domu. Podľa
tvrdenia odporcu bola cena za tieto práce na altánku a prístavbe dohodnutá s navrhovateľom v sume
85 000,- Sk a spolu s dohodnutou cenou za práce na streche domu v sume 105 000,- Sk, preto odporca
navrhovateľovi zaplatil sumu 190 000,- Sk, čo bolo preukázané aj z príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 28.12.2007 a túto skutočnosť o zaplatení sumy 190 000,- Sk navrhovateľ ani nepopieral. Podľa
tvrdenia navrhovateľa však bol odporca povinný zaplatiť mu za vykonané práce cenu obvyklú, pretože
pevná cena za práce na streche domu nebola dohodnutá a do ceny 105 000,- Sk, neboli zahrnuté
práce na demontáži pôvodnej strechy. Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom nedojednal pevnú cenu ani
za práce na zastrešení altánku a prístavby, preto dňa 28.12.2007 predložil odporcovi cenovú ponuku
za všetky zrealizované práce, teda obvyklú cenu za práce na streche domu aj za práce na zastrešení
altánku a prístavby, spolu v sume 9.821,30 € (295.876,50 Sk), z ktorej odporca zaplatil iba 190.000,-
Sk. Na určenie výšky obvyklej ceny navrhovateľ žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania. Súd tento
dôkaz nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, lebo odporca vzniesol námietku premlčania, ktorú
súd hodnotil ako opodstatnenú. V konaní totiž nebolo sporné, že všetky práce, teda aj na streche
domu, aj na zastrešení altánku a prístavby, vykonal navrhovateľ v období od 18.6.2007 - do konca
novembra 2007. Táto skutočnosť bola preukázaná z výpovedí účastníkov konania a z ich výpovedí
bolo preukázané aj to, že splatnosť ceny za dielo nebola dohodnutá. V zmysle § 634 ods. 2 OZ bol
odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi, či už pevne dohodnutú cenu, alebo obvyklú cenu za vykonané
práce, hneď po ich skončení. Keďže čas splnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, v súlade s §
563 OZ, bol odporca povinný plniť deň potom, ako navrhovateľ splnil svoj záväzok, lebo pri vzájomne
podmienených plneniach, plnenie druhým účastníkom treba považovať za výzvu na plnenie. Preto aj
premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť navrhovateľovi ohľadne nároku na zaplatenie ceny za
predmetné dielo dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. (R 28/1984 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk, rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo 148/2004). Navrhovateľ dielo preukázateľne realizoval do
konca novembra 2007, preto odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť mu cenu za toto dielo už 1.12.2007,
odkedy zároveň plynula navrhovateľovi v zmysle vyššie citovaného § 101 OZ, trojročná premlčacia
lehota, ktorá mu na uplatnenie nároku uplynula dňom 1.12.2010. Navrhovateľ však návrh na súd podal
až dňa 10.12.2010, čiže po uplynutí premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh z tohto dôvodu zamietol.
Námietku navrhovateľa, že premlčacia lehota mu začala plynúť až od 28.12.2007, kedy odovzdal
odporcovi cenovú ponuku prác zo dňa 30.8.2007, kde bola uvedená obvyklá cena za dielo v sume
292.672,- Sk nepovažoval za dôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa výsledku v spore - § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov za právne zastúpenie spolu v sume 998,28 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. c/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, a preto rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nespochybnil zistenia súdu prvého stupňa v
súvislosti s tým, že medzi účastníkmi došlo v júni 2007 k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou s
dohodnutým predmetom prác, ako aj k ďalšiemu ústnemu rozšíreniu plnenia, a to aj na práce súvisiace
so zastrešením prístavby a altánku, ako aj ďalšie práce, ktorých rozsah nebol určený v súdnom konaní
s ohľadom na názor súdu prvého stupňa o premlčaní uplatňovaného nároku. So zistením súdu prvého
stupňa, že práce na zhotovenie diela boli vykonávané v období od 18.7.2007 do konca novembra
2007 súhlasí, pričom cena za zhotovenie diela nebola medzi účastníkmi pevne dohodnutá, a taktiež ani
nespochybňuje zistenie súdu, že zo strany odporcu došlo dňa 28.7.2007 ku zaplateniu sumy 190.000,-
Sk, a to vo výške, ktorú považoval odporca za cenu obvyklú, resp. dohodnutú. Nesúhlasí však s
názorom súdu prvého stupňa, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť cenu za zhotovenie diela už
dňa 1.12.2007, kedy navrhovateľovi mala už začať plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula
1.12.2010. Uviedol, že v súlade s ust. § 631 OZ, zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a
objednávateľ dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet diela, to, že dielo bude
vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a to, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny)
za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Vychádzajúc z ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ak nie je výška ceny dohodnutá zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť
primeranú cenu. Za primeranú cenu treba pritom považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia
zmluvy obvykle poskytuje za obchodných podmienok za porovnateľné dielo (citácia z odôvodnenia
uznesenia KS KE sp.zn. 6Co 93/2010). Poukázal na ust. § 634 ods. 1 OZ a vyslovil názor, že povinnosťou
žalovaného bolo zaplatiť mu odmenu vo výške primeranej ceny. Vychádzajúc z § 634 ods. 2, podľa neho



