Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/48/2018 z 23. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. júla 2018, sp. zn. 11S/48/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3018200141.1 Krajský súd Trenčín | 11S/48/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3018200141.1 | 2018-07-23 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7b42d8-e561-4786-9a58-769ec6287aac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3018200141.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/48/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200141
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3018200141.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: L.. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX
XX P. V., zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100434516/2018 zo dňa 22.02.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.04.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa tento domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100434516/2018 zo dňa 22.02.2018, ktorým tento podľa
ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu Daňového úradu Trenčín č. 101810433/2017 zo dňa 22.08.2017, ktorým tento
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 2100 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 484,89
Eur a vyrubením dane v sume 1615,11 Eur.

2. Zároveň s podanou žalobou požiadal žalobca s poukazom na ustanovenie § 185 písm. a) SSP správny
súd o priznanie odkladného účinku predmetnej žalobe. Svoj návrh odôvodnil tým, že z preskúmavaných
rozhodnutí plynie žalobcovi povinnosť na peňažné plnenie v nemalej výške, pričom v prípade dôvodnosti
správnej žaloby by išlo o plnenie neopodstatnené a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by
žalobcovi hrozila závažná ujma. Naopak v prípade nedôvodnosti podanej žaloby by časový posun do
právoplatného skončenia konania o tejto správnej žalobe objektívne žiadne ťažkosti žalovanému ani
správcovi dane spôsobiť nemohol.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nevyjadril.

4. Podľa ustanovenia § 184 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) podanie správnej žaloby nemá
odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4.1. Podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

4.2. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho
priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo



opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy
alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

5. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma
výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá
reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom
na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu,
len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami.
Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný
súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej ujmy, ktorá musí vyplývať
z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme.
Správny súd pri rozhodovaní berie do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje
do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia
prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje
ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním
predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať,
resp. aspoň vyhodnotiť.

6. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne
skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie § 185 písm. a) SSP
s uvedením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, nie
je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon.

7. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v
návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a niektorý z týchto
dôvodov aj preukázať, nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a tento preto v súlade s ustanovením § 188
SSP zamietol.

8. Uznesenie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).