{"guid": "3cc79bec-3c1d-45cd-88cb-9bffde9f88ea:52e55b27-3291-4a8a-b875-6b6e58e3e362", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2617202154.1", "spisova_znacka": "11CoP/161/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/161/2017 z 24. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. júla 2017, sp. zn. 11CoP/161/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2617202154.1", "identifikacne_cislo": "2617202154", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2017-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-3", "nazov": "§ 25 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52e55b27-3291-4a8a-b875-6b6e58e3e362", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2617202154.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2617202154.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2617202154.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/161/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202154
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2617202154.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
JUDr. Andrei Dudášovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka O. G., nar. X.XX.XXXX, bytom N. C. XX, právne zastúpená JUDr.
Máriou Trylčovou, advokátkou, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica a otec W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. C. XX, t. č. ÚVV Leopoldov, právne zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom
Železničiarska 13, Bratislava, o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 17. marca 2017, č.k. 7P/13/2017-7, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky a v časti zákazu styku otca s maloletým     p o t v r d z u j e   a vo zvyšku      m
e n í     tak, že návrh matky zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok s účinnosťou od 9.3.2017
a súčasne zakázal styk otca s maloletým.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vecne dôvodil, že matka sa návrhom podaným
na súde dňa 9.3.2017 domáhala vydania neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého O. do jej
osobnej starostlivosti matky a zákazu styku otca s maloletým s odôvodnením, že s otcom maloletého žila
v usporiadanom manželstve do augusta 2016, kedy spozorovala, že manžel prejavuje väčšiu náklonnosť
k jej kamarátke, k čo spočiatku neriešila a viac si to začala všímať, až keď ju na to upozornili spoloční
známi. Postupne sa utvrdila v manželovej nevere, ale ak chcela situáciu s manželom nejako riešiť,
nadával jej do chorobne žiarlivých a psychicky chorých osôb a obviňoval ju zo zla v rodine. Na podnet
otca maloletého potom navštívili manželskú poradňu, lebo otec matke neustále opakoval, že je chorobne
žiarlivá a chcel, aby užívala lieky na utlmenie. Po prvý raz ju otec fyzicky napadol v auguste 2016, odvtedy
sa neustále hádajú, chcú sa rozviesť, ale návrh matka ešte nepodala. Maloletý O. bol vždy svedkom
ich hádok. Naposledy dňa 2.3.2017 sa rodičia dohadovali ohľadom maloletého O.. Hádka vznikla preto,
že maloletý vždy musel otcovi písať alebo volať, či môže ísť na počítač. Pravidlom bolo, že maloletý
musel manuálne pracovať a potom mu zostávalo málo času na školské povinnosti, čo sa odzrkadlilo na
jeho prospechu. Pri hádke otec matke oplzlo nadával a neustále vykrikoval, že ju uškrtí, vtiahol ju do
spálne, kam na jej volanie o pomoc prišiel maloletý O., ktorého otec vyhodil zo spálne a zamkol dvere.
Maloletý O. utekal k susedom, aby zavolali políciu, bol roztrasený a bál sa otca, utiekol k susede na
podkrovie, žiadal ju, aby ho tam zamkla a tam čakal na príchod polície. Maloletý O. má z otca strach,
má s ním zlý vzťah, pretože mu neustále nadáva a núti ho upratovať. Ak to neurobí, najmä v časovom
limite určenom otcom, tak veľmi kričí a vyháňa ich z domu. V minulosti ho otec zbil tak, že maloletý O.



musel byť ošetrený. Otec je v súčasnosti vo väzbe, matka musí vyriešiť bývanie a obáva sa že po jeho
návrate otec jej aj maloletému O. ublíži, a preto žiadala o zákaz styku otca s maloletým O..

3. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky ako dôvodný, keďže z neho vyplýva, že otec na dieťa
neprimerane kričí, nadáva mu, ak nesplní úlohy v domácnosti podľa predstáv otca, tiež ho aj fyzicky
trestá, čo vyústilo až do lekárskeho ošetrenia maloletého O.. Z predloženej lekárskej správy je
bezpochyby preukázané, že tieto zranenia maloletému O. spôsobila iná osoba, keďže maloletý mal
pohmoždenú tvár a na líci boli viditeľné otlačky prstov. Takisto matka uviedla, že maloletý O. je svedkom
ich hádok, pričom pri poslednej hádke rodičov musel utekať k susede, aby zavolala políciu, lebo otec
matku škrtí. Je nepochybné, že tieto skutočnosti majú negatívny vplyv na psychiku maloletého O.. Súd
preto dospel k záveru, že je potrebné maloletého O. zveriť do osobnej starostlivosti matky a takisto je
dôvodné zakázať styk otca s maloletým,  keďže hrozí obava, že otec by mu mohol fyzicky ublížiť a
maloletý O. má z otca strach. Keďže je podozrenie, že môže byť ohrozený ďalší vývoj maloletého dieťaťa
nielen fyzický, ale aj psychický, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia vyhovel. O výživnom súd nerozhodoval, keďže matka to nežiadala, pričom bude možné o
ňom rozhodnúť v konaní vo veci samej s účinnosťou odo dňa podania návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd návrh
matky zamietol, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď nariadil neodkladné opatrenie
bez toho, aby navrhovateľka doložila svoje tvrdenia uvedené v návrhu listinnými dôkazmi, dokonca aby
označila, čím svoje tvrdenia chce dokázať, pričom predložila iba jeden doklad z ošetrenia maloletého.
Odvolateľ vytýkal súdu, že nevzal do úvahy, že z návrhu je zrejmý zlý vzťah medzi manželmi od augusta
2016, a preto treba počítať s tým, že informácie jedného z manželov nemusia zodpovedať skutočnosti,
tiež nevzal do úvahy skutočnosť, že deti nemajú iba práva, ale aj povinnosti, medzi ktoré patrí počúvať
príkazy rodiča a vykonávať primerané práce v domácnosti, pričom vyžadovanie plnenia týchto povinností
nie je ani týraním dieťaťa, ani v rozpore so záujmami dieťaťa, práve naopak. Bola to práve matka,
ktorá narúšala riadnu výchovu dieťaťa, keď od neho nežiadala prácu v domácnosti, utvrdzovala ho v
tom, že otcove príkazy na domáce práce nemá rešpektovať a umožňovala mu tráviť neobmedzený
čas hraním na počítači. Pokiaľ súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že otec O. fyzicky trestá, čo
vyústilo do jeho lekárskeho ošetrenia, odvolateľ poukázal na to, že sama navrhovateľka uviedla, že
v minulosti otec syna zbil tak, že musel vyhľadať lekárske vyšetrenie, z ktorého znenia vyplýva iba
jeden fyzický atak, a nie viac, ako to konštatuje súd. K matkou predloženému lekárskemu potvrdeniu o
ošetrení syna odvolateľ uviedol, že z uznesenia nie je zrejmé, kedy bol syn ošetrený, avšak z povahy
zranení uvedených v lekárskom potvrdení možno konštatovať, že tieto zranenia nemali za následok jeho
práceneschopnosť a nemohlo ísť o nejaké neprimerané násilie, ktoré by vybočovalo z bežného použitia
výchovných prostriedkov rodiča voči dieťaťu, a ktoré by mohlo negatívne vplývať na ďalší psychický
vývoj dieťaťa. Práve naopak, takýto výchovný prostriedok vedie dieťa k uvedomeniu si svojich povinností
voči rodičom. Súd v rozhodnutí nezdôvodňuje, prečo jeden fyzický atak za trinásť rokov života dieťaťa by
mal narušiť fyzický a psychický vývoj dieťaťa, tiež súd neuvádza, ako dospel k záveru, že jeden fyzický
atak za tak dlhé obdobie bez následkov na zdraví syna, by mohol vzbudiť obavu, že by otec mohol
synovi v budúcnosti ublížiť. Odvolateľ súdu tiež vytkol, že si bez ďalšieho osvojil tvrdenie matky, že už v
auguste 2016 ju fyzicky napadol, hoci o tom matka nepredložila žiadny dôkaz a rovnako nekriticky prijal
súd jej tvrdenie o tom, že odhalila manželovu neveru. V odvolaní ďalej poukázal na neprimerané prejavy
žiarlivosti manželky, vedúcej k vytváraniu zlých vzťahov v manželstve, a tiež na to, že  matka sa podieľala
aj na  vytváraní zlých vzťahov medzi otcom a synom a to tým, že syna nabádala k nerešpektovaniu jeho
príkazov a umožňovaním dieťaťu tráviť svoj čas pri počítači, čo otec považuje za nesprávnu výchovu
dieťaťa. Vytkol súdu aj to, že sa stotožnil s tvrdením matky, že otec synovi nadáva, aj keď z návrhu
nevyplýva, ako mu mal nadávať a zároveň je sporné, čo matka považuje za nadávanie. Za nesprávne
považoval aj rozhodnutie v časti, v ktorej súd oprávnil iba matku zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok bez toho, aby z rozhodnutia vyplývalo, na základe akých skutočností súd dospel k záveru,
že nie je vhodné, aby aj otec tieto práva vykonával. Neodkladné opatrenie považoval za nedôvodné tiež
s ohľadom na to, že bolo vydané v čase, keď sa otec nachádza vo väzbe a s maloletým ani s manželkou
sa nemôže stretávať.

