Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/83/2013 z 28. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. apríla 2013, sp. zn. 7Co/83/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612209582.1 Krajský súd Žilina | 7Co/83/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612209582.1 | 2013-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f0d26b2-3884-4be2-a318-9d1fadd85b4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612209582.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209582
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612209582.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený spoločnosťou
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 862 657, proti odporcovi: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Y. XXX, o zaplatenie 81,52 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
4C 251/2012-84, zo dňa 5. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 33,70 Eur, ktorú
povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- Eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
na zaplatenie úrokov, zmluvnej pokuty a poplatku za upozornenie - debetu spolu s 20% úrokom z
omeškania zo sumy 81,52 Eur od 18.12.2010 do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol.

Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Dexia banka Slovensko,
a.s., Žilina a odporcom, bola dňa 4.2.2009 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ sa zaviazal pre odporcu zriadiť rastový osobný účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom Zmluvy (čl. I bod 4) nebolo
povolené prečerpanie na osobnom účte. Listom zo dňa 9.12.2010 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Dexia
banky Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“), nakoľko dňa 1.10.2009 bol na účte odporcu vykazovaný debetný
zostatok, ktorého aktuálna výška bola 60,98 Eur. Ku dňu 17.12.2010 bol na účte odporcu evidovaný
zostatok mínus 81,50 Eur, ktorá pozostávala zo zmluvnej pokuty, úrokov, poplatkov za Balík Výhoda
Plus a poplatku za upozornenie - debet. Podľa výpisu z účtu ku dňu 30.9.2009 bol na účte odporcu
evidovaný zostatok mínus 2,20 Eur. Po uvedenom dátume nie sú evidované žiadne transakcie, pričom
navrhovateľ každý mesiac účtoval odporcovi poplatok za Balík Výhoda Plus 2,20 Eur, od septembra
2009 do septembra 2010 a od októbra 2010 do novembra 2010 po 2,55 Eur plus úroky, zmluvnú pokutu a
poplatok za upozornenie - debet. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu priznal navrhovateľovi



nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu Balík Výhoda Plus za obdobie od september 2009 -
september 2010 (13 x 2,20 Eur) a za obdobie október 2010 - november 2010 (2 x 2,55 Eur) spolu
33,70 Eur. Navrhovateľovi nepriznal úroky, zmluvnú pokutu a poplatok za upozornenie - debet, nakoľko
navrhovateľ nepreukázal, že by tieto boli medzi zmluvnými stranami dojednané. Podmienkou platného
dojednania zmluvnej pokuty je podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná forma, nestačí len
odkaz na VOP. Ak si navrhovateľ uplatnil nárok na poplatok za upozornenie - debet, nepreukázal, že
takáto výzva bola odporcovi doručená. Zamietol nárok navrhovateľa aj na zaplatenie sankčného úroku
z omeškania vzhľadom k tomu, že podľa § 48 Občianskeho zákonníka navrhovateľ odstúpil od zmluvy,
zmluva sa od samého začiatku zrušila a navrhovateľ nemá nárok na sankčný úrok za obdobie po zániku
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ vo výroku, ktorým okresný
súd vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. V odvolaní uviedol, že odporca na svojom účte zriadenom u
neho prečerpal finančné prostriedky vo výške 81,52 Eur z dôvodu čoho v zmysle článku III., A, bod 36
VOP odstúpil od uzavretej zmluvy zo dňa 9.12.2010. Tvrdenie odporcu o tom, že nevedel o skutočnosti,
že sa dostal do debetu, považoval za účelové. V zmysle článku I., článku VIII., B odsek 5 banka
doručovala odporcovi výpisy každý mesiac. Tvrdenie odporcu o tom, že výpisy mu neboli doručované, sa
javí ako zavádzajúce. Aj nárok na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20% v zmysle VOP považoval
za dôvodné. Prekročením povoleného debetu odporca porušil ustanovenia ZoROÚ a ustanovenia VOP
článku III, A, bod 4, na základe čoho vypovedal listom zo dňa 9.12.2009 zmluvu. V zmysle článku I.
bod 6 VOP banka bola oprávnená účtovať si poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov, podľa časti E
depozitné produkty - ostatné poplatky, bod I.E.4 aj sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete
na osobnom účte vo výške 20%.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý v napadnutom výroku odvolaním
navrhovateľa a súvisiacom výroku o trovách konania, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V nenapadnutej časti, pokiaľ okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 33,70 Eur, sa
rozsudku okresného súdu nedotýka.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti správne vyhodnotil spôsobom
uvedeným v § 132 O.s.p., na základe ktorých zaviazal odporcu zaplatiť sumu 33,70 Eur (poplatok
za Balík Výhoda Plus za obdobie od septembra 2009 do novembra 2010) a vo zvyšnej časti správne
nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením zisteného
skutkového stavu okresným súdom, na ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia (ako aj na vyslovený právny
názor) v plnej miere poukazuje a stotožňuje sa s ním (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za
dôvodné sa vyjadriť len k odvolacím dôvodom navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, ktorými je
v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.).

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná prejednacia zásada. Prejednacia
zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť
tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný
každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď
§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej pravdy ako protipól
zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v § 153 ods. 1 O.s.p. tak,
že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak účastník si nesplní povinnosť



tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil
a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú
skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto skutočností došlo aj
v prejednávanej veci.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania ale aj v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu
tvrdil, že odporca na svojom účte zriadenom na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 4.2.2009, prečerpal finančné prostriedky do výšky 81,52 Eur. Prečerpaním
finančných prostriedkov sa dostal do debetu, na základe ktorého odstúpil od Zmluvy o účte uzavretej
s odporcom dňa 4.2.2009, listom zo dňa 9.12.2010. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
okresným súdom nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o tom, že by odporca prečerpal finančné
prostriedky na účte. Z predložených listinných dôkazov navrhovateľa - výpisov z účtu vyplýva, že
žalovaná suma by nemala predstavovať - debet v zmysle tvrdenia - prečerpanie finančných prostriedkov,
ale len sumu, ktorá mala vzniknúť pripisovaním úrokov, poplatkov za Balík Výhoda Plus, uplatnenou
zmluvnou pokutou a poplatku za upozornenie - debet. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľovi
nie je možné priznať nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako čiastkových nárokov vyplývajúcich zo
zmluvného vzťahu, ak oprávnenosti zaplatenia takýchto nárokov sa navrhovateľ ani nedomáhal a ich
dôvodnosť (základ a výšku) v konaní ani nepreukázal. Porušenie podmienok zmluvy a VOP v zmysle
článku III, A, bod 34 nezodpovedá skutkovému zisteniu na základe skutkového tvrdenia uvedeného v
návrhu na začatie konania ako aj v odvolaní navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, preto krajský
súd zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že nároku navrhovateľa v časti, v ktorej okresný
súd návrh zamietol, nebolo dôvodné vyhovieť.

Na základe uvedených skutočností, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
odvolaním navrhovateľa ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní
mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.