{"guid": "3cc3481a-03f5-4ee1-ac89-5ef5b719e004:f8e7412d-7e74-4268-bd21-0ab1e6ace9df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1", "spisova_znacka": "3Co/284/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/284/2018 z 22. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 22. augusta 2018, sp. zn. 3Co/284/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1", "identifikacne_cislo": "7118208813", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Natália Čekanová", "sudca_id": 328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-cekanova-328", "datum_vydania": "2018-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8e7412d-7e74-4268-bd21-0ab1e6ace9df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/284/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118208813
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore navrhovateľky P. Z., K.. XX.XX.XXXX, O.
B. S., J.D. XX, zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
proti povinnému Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., R. XX, I.. Č.. K. X, F., O. S., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 30.7.2018
č.k. 23C/71/2018-25 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie a   v r a c i a  vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) uznesením z 30.7.2018 zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti Q. O.
(ďalej len „povinný“ alebo „odporca“) nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
15 metrov, písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou úplne kontaktovať navrhovateľku.
Ďalším výrokom rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom vydania neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je osvedčenie, že je daný nárok navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy, ak sa konkrétnej osobe, ktorá je
podozrivá z násilia voči navrhovateľovi, nezakáže vstup do bytu alebo domu, v ktorom žalobca býva,
pričom dom alebo byt musí byť presne označený údajmi z príslušného katastra nehnuteľností. Takéto
neodkladné opatrenie má nadväznosť na postup policajta podľa § 27a zákona o Policajnom zbore.
Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jej obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu či bytu,
v ktorom chránená osoba býva. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia, pričom zo strany navrhovateľky neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali jej súčasnú reálnu a bezprostrednú obavu, že by konaním odporcu bola jej telesná
a duševná integrita ohrozená. Absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má žalobkyňa pripojiť v
zmysle § 326 ods. 2 CSP sú dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže
navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila, že by odporca reálne konal tak, že tým bezprostredne
hrozí navrhovateľke ujma spôsobená násilným konaním odporcu, resp. neuviedla, že by odporca iným
konaním ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky, potreba okamžitej nápravy pomerov
medzi navrhovateľkou a odporcom nebola osvedčená. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pripojila potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 5.4.2018  o podaní oznámenia na
odporcu, nakoľko chodí k navrhovateľke pred vchodové dvere a žiada, aby ho vpustila do bytu, resp.
oznámenie OO PZ v Košiciach z 27.6.2018 a podanie oznámenia, že udrel jej druha jedenkrát do tváre.



Súd prvej inštancie má za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh zamietol.

3. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie odôvodnila podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania.

4. Odvolateľka považuje rozhodnutie za nesprávne, pretože podľa odôvodnenia rozhodnutia
navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a navyše nemala osvedčiť reálnu a
bezprostrednú obavu, že by konaním odporcu bola jej bola jej telesná a duševná integrita ohrozená.
Tvrdí, že reálnu a bezprostrednú obavu  z ohrozenia duševnej a telesnej integrity osvedčila v dostatočnej
miere tým, že v návrhu opísala skutočnosti, z ktorých táto obava vyplýva, aj tým, že predložila listinné
dôkazy - potvrdenie o podaní trestného oznámenia na Q. O.. Takéto konanie indikuje to, že z jeho
strany  reálne hrozí ujma na zdraví, pričom k ujme na stránke kvality bežného života už aj došlo. Záver
o neosvedčení obáv tak nie je správny. Okrem toho súd vec neprávne právne posúdil. Navrhovateľka
sa domáhala uloženia povinnosti nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zároveň
zákazu kontaktovať ju písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou, teda nie, aby nevstupoval
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom navrhovateľka býva. Navrhovateľka sa domáhala vydania
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP a nie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, čo aj
výslovne uviedla v návrhu. Súd prvej inštancie však návrh nesprávne posudzoval práve podľa § 325 ods.
2 písm. e/, čo vyplýva aj z odvodnenia napadnutého uznesenia. Vydania neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP sa nedomáhala preto, lebo odporca s ňou nebýva v spoločnej domácnosti,
ani nikdy nebýval. Navrhovateľka býva v byte K. R. XX B. S., ktorý patrí druhovi jej matky a k užívaniu
tohto bytu nemá odporca žiadne právo, takže domáhanie sa vydania neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP nie je potrebné. Odporca však svojím konaním znižuje kvalitu jej života a
vzbudzuje obavu o bezpečnosť jej blízkych, takže vydanie neodkladného oparenia v navrhovanom znení
je namieste.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že boli splnené procesné podmienky
prípustnosti odvolacieho konania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože
na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu, ktorý vyplýva z ust. § 379 a 380 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť,
pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy a zároveň nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 psím. c/ CSP).

7. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že navrhovateľka neodkladného opatrenia
neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP. Z
obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nepochybne vyplýva, že navrhovateľka
sa nedomáhala vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, domáhala sa
vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP. Z toho vyplýva, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie nekorešponduje skutkovým tvrdeniam  uvedeným v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutkovými okolnosťami, ktorými
navrhovateľka odôvodňuje podaný návrh v znení navrhovaného petitu.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.



10. Obsahom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP je zabránenie akejkoľvek
forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú nielen fyzické násilie,  ale aj obťažovanie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených
prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri týchto druhoch neodkladných opatrení
musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Na rozdiel od neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP nie je potrebné osvedčiť, že osoba, ktorej sa zákaz ukladá, je
dôvodne podozrivá z násilia, je tu však potrebné osvedčenie určitého zásahu do osobných slobôd nižšej
intenzity a zároveň má byť preukázané ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa, čo
musí navrhovateľ neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka
nešpecifikovala nehnuteľnosť, do ktorej sa má odporcovi zakázať vstup. Takýto nedostatok návrhu však
navrhovateľke nie je možné vyčítať, pretože sa nedomáha vydania neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e/ CSP. Jej návrh sa týka iba uloženia povinnosti povinnému vo vzťahu k osobe
navrhovateľky, nie vo vzťahu k jej obydliu.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neposkytuje navrhovateľke relevantné odpovede na jej skutkové
tvrdenia, čo je spôsobené tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak posudzoval
návrh navrhovateľky podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP a nie podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP. Za
takejto situácie odvolací súd nemôže v plnom rozsahu nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie, ktorého
úlohou je predovšetkým posúdiť z predložených listinných dôkazov osvedčenie existencie predpokladov
neodkladného opatrenia tak, ako mu to ukladá ust. § 325 ods. 1 CSP.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil  a ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť návrh navrhovateľky v zmysle jej skutkových stvrdení a
právne ho posúdiť podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP, o návrhu nanovo rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné kritériá podľa § 220 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/71/2018", "guid": "b1308aab-9bcf-4e41-bcf1-37f5bbbce4cd:4585f6cd-6cb7-488e-a0fc-cfb1547895d5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "3cc3481a-03f5-4ee1-ac89-5ef5b719e004:2f8b437b-c106-4491-8a00-12656f226f15", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1", "spisova_znacka": "3Co/284/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/284/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7118208813.1"}], "citovane_v": []}