5. Matka v odvolacej replike uviedla, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala za pomoci
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na ktorý sa obrátila po útoku manžela a kde jej



navrhli takéto riešenie situácie po vypočutí maloletého O.. Matka je toho názoru, že nastalo naplnenie
podmienky ohrozenia, dokonca aj narušenia telesnej a duševnej integrity maloletého  otcovým konaním
a nie je v záujme maloletého, aby takéto konanie otca pokračovalo. Matka si splnila povinnosť opísať
v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a splnila si aj
povinnosť pripojiť listiny, na ktoré sa dovoláva, a to lekársku správu ohľadom maloletého, žiadosť o
psychologické vyšetrenie maloletého a záznam o poskytnutí lekárskej pomoci matke. S tvrdením otca,
že dieťa má povinnosť počúvať svojich rodičov a pracovať, možno len súhlasiť, avšak deťom musia
rodičia ukladať len také povinnosti, ktoré zvládajú plniť a pokiaľ primeranú hranicu prekročia, môže
ísť aj o týranie. Povinnosti, ktoré otec od syna vyžadoval, boli neprimerané veku maloletého, pričom
otec ich ukladal každodenne a to čoraz viac, a úlohy aj limitoval časom. V prípade, ak ich maloletý
nestihol do určeného času, nasledovali nadávky, krik a trest. Matka nikdy maloletého nenabádala k
nerešpektovaniu príkazov otca, vždy dieťa podporovala k splneniu uložených povinností, avšak často
sa spolu s maloletým bála, či otec bude spokojný s tým, ako maloletý úlohy splnil. K fyzickému útoku
otca na maloletého došlo v nedeľu dňa 19.2.2017, tento smeroval na hlavu dieťaťa a bol taký silný, že
aj nasledujúci deň po ňom, kedy matka s dieťaťom vyhľadala ošetrenie, boli viditeľné stopy. Vzhľadom
k nízkemu veku nemohol byť maloletý, ktorý nie je v pracovnom pomere, uznaný práceneschopným,
maloletý tiež v dôsledku liečenia nemohol vymeškať školu, keďže v tom čase boli jarné prázdniny.  Otec
sa bráni tým, že išlo iba o jeden fyzický atak, avšak matka je toho názoru, že aj jeden fyzický atak stačí
na to, aby otec poškodil zdravie dieťaťa fyzické i duševné. Je mylná domnienka otca, že súd by mal za
neprimerané správanie považovať iba opakované ataky, alebo taký atak zo strany otca, ktorý by spôsobil,
že dieťa by sa malo dlhšiu dobu liečiť v domácom prostredí alebo by malo byť hospitalizované, pričom
poukázala na to, že v súčasnosti sú fyzické tresty považované za neadekvátne výchovné prostriedky a
v mnohých krajinách EÚ sú priamo zakázané. Okrem  toho sa otec nevhodne správal k synovi aj tým,
že v komunikácii s ním bežne používal vulgárne nadávky a slovne ho ponižoval, mimo toho maloletého
šikanoval. O vzťahu k priateľke sa otec pred matkou ani pred synom netajil, napr. maloletého sa pýtal,
či ak by s menovanou pani žil, či je maloletý ochotný hovoriť jej mami, ktoré informácie na maloletého
O. zle vplývali. Vyššie opísané skutočnosti vyústili do potreby psychologickej pomoci maloletému, ktorý
navštevuje psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v Senici. Matka preto navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť, keď bola tiež
toho názoru, že pokiaľ je zakázaný styk otca s maloletým, potom aj zastupovanie maloletého v bežných
veciach a správa majetku maloletého iba matkou ( ktorý výrok je zvyčajne iba formálny), je čo do
výroku správne. Potreba neodkladného opatrenia napriek tomu, že otec je vo väzbe, vyplýva z toho, že
otec môže byť z väzby kedykoľvek prepustený a môže sa pokúsiť maloletého navštíviť, snažiť sa ho
ovplyvňovať, prípadne pokračovať vo svojom konaní a spôsobiť prehĺbenie traumy dieťaťa.