dielo možno považovať za skončené až jeho odovzdaním objednávateľovi, t.j. žalovanému. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že po ukončení prác na zhotovovaní diela koncom mesiaca november
2007, vykonal súpis prác, označený ako cenová ponuka prác a na základe dohody so žalovaným sa
stretli dňa 28.12.2007 za účelom odovzdania a prevzatia zhotoveného diela a predloženia vyúčtovania
ceny za zhotovenie diela. Z týchto dôvodov považuje za nesprávny názor súdu prvého stupňa, že cena
za zhotovenie diela bola splatná dňa 1.12.2007 a je toho názoru, že cena za zhotovenie diela bola
splatná najskôr dňa 28.12.2007, t.j. deň po tom, ako došlo zo strany žalobcu k odovzdaniu zhotoveného
diela a predloženiu vyúčtovania ceny za zhotovenie diela. Na základe toho navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Uplatnil aj náhradu trov konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol predovšetkým, že dôvody odvolania sú v rozpore
s tvrdením navrhovateľa počas priebehu konania. Nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že cena za
zhotovenie diela bola splatná najskôr 28.12.2007, t.j. deň po tom, ako došlo zo strany navrhovateľa k
odovzdaniu zhotoveného diela a predloženiu vyúčtovania ceny za zhotovenie diela. Toto svoje tvrdenie
navrhovateľ totiž ničím nepreukázal, napr. písomným záznamom o odovzdaní a prevzatí diela. Tvrdí,
že uvedený deň nie je predložením vyúčtovania ceny za zhotovenie diela, ak sa vezme do úvahy, že
navrhovateľ po viac ako roku od ukončenia prác na základe jeho vyjadrenia, že práce boli ukončené v
novembri 2007 vystavil faktúru - daňový doklad z 8.12.2008 na sumu 173.896,- Sk, ktorá mu bola vrátená
jeho listom z 8.1.2009, a to aj z dôvodov, že faktúra neobsahovala žiadne prvotné doklady. Následne
navrhovateľ vystavil ďalšiu faktúru dňa 7.2.2009 s dátumom splatnosti 21.2.2009 na sumu 4.049,01 €,
ktorá mu z tých istých dôvodov bola vrátená dňa 23.2.2009. S poukazom na § 636 ods. 2 OZ konštatoval,
že okamih ukončenia a odovzdania diela je dôležitý aj pre začiatok plynutia premlčacej doby. Zhotoviteľ si
v tomto prípade mohol uplatniť právo na splatenie ceny za dielo jeho vykonaním, a to 1.12.2007 odkedy
začala plynúť aj premlčacia doba. Ak zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie diela jeho ukončením, čo v
danom prípade bol november 2007, prečo potom faktúra, ktorá je predmetom sporu je zo 7.2.2009, teda
po viac ako roku od ukončenia diela. Uviedol, že povinnosť zhotoviteľa vystaviť faktúru do určitého času
od vykonania diela, aby nedochádzalo k neodôvodnenému predlžovaniu vystavovania faktúr upravuje
ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o dani z pridanej hodnoty, v ktorom
je upravený vznik daňovej povinnosti, a to dňom dodania tovaru, alebo dňom odovzdania tovaru, alebo
dňom dodania služby. Vzhľadom na uvedené sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,
navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
166,51 €.

Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211 ods. 2 a § 156
ods. 3 O.s.p., a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými právnymi
závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
v celom rozsahu poukazuje.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia viazaný tak
rozsahom odvolania, ako aj dôvodmi odvolania.



Navrhovateľ odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 1 písm. c/ a f/ O.s.p..

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý odvolaním uplatní tento o odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Navrhovateľ aj keď v odvolaní označil tento odvolací dôvod, neuviedol následne, ktorý dôkaz ním
navrhnutý v konaní pred súdom prvého stupňa, súd nevykonal. Možno sa iba domnievať, že tým
dôkazom malo vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvého stupňa nevykonanie znaleckého
dokazovania vo svojom rozhodnutí odôvodnil. Postup súdu, pokiaľ nenariadil dôkazy znalcom,
je potrebné akceptovať, lebo vzhľadom na odporcom už v začiatku konania uplatnenú námietku
premlčania, ktorú súd posúdil ako opodstatnenú, znalecké dokazovanie na zistenie výšky ceny diela sa
javilo ako nepotrebné a pre konanie aj nehospodárne.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkov stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Podľa obsahu odvolania, nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd prvého stupňa
nesprávne určil za začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby deň 1.12.2007. Tento okamih podľa neho
nastal až 28.12.2007, t.j. deň kedy on odovzdal odporcovi zhotovenie dielo a predložil vyúčtovanie ceny
za zhotovenie diela.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa tohto ustanovenia, pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína bežať odo dňa, kedy právo
mohlo byť - objektívne posudzované - vykonané (uplatnené) po prvýkrát. Ustálenou súdnou praxou
je prijímaný názor, že prvá objektívna možnosť vykonať právo je daná okamžikom, keď veriteľ mohol
požiadať dlžníka o splnenie. Keďže medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe zmluvy o
dielo, bolo potrebné pre určenie okamžiku, kedy navrhovateľ ako zhotoviteľ diela mohol - objektívne
posudzované - prvýkrát požiadať odporcu o plnenie (zaplatenie ceny diela), vychádzať s prísl. ust.
zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 633 ods. 1 prvá veta OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmuvy, riadne a v dohodnutom
čase.



Podľa § 634 ods. 2 prvá veta OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

V posudzovanom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ skončil dielo koncom
novembra 2007. Nasledujúcim dňom po skončení diela mu preto vzniklo právo na zaplatenie ceny
diela a odporcovi povinnosť zaplatiť za dokončené dielo. Skutočnosť, že navrhovateľ v tom čase ešte
nevedel v akej výške má odporcovi fakturovať cenu diela a ani skutočnosť, že vyúčtovanie ceny diela
mu odovzdal až 27.12.2007, nemá na takto určený (objektívne) okamih začiatku behu premlčacej doby
žiadny význam.

Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak práve na ňom spočívalo
napadnuté rozhodnutie, inými slovami, ak bolo rozhodujúcim pre výrok rozhodnutia.

Navrhovateľom vytýkané nesprávne právne posúdenie odvolací súd nezistil, lebo súd prvého stupňa
správne aplikoval ust. § 101 OZ na určenie okamžiku, kedy navrhovateľ mohol svoje právo veci odporcovi
po prvýkrát vykonať. Napadnutý rozsudok je z hľadiska (aj) tohto odvolacieho dôvodu preto vecne
správny.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. s odkazom
na ust. § 224 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní mal úspech odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania titulom
právneho zastúpenia v súvislosti s poskytnutou právnou službou advokátom - vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa. Podanie vyjadrenia k odvolaniu je účelne vykonaný úkon právnej služby, za ktorý bola
poskytnutá odmena v tarifnej sadzbe 131,13 € z tarifnej hodnoty veci, ktorú tvorí žalovaná suma. K
tomuto úkonu právnej služby bola priznaná aj paušálna náhrada trov vo výške 7,63 €, spolu 138,76 € a k
tomu 20 % DPH - 27,75 € spolu náhrada trov 166,51 € (vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.