Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/197/2019 z 13. 8. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. augusta 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6112231508.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/197/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6112231508.1 | 2019-08-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ca03e6b-b5ac-4c60-a7df-ae5af05a36da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6112231508.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/197/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112231508
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6112231508.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO:
36 284 831, proti povinnému N.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX X. X., vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad, so sídlom Dukelských hrdinov
2946/6, 90101 Malacky, pod sp.zn. EX 5270/2012, o vymoženie 299,04 Eur, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3441/2012-33 zo dňa 17. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3441/2012-33 zo dňa 17. mája 2019 v napadnutej
časti I. výrokovej vety, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/3441/2012-33 zo dňa 17. mája 2019 exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,09
Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z obsahu predložených fotokópií lustrácií
majetku povinného, ako aj zo správy o stave exekúcie mal preukázané, že u povinného bola vykonaná
lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku,
z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - garáže v podiele 1, z ktorého sa vymáha pohľadávka záložného veriteľa
v druhom exekučnom konaní (druhý v podaní je na istine 15.933,08 Eur s príslušenstvom), nemá vedené
účty v peňažných ústavoch, nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Lustrácia v
Sociálnej poisťovni bola tiež negatívna. V dôsledku uvedených skutočností súd prvej inšancie dospel
k záveru, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63
ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v redmetnej
exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Vzhľadom na to, že mal súd prvej
inštancie preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

3. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že pri nemajetnosti je potrebné
vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Preto zastavenie predmetnej exekúcie pre
nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Povinný je fyzická osoba v produktívnom
veku, čo svedčí tomu, že povinný budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti.



Namietal, že súdny exekútor aj súd nedostatočne zistili majetkové pomery povinného, pretože povinný
môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Ďalej
mal za to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv,
ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Dal do pozornosti, že v prípade, ak by bola predmetná
exekúcia zastavená hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom
konaní bude premlčané. Na záver oprávnený dal do pozornosti, že vymáhaná pohľadávka predstavuje
neuhradené poistné na zdravotné poistenie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,
že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 07.12.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 27.12.2012 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Výkaz nedoplatkov č. E.
zo dňa 24.08.2012 vydaný oprávneným. Podaním zo dňa 22.10.2018 súdny exekútor dal podnet
na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou nezistil žiadny majetok. Následne súd prvej inštancie
napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

8. Odvolací súd mal preukázané, že povinný nie je poberateľom dôchodkového poistenia,
nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, nemá príjem z pracovnej
ani inej obdobnej činnosti. Povinný je vlastníkom nehnuteľnosti - garáže v podiele 1, avšak na tento podiel
bolo zriadené skoršie exekučné záložné právo v prospech iného záložného veriteľa v inom exekučnom
konaní.

9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť splnená
podmienka neexistencie majetku, ktorá je zároveň preukázaná šetrením súdneho exekútora. Súd prvej
inštancie vec správne posúdil, pričom je zároveň potrebné uviesť, najmä s prihliadnutím na námietku
oprávneného, že v konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť
zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických
eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, mal za preukázané, že povinný nevlastní
žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.

11. Odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, a preto
ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

12. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).