6. K odvolaniu podal repliku aj procesný opatrovník, ktorý tiež považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne s poukazom na to, že maloletý má z otca strach a obáva sa, že by mu mohol fyzicky
ublížiť, čím by bol ohrozený nielen fyzický, ale aj psychický vývoj maloletého. Samotný maloletý sa
vyjadril k rozhodnutiu súdu ( pracovníci ÚPSVaR Senica s ním vykonali pohovor) a uviedol, že teraz s
matkou býva u tety, u ktorej je spokojný a nechce sa vrátiť do domácnosti, kde bývali s otcom. Má z
neho strach, lebo ho stále terorizoval, musel doma manuálne pracovať a keď urobil niečo zle, dostal
bitku. Keď sa otcovi niečo nepáčilo, nikdy ho nepochválil, ale potrestal, a neustále mu vulgárne nadával.
Odkedy otec odišiel do väzenia, je maloletý vyrovnanejší, nemá žiadne obavy, zlepšil sa v prospechu.
Otca nemá rád, necíti voči nemu nič, skôr nenávisť ako city. Keby sa otec vrátil, nemá záujem sa s ním
kontaktovať, ani keby musel. Čo je vo výkone väzby ho otec nekontaktoval, ale prostredníctvom tety ho
nechal pozdravovať. S otcom odmieta akúkoľvek komunikáciu a zablokoval si aj prístup cez sociálnu
sieť a cez telefón.

7. Otec v odvolacej duplike poukázal na to, že k ohrozeniu a narušeniu telesnej a duševnej integrity
dieťaťa potom mohlo dôjsť aj v dôsledku matkinho správania, ktorá dieťaťu zvykla nadávať do magorov,
idiotov, debilov a podobne, keď nezvládal domácu prípravu na vyučovanie alebo keď doniesol zlú
známku zo školy, pričom tieto nadávky boli sprevádzané pohlavkami po zadnej časti hlavy alebo fackou
po líci, pričom neraz mu na líci zostali otlačky prstov a bol to práve otec, ktorý jej hovoril, aby ho za učenie
netrestala. Za narúšanie duševnej integrity dieťaťa možno potom zrejme považovať aj to, že matka spory
medzi rodičmi vyvolávala zásadne v prítomnosti maloletého a s ním aj preberala nezhody, ktoré mali
manželia medzi sebou. V ďalšom vyjadrení potom otec bagatelizoval synove zranenia, a tiež rozporoval
listinné dôkazy, ktoré matka predložila, spochybňoval ich výpovednú hodnotu, tiež poukázal na rozpory v
matkiných vyjadreniach ( matka pred políciou síce uvádzala, že otec syna bil aj po tele, avšak lekárskou



