Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/420/2012 z 28. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. januára 2014, sp. zn. 11Co/420/2012, ECLI:SK:KSTT:2014:2211219550.1 Krajský súd Trnava | 11Co/420/2012 | ECLI:SK:KSTT:2014:2211219550.1 | 2014-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30d709c7-ad4f-4bd3-8494-89f6ef3b32c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211219550.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/420/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219550
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211219550.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, A. I.,
o zaplatenie sumy 1.457,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu v Dunajskej Strede, zo dňa 28. júna 2012, č. k. 9C/35/2012-44 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 622,79 eur spolu s 0,024 % denným úrokom z omeškania od 12.5.2010 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na
odporcovi zaplatenia sumy 1.457,18 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že uzatvoril s odporcom
úverovú zmluvu dňa 19.8.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.323,57 eur.
Odporca však riadne a včas nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, preto mu navrhovateľ uložil v
súlade s úverovými zmluvnými podmienkami pokutu vo výške 17,61 eur. Odporca zaplatil sumu 1.700,78
eur. Navrhovateľ vyčíslil dlh na žalovanú výšku 1.457,18 eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil
podľa § 1, § 2, § 3, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy. Mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi je uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 3608126377, ktorá zároveň je zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 19.8.2006.
Súd má preukázané z obsahu tejto zmluvy, že bol poskytnutý úver na kúpu tovaru vo výške 9.333,- Sk.
Konečná výška úveru je 10.260,- Sk. Výška úveru je určená na 30 tis. Sk. Zmluva obsahuje výšku RPMN
23,1 %. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dohodu o sankcii pre prípad porušenia zmluvy.
Všeobecné zmluvné podmienky spoločnosti navrhovateľa sú nečitateľné, na tlačive predpripravené, sú
bez podpisu a bez dátumu. Z obsahu splátkového kalendára súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý
úver vo výške 2.323,57 eur. Vzhľadom na to, že zmluvné pokuty neboli dohodnuté súd sumu 17,61 eur
nepriznal navrhovateľovi. Zároveň ich odpočítal z požadovanej sumy, vo zvyšku súd návrh zamietol a to,
čo do sumy istiny vo výške 120,09 eur s úrokom z omeškania, pokutu vo výške 17,61 eur, zmluvný úrok
649,48 eur, poplatok za výber z bankomatu 9,16 eur, sankčný úrok vo výške 3,75 eur, mesačný poplatok
za vedenie účtu 34,30 eur, nakoľko v zmluve neboli dohodnuté, preto ich v zmysle § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľskom úvere nemôže veriteľ požadovať. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ len čiastočne bol úspešný, preto súd určil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.



Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že z odôvodnením rozsudku nesúhlasí, pretože má právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo patrí aj medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Súd nezrozumiteľne a
nejasne uviedol, že odpočítal zmluvnú pokutu vo výške 17,61 eur z požadovanej sumy. V ďalšej časti
uviedol, že ju zamietol a nakoniec zamietol istinu v sume 120,09 eur bez odôvodnenia. Zmluvný úrok vo
výške 649,48 eur, poplatok za výber z bankomatu, sankčný úrok a mesačný poplatok za vedenie účtu
zamietol, nakoľko neboli v zmluve dohodnuté. V odôvodnení nie je jasnosť a zrozumiteľnosť postupu,
na základe ktorého súd dospel k rozhodnutiu uvedenému vo výroku a preto má navrhovateľ za to, že je
nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o záver súdu ohľadne úverových zmluvných podmienok poukazuje na fakt,
že úverové zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uvedené na rube zmluvy a
na samostatnom liste. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými
podmienkami, a že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité. Písomná
forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Celistvosť
listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak
spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie
je v takom prípade potrené. Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej
písomný prejav vôle umiestnený podpis. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny,
ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu hoci neboli podpísané.
Odporca v rozhodnom období ako osoba plne spôsobilá na právne úkony zmluvu podpisoval dobrovoľne.
Plne si uvedomovali jeho záväzky voči navrhovateľovi, čo dokazuje aj skutočnosť, že odporca čerpal
úver a čerpaný úver vraj splácal. Nečitateľnosť úverových zmluvných podmienok uvádzaná v rozhodnutí
nemôže byť hodnotená ako dôkaz objektívne a adekvátne preukazujúci nekalú praktiku voči odporcovi.
Poukázal tu na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 z 15.6.2009. Otázka veľkosti písma tvorí len
jednu z okolností, na základe ktorých sa považuje vzťah spotrebiteľa za hodný ochrany, nie však žeby
i expressis verbis bola konštatovaná neplatnosť všetkých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu
ich neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky. Všetky zamietnuté nároky s odôvodnením, že absentuje
aj ich dohoda strán a to napr. dohoda o zmluvných úrokoch a poplatkoch, takisto nie je správne,
nakoľko vo všeobecných úverových podmienkach boli tieto riadne dohodnuté. Dohodu o zmluvnