{"guid": "3cf23ffb-284a-4cb5-81ad-48ed1f33ddf7:67de43bf-fd8b-4ffe-93ec-f56060f67c9b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4213208884.2", "spisova_znacka": "7Co/903/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/903/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. júna 2016, sp. zn. 7Co/903/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4213208884.2", "identifikacne_cislo": "4213208884", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67de43bf-fd8b-4ffe-93ec-f56060f67c9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4213208884.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4213208884.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4213208884.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/903/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208884
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213208884.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ERAZMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
1, Y., o zaplatenie sumy 874,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č.k. 6C/77/2014-65 zo dňa 06.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 83,75 eura
s 8,05% úrok z omeškania od 30.12.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 10 eur splatných
28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na
ich náhradu. Po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že účastníci dňa 14.06.2007 uzavreli úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 25.000 Sk, t. j. 829,85 eura. V
tomto konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 874,92 eura ako aj  úroku  z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 698,03 eura za čas od 18.04.2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný svoj
záväzok riadne nesplnil.

Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, 1 ods. 1, § 2 a § 4 zákon č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V tomto
prípade zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, súčasťou ktorej sa stali aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Tieto však žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania netvrdil a ani nepreukázal, že úver bol poskytnutý na iný účel, t. j. na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Na právny vzťah účastníkov teda aplikoval právne normy spotrebiteľského
práva, a to zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho
vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon o spotrebiteľských
úveroch za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe



zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvu
o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí obsahovať aj sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis
tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, sankcie za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy a i. Pri nesplnení
týchto podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však v zmluve nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže od spotrebiteľa požadovať
(§ 4 ods. 5 zákona), a taktiež za situácie, že v nej nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona).
Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho
úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím
zmluvy o úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami a veriteľ musí
spotrebiteľovi poskytnúť i ďalšie doplňujúce informácie.

Súd teda skúmal, či predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.  a) zákona o spotrebiteľských úveroch
- teda výšku úrokov a iných poplatkov. Absencia tohto údaja v spotrebiteľskej zmluve má zo zákona
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade uvedené údaje nie
sú obsiahnuté ani v zmluve a ani v obchodných podmienkach (pre spotrebiteľa zrozumiteľne). Pritom
obchodné podmienky sú neprehľadné a rozsiahle, s takou odbornou právnou terminológiou, ktoré sú pre
bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné, preto možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či spotrebiteľ
pri podpisovaní tejto zmluvy si mohol byť vedomý toho, aké konkrétne práva a povinnosti pre neho z
tejto zmluvy vzniknú. Vzhľadom na to podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona veriteľ nemôže od dlžníka
požadovať úrok alebo poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaný bol teda povinný zaplatiť žalobcovi
poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov, t. j. rozdiel medzi poskytnutou sumou 829,85 eura a výškou
uhradenej sumy 746,096 eura, v sume 83,75 eura. Súd teda žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy
spolu úrokmi z omeškania na podklade ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl.
nar. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009, pretože omeškanie vzniklo pred 31.01.2013.
Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže žalobca
nepreukázal, kedy mu doručil list s oznámením o zosplatnení celého úveru. Výrok o trovách konania súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie   § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania,
alternatívne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru úverová zmluva spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti tak, aby bol úver považovaný za úver s úrokmi. V čase uzavretia zmluvy, t. j.
29.09.2007, medzi obligatórne náležitosti zmluvy nepatril údaj o výške úrokovej sadzby, odhliadnuc od
toho, že tento údaj je súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý sa v zmluve uvádza. Z toho
dôvodu mal súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na ustanovenie § 1 Hlavy 5 Úverových
podmienok (ÚP), podľa ktorého sa výška úroku zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu
splátok a výšky poskytnutého úveru. V ďalšom texte odvolania uviedol výpočet sumy, ktorú bol žalovaný
spolu s príslušenstvom uhradiť. Konečná výška úveru činila 43.500 Sk, z toho samotný úver bol vo
výške 25.000 Sk. Žalobca teda v zmluve uviedol presnú výšku úroku z úveru v úverovej zmluve. V bode
35. úverovej zmluvy je uvedená konečná výška úveru. Ako preukázal formou prepočtu, v uvedenom
bode priamo na prednej strane zmluvy bola uvedená výške úroku z úveru spôsobom, ktorý výstižne
spĺňa požiadavku vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Požadoval
uplatniť základné zásady spravodlivého súdneho procesu ako aj základných výkladových pravidiel, kedy
formalizmus a nadštandardná ochrana práv jednej strany spôsobuje nerovnosť účastníkov až porušenie
práv strany druhej.

Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu nevyjadril.



Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa        (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods.
1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel
k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil skutkový stav na podklade
ustanovenia § 120 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, v odvolacom konaní
sa zaoberal námietkami žalobcu o tom, že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a že úverová zmluva spolu s
úverovými podmienkami obsahuje všetky zákonné náležitosti, t. j. aj výšku dohodnutých úrokov a
poplatkov. S týmito jeho námietkami sa odvolací súd po oboznámení odôvodnenia prvostupňového
rozsudku, úverovej zmluvy (v spise na č. l. 6) a úverových zmluvných podmienok (v spise na č. l.  7 - 8)
na podklade ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
nestotožnil. Pri posudzovaní platnosti takého dojednania úrokov a poplatkov, ako ich opísal žalobca
vo svojom odvolaní, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť o. i. určite a zrozumiteľne; inak je (absolútne) neplatný. Podľa §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Na tieto zákonné povinnosti žalobca pri uzavieraní úverovej zmluvy v spojení s
úverovými podmienkami nesporne pozabudol, keď jej obsah ani formu nevypracoval v súlade s nimi.

Úverové podmienky, ktoré majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a čiastočne aj sama úverová
zmluva, boli vyhotovené úplne  nečitateľne, s cieľom evidentne dosiahnuť, aby ich spotrebiteľ pri podpise
zmluvy nemohol narýchlo prečítať. Použité príliš drobné písmo spôsobilo ich nečitateľnosť, a z toho
dôvodu aj nezrozumiteľnosť. Spôsob výpočtu príslušenstva opísaný žalobcom v podanom odvolaní si
žalovaný nesporne ani nemohol uvedomiť, keď navyše v zmluve okrem výšky úveru, konečnej výšky
úveru a RPMN nie sú citované žiadne úroky a ani iné poplatky, aj keď to ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre platnosť zmluvy
vyžadovalo. S ohľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého od spotrebiteľa veriteľ
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výpočet
uvádzaný žalobcom v podanom odvolaní mal byť nesporne súčasťou čitateľného textu úverovej zmluvy
a následné dovysvetľovanie toho, z čoho mala pozostávať suma, ktorú podľa žalobcu bol žalovaný
povinný zaplatiť, odvolací súd hodnotil ako právne irelevantné. Údaj o RPMN ako indikátor ceny úveru
vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Z tohto údaju si však spotrebiteľ bez ďalšieho nevie a ani nemôže jednotlivo
vydedukovať výšku úroku a ostatných poplatkov. Obranu žalobcu v tomto smere oproti zamietnutiu
časti žaloby odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí postupoval
správne, odvolací súd sa s ním stotožnil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil; v
ostatnom odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však o ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal
a v podstate mu ani nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol, že
žalovanému sa náhrada sa náhrada trov konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/77/2014", "guid": "a83201d4-c69a-4f67-9ef7-c02586cc5801:c7f89d8d-7890-4b92-8697-1ba88b73ba6c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}