správou na ostatných častiach tela dieťaťa neboli zistené žiadne zranenia), popieral, že by maloletého
neprimerane zaťažoval domácimi prácami a stanovoval mu časové limity, alebo že by synovi vulgárne
nadával či šikanoval ho. Bol toho názoru, že je v záujme maloletého, aby sa na jeho výchove podieľali
obaja rodičia, zvlášť keď syn je v pubertálnom veku a benevolentný prístup matky k jeho výchove môže
narobiť viac škody ako osohu, otec pritom nemá dôvod syna nejako ovplyvňovať a tiež nevie, ako by
mal prehlbovať jeho traumu, keďže matka so synom sa  odsťahovali zo spoločnej domácnosti a otec
tak nemá možnosť prideľovať mu viac domáce práce, kontrolovať ich výkon a prípadne trestať pre
nesplnenie úloh. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa správy majetku dieťaťa, nesúhlasil s tvrdením, že ide len
o formálny výrok, keďže majetkové pomery dieťaťa sa môžu zo dňa na deň zmeniť a ani prípadný zákaz
styku s dieťaťom nebráni tomu, aby rodič, ktorého sa zákaz týka, zastupoval dieťa v bežných veciach
a spravoval jeho majetok, navyše v tomto prípade je správa majetku zo strany otca potrebná už aj s
ohľadom na správanie matky dieťaťa, ktorá chorobne túži po majetkoch.

8. K replike procesného opatrovníka otec poprel, že by syna terorizoval a uviedol, že považuje
maloletého pri výsluchu za ovplyvneného matkou, alebo uvádza nepravdivé údaje, keďže tu tvrdil, že
musel v domácnosti pracovať a keď urobil niečo zlé, dostal bitku, zatiaľ čo pri výsluchu v trestnej veci
maloletý uviedol, že otec ho mal zbiť iba raz. Rozporná je aj tá časť vyjadrenia, v ktorej si maloletý
sťažuje, že otec s ním po vzatí do väzby nenadväzuje kontakt, no vzápätí tvrdí, že s otcom nechce
komunikovať.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné
iba sčasti.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7P/13/2017 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému formou neodkladného opatrenia, predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v celosti vyhovel
návrhu matky, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, priznať jej právo maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok a zakázať otcovi styk s maloletým.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že skrátené dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie postačovalo na rozhodnutie
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a  v časti týkajúcej sa zverenia dieťaťa matke a zákazu styku
otca s maloletým vec i správne právne posúdil a ani argumenty, uvádzané otcom v jeho odvolacích
podaniach neboli spôsobilé presvedčiť odvolací súd o nesprávnosti napadnutého uznesenia.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Aj odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že výsledky vykonaného
dokazovania postačujú pre prijatie záveru o potrebe bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania,
keďže je tu podozrenie z používania neprimeraných výchovných metód zo strany otca, čomu nasvedčuje
okrem tvrdenia matky tiež lekárska správa z ošetrenia dieťaťa po fyzickom ataku otca a  v neposlednom
rade vyjadrenie samotného maloletého pred pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
pričom niet dôvodu vyjadrenie maloletého spochybňovať. Fyzický atak na syna pritom v odvolaní
nepriamo potvrdil aj otec, ktorý sa rovnako netajil s presvedčením, že fyzické tresty patria medzi bežné
a prospešné výchovné prostriedky, vedúce dieťa k uvedomeniu si svojich povinností voči rodičom. S
takýmto názorom sa však odvolací súd nemohol stotožniť a musel dať za pravdu matke v tom, že
fyzické tresty už nie sú považované za adekvátne výchovné prostriedky, keďže predstavujú určitú formu
násilia páchaného na dieťati, ktorému štát musí poskytnúť ochranu. Aj v zmysle judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva majú štáty povinnosť chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca pred
inými osobami,  osobitne so zameraním na najzraniteľnejšie kategórie osôb, kam patria bezpochyby aj
maloleté deti. Ochrana štátu sa má vzťahovať nielen na prípady fyzického násilia, ale naopak osobitne
v prípadoch domáceho násilia sa môže vzťahovať aj na psychické násilie. V prejednávanej veci je tu



