{"guid": "3cf1cf80-0cf1-421d-a97e-aec03ab6a889:eb1e4237-de6c-498d-93f1-62db421fa9bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6709200167.1", "spisova_znacka": "13CoE/62/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/62/2013 z 27. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2013, sp. zn. 13CoE/62/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6709200167.1", "identifikacne_cislo": "6709200167", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb1e4237-de6c-498d-93f1-62db421fa9bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6709200167.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6709200167.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6709200167.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 13CoE/62/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6709200167\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6709200167.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: 1/ advokátom JUDr. Martinom\nMáčajom, Advokátska kancelária so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 31 815 138, 2/\nspoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom 821 08 Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, za\nktorú koná ako advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej Q. W., nar. XX. XX. XXXX\nbytom C. S. XX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so\nsídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 12239/08, o vymoženie pohľadávky\noprávneného vo výške 891,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného\nsúdu Zvolen číslo konania 22Er/22/2009-21 zo dňa 29. 06. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu potvrdzuje.\n\nNávrh na prerušenie konania zamieta.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a\noprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40 Eur do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie súd právne zdôvodnil s poukazom na ust. § 251 ods.\n1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), §\n41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/,     § 58 ods. 1, § 196, § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“), § 45 ods. 1 písm. c/, § 45\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky\nMS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).\n\nZ odôvodnenia uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu\n- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská\nrozhodcovská, a. s, sp. zn. SR 08213/08 zo dňa 02. 09. 2008. Preskúmaním exekučného titulu podľa\n§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd zistil, že v predmetnej veci súd dané dôvody zakladajúce\nneprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie bez návrhu. Exekučným titulom bola povinnému\nuložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 891,59 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania\ndenne zo sumy 569,61 eur od 19. 05. 2008 do zaplatenia a zaplatil trovy konania vo výške 226,42\neur. Z odôvodnenia exekučného titulu ďalej vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol\nna základe zmluvy o úvere zo dňa 29. 10. 2007, ktorú povinný riadne a včas neplnil. Okresný súd\ntak konštatoval, že rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinnú na úhradu istiny s príslušenstvom,\nktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Zo\nsamotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú\npoplatky a sankcie na nesplnenie zmluvných povinností, preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť\na súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Exekučný súd preto zastavil exekúciu v plnom\nrozsahu najmä z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinnú na úrok z\n\nomeškania vo výške 91,25 % ročne, je rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a\nodporujúce dobrým mravom, preto v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK konanie aj bez návrhu zastavil.\nPreskúmaním trov exekúcie, ktoré súdny exekútor vyčíslil vo výške 40 eur zistil, že trovy exekúcie si\nsúdny exekútor uplatnil v správnej výške, preto mu priznal ich náhradu v zmysle podaného vyúčtovania.\nKeďže k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý predložil súdu exekučný titul, ktorý\nje v rozpore s právnymi predpismi, zaviazal ho súd na náhradu trov exekúcie nevyhnutne vzniknutých\nsúdnemu exekútorovi.\n\nProti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal\nokresnému súdu, že sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie\nexekučného titulu, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd\n„nie je legitímne schopný vykonávať úkony“ smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu\no veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa,\nteda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. Zdôraznil, že k takémuto\nrevíznemu postupu došlo v situácií, keď exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s\nvýsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP. Uviedol, že z hľadiska princípu právnej\nistoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd\ndotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku\nna právne postavenie žalovaného (povinného) tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu\nexistujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Extenzívna interpretácia\nust. § 44 ods. 2 EP tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným\nprávom žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR,\nsp. zn. I. ÚS 331/09 a I. ÚS 212/06, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že v prípade dvojakého výkladu\nprávneho predpisu je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne\nkonformným. Podľa jeho názoru ustanovenie § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoRK“) pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže\npodať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom\nsmere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností\nrozhodnutiami rozhodcovských súdov. Potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek\nbez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozhodcovským rozsudkom.\nVšeobecný súd nebol podľa oprávneného povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne\nrozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Naviac žalovanému v\nrozhodcovskom konaní nič nebránilo, aby využil možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Oprávnený tiež uviedol, že exekučný súd nedisponuje\nprávomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho\nsprávania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd  nemôže ani naprávať\nprípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.\n\nOprávnený videl pochybenie okresného súdu aj v tom, že interpretoval a následne aplikoval ustanovenie\n§ 45 ods. 2 ZoRK tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku\nrozhodcovského súdu nedostatky špecifikované v ust.  § 45 ods. 1 písm. b/, c/ ZoRK. Tvrdil, že súd môže\npristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania\nrealizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka.\n\nOprávnený v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s\nust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, v zmysle ktorého mal okresný súd svojím postupom odňal účastníkovi\nkonania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu\nmimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom\npostavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho\nrozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej poukázal na zákaz diskriminácie v\nzmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nOprávnený, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v\nkonaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.