pritom aj podozrenie z takejto formy násilia páchanej na maloletom O. a to jednak s ohľadom na matkou
a maloletým tvrdenú šikanu a ponižovanie dieťaťa zo strany otca, a jednak  vychádzajúc zo samotnej
okolnosti, že sa tu zrejme jedná o prípad  domáceho násilia spáchaného otcom na matke v prítomnosti
maloletého dieťaťa, čím sa maloletý svedok stáva tzv. sekundárnou obeťou násilia.

14. Tieto skutočnosti sú postačujúce pre posúdenie návrhu matky ako dôvodného. Odvolacie argumenty
otca o nedostatočnom preukázaní tvrdených skutočností zo strany matky neobstoja, nakoľko pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení postačuje, ak navrhovateľom tvrdené skutočnosti sú osvedčené
( nemusia byť preukázané), čo v uvedenom prípade je naplnené. Napokon, otec dieťaťa sa nachádza
vo väzbe práve v súvislosti s udalosťami tvrdenými matkou, preto podozrenie z násilného správania
otca je dôvodné.

15. Vzhľadom k tomu, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom a doposiaľ neboli súdnou
cestou upravené, bolo nevyhnutné neodkladným opatrením poskytnúť ochranu ohrozeným a narušeným
právam účastníkov konania a zabezpečiť, aby maloletý bol zverený predbežne do osobnej starostlivosti
matky, u ktorej sa cíti v bezpečí, dôveruje jej a zároveň v jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne
závažné nedostatky. Rovnako bolo potrebné maloletého ochrániť pred otcom, z ktorého má na základe
jeho doterajšieho správania strach, odmieta sa s ním stýkať aj inak ho kontaktovať. Odvolací súd, berúc
do úvahy jednak vyslovený názor maloletého, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré z vykonaného skráteného
dokazovania vyšli najavo, a to podozrenie z násilného správania otca voči matke aj maloletému, ktoré
odôvodňuje obavu z pokračovania v násilnom správaní otca v prípade jeho prepustenia z väzby, preto
považoval za dôvodné zakázať otcovi dočasne aj akýkoľvek styk s maloletým.

16. Vychádzajúc  z uvedeného preto odvolací súd, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého ako
prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletým ako vecne správne
podľa ust.  § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty otca vyhodnotil ako neopodstatnené.
Zároveň súd podotýka, že v konaní vo veci samej o rozvod manželstva a o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletému sa súd prvej inštancie bude okolnosťami prípadu bližšie zaoberať a vykonávať
k tvrdeniam rodičov riadne a úplné  dokazovanie a to vrátane dôvodov rozvratu manželstva, ktoré sú
však z hľadiska aktuálne prejednávanej veci pre rozhodovanie súdu irelevantné.

17. V časti, v ktorej súd prvej inštancie prisúdil iba matke právo maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok však odvolací súd považoval rozhodnutie za nesprávne. Takýmto rozhodnutím by bol otec
bez akéhokoľvek relevantného dôvodu obmedzený v  jeho rodičovských právach (§ 28 a nasl. Zákona
o rodine), ktoré inak patria zo zákona obidvom rodičom a išlo by tu o svojvoľné, ničím nepodložené
rozhodnutie. Z dokazovania totiž nevyplýva, že otec by bol nespôsobilý zastupovať svoje dieťa a
spravovať jeho majetok v rovnakom rozsahu ako matka, alebo že by tu bola potreba takejto úpravy z
iných dôvodov. Preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP a v tejto časti návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/13/2017", "guid": "8d8b630c-60a4-40c3-9164-d31365ebefba:c4068b7e-0d80-4fd4-8925-1e6fd61474c9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}