\nZ okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a\nrozumne ospravedlniť  odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením\nako podnikateľského subjektu. Tvrdil, že postupom exekučného súdu, ako aj odvolaním napadnutým\nuznesením exekučného súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny\nproces k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na\n\nrozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych\nnoriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej\núprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenia\nsmernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť. Následne oprávnený uviedol, že okresný\nsúd bez jeho vypočutia rozhodol o jeho právnom postavení, pričom sa nemal možnosť vyjadriť a reagovať\nna akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.\nPostup, ktorý zvolil exekučný súd dal povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z\nreakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek\nmožnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho\nprocesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.\nNegácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci\nje v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo oprávneného na súdnu ochranu, ako aj\njeho právo na spravodlivý súdny proces.\n\nPodľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité\ndokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak\nsúd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania\nnenavrhli.\n\nOprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Poukázal na ustanovenie § 45 ZoRK a uviedol, že ak\nby zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, medzi taxatívne uvedenými\ndôvodmi stanovenými v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, by uviedol aj ďalšie. Exekučný\nsúd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu svojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré\nnebol oprávnený riešiť. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením predmetnej zmluvy ako zmluvy\no spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že poskytuje svojim\nklientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497\nObchodného zákonníka. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal na to, že poskytuje klientom peňažné\nprostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok, pričom klient má\nmožnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie o neprimerane vysokých úrokoch\nz omeškania, oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas\nso zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania,\ndohodnutým v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou\nzmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku z omeškania 0,25% denne nie je\nneprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje\núvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru a nesie tak obchodné riziko.\nZdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné\npodmienky. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných prepisov nie je možné\nodvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné\nvzťahy dohodnúť. Záverom opätovne uviedol, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej\npovinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekúcia bola\nzačatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a platného exekučného titulu. Súd po vykonaní\nprieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania\nexekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové ani skutkové\nokolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.\n\nVzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť\na vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nDňa 10. 08. 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného označené, ako ,,Návrh na\nprerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, kde\noprávnený navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.\n267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil nasledujúce prejudiciálne otázky:\n1/ Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol predložiť Súdnemu\ndvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, či je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice\n\nvykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej rozhodcovskej  doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky\nspory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a)\npred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho\nrozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak\nžalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu\npodmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba\nna rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi\nrozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“?\n3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu, zabráni vymožiteľnosť\nreálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nUznesenie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa\npredložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu\nnemieni vyhovieť.\n\nVyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého uznesenia a\nkonštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.\n\nPostup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul v štádiu po vydaní poverenia na vykonanie\nexekúcie, odvolací súd vyhodnotil ako opodstatnený a súladný so zákonom. Vychádzajúc z dikcie\nzákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o\nrozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia\nexekúcie (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu), dôsledne skúmať, či sú\nsplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe\nktorého sa exekúcia vedie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného\nporiadku. Odvolacia námietka oprávneného, v zmysle ktorej podľa oprávneného exekučný súd prekročil\nrámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského\nrozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné\nzmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade\nzistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,\nmusí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vydanie poverenia\nna vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP, nakoľko poverenie\nna vykonanie exekúcie nemá charakter súdneho rozhodnutia (rozhodnutia vo veci samej), ale je len\npísomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.\n\nOprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že takýmto postupom exekučného súdu dochádza v istom\nzmysle k nahrádzaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ZoRK).\nUvedený názor odvolateľa však neobstojí. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že doručený\nrozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 ZoRK, má pre účastníkov\nrozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účastník\nrozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského\nrozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ ZoRK. Tuzemský\nrozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej\nrepublike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 ZoRK). Súdu však vyplýva oprávnenie a\naj povinnosť v exekučnom konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom\nkonaní a to na základe ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK, v zmysle ktorého súd na návrh účastníka\nkonania exekučné konanie zastaví, okrem iného aj preto, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka\nrozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje\ndobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK); pre uvedené nedostatky súd exekučné konanie zastaví\naj bez návrhu (§ 45 ods. 2 ZoRK). Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v\njudikáte Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010. Súdny dvor EÚ v súvislosti\n\nso skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj\nvo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v\nzmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho\nsúdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice\nRady 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré\nz toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný\ntouto podmienkou.\n\nOprávnený v podanom odvolaní tvrdil aj to, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,\nlebo nevykonal náležité dokazovanie. Rovnako túto námietku oprávneného považoval odvolací súd za\nnedôvodnú, lebo platí, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu\nnevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Exekučný súd dospel k záveru o plnení\nv rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, vymáhanom na podklade rozhodcovského rozsudku,\nna základe listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Všetky skutočnosti potrebné na\nposúdenie neakceptovateľnosti vymáhaného plnenia z hľadiska dobrých mravov sú zrejmé z obsahu\npredloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a nie je tak možné konštatovať porušenie\npráva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného ako účastníka konania.\n\nOprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil ani s právnym posúdením úverovej zmluvy uzavretej medzi\noprávneným a povinnou dňa 29. 10. 2007 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zároveň tvrdiac,\nže povinnej bol poskytnutý úver podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. K uvedeným\ntvrdeniam odvolací súd uvádza, že exekučný súd na úverovú zmluvu, ktorá tvorila právny rámec pre\nvydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, neaplikoval zákonné ustanovenia vzťahujúce\nsa na spotrebiteľské úvery a na danú právnu vec neaplikoval ani ustanovenia smernice Rady 93/13/\nEHS ako tvrdil oprávnený. Hoci okresný súd predmetný zmluvný vzťah podľa zákona č. 258/2001\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986\nZb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (neskôr zrušený zákonom č.\n129/2010 Z.z.) neposudzoval a ani nekonštatoval existenciu „spotrebiteľského úveru“ možno dodať,\nže právny vzťah účastníkov zmluvy o úvere zo dňa 29. 10. 2007 spadá pod ustanovenia § 52 a\nnasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na povahu\núčastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, kedy nie je vytvorený priestor\nna dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pri uzatváraní zmluvy. Hoci zmluva o úvere bola\nuzatvorená pred 01. 01. 2008 a v zmysle ust. § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka sa\npovažuje za absolútny obchod, táto skutočnosť nie je v žiadnom prípade prekážkou na aplikáciu\nustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. To, či určitá zmluva\n(určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa\nakých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na absolútny obchod, relatívny obchod resp.\nfakultatívny obchod. Spotrebiteľská zmluva ako taká nie je samostatným zmluvným typom, ale jedná\nsa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú\nosobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť obsiahnuté\n(tzv. neprijateľné zmluvné podmienky). Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ\nochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Vychádzajúc zo subsidiarity\nObčianskeho zákonníka potom aplikácia ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na zmluvy o\núvere ako zmluvný typ - absolútny obchod, nie je vylúčená.\n\nExekučný súd správne vyhodnotil, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal oprávnenému istinu s\npríslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, tj. 91,25 % ročne z dlžnej\nsumy, ide o rozhodnutie, ktoré zaväzuje povinnú na plnenie zákonom nedovolané a odporujúce dobrým\nmravom. Takéto zmluvné dojednanie ohľadom úroku z omeškania pre prípad nesplnenia záväzku\npovinnej (spotrebiteľa) treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že aj keď v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý len demonštratívny, neúplný a teda neuzavretý\nvýpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, znamenajúci, že možno prihliadať aj\nna iné neprijateľné podmienky ako tam uvedené, vyššie uvedená zmluvná podmienka ohľadom úroku z\nomeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) je bezpochyby zmluvná podmienka, ktorá umožňuje\noprávnenému zaťažiť povinnú neprimerane  vysokou sankciou spojenou s nesplnením záväzku povinnej\npovinnou ako spotrebiteľom čo znamená, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa ust. § 53\nods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sú neprijateľné podmienky\n\nupravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že\nrozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie, právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, z\nktorého dôvodu rozhodol exekučný súd tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.\n\nAko neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút\nneprijateľnej zmluvnej podmienky treba hodnotiť aj rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd\nodvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť (bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia\núveru). Odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská doložka koncipovaná v takom znení, ako\nvyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu medzi\nprávami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z\nhľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že v danom prípade\ntáto zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne\nnemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré\nzo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne\nalternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil\nvýber predpokladaný v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto výbere už\npovinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím\ndošlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred\nnezávislým všeobecným  súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o\nrozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je\noprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodovať. Takouto formuláciou\nrozhodcovskej doložky bolo povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia\nsvojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného\nvýberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy\npodľa voľby spotrebiteľa rozhodol.\n\nOdvolací súd dáva do pozornosti že, vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení a to tak\nExekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods.\n1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené\nformálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého\nsúdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom\nv zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, preto je námietka oprávneného, že exekučný\nsúd prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci neopodstatnená.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia                                  §\n219 ods. 1 a 2 OSP ako vo výroku vecne správne v celom rozsahu potvrdil.\n\nPokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací\nsúd uvádza:\n\nVzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom osobitného právneho\npredpisu k predpisu všeobecnému. Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je\nmožné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní).\nDôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné\nv exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku.\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu\npredloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1\npísm. c/ OSP zamietol. Naviac považuje za potrebné dodať, že okresný súd v napadnutom uznesení\nani nevyslovil právny názor o všeobecnom zákaze (en bloc) rozhodovať spory so spotrebiteľom\nv rozhodcovskom konaní, nakoľko sa rozhodcovskou doložkou ani nezaoberal. Procesný postup a\nvýsledok rozhodnutia okresného súdu potvrdzuje, že exekučný súd skúmal iné zmluvné podmienky\n(sankcie za neplnenie zmluvy).\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Er/22/2009", "guid": "bd9fc8a7-d648-44eb-9b36-b65fef2b8f5d:54541351-d1f1-4c79-8742-695beb4bd530", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e9777668-a3aa-4e01-9645-03db95308031", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.144.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 144/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.144.2016.1"}, {"guid": "ussr:dba5b264-f546-48f8-9a2f-961b17a13037", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2014 z 20. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba5b264-f546-48f8-9a2f-961b17a13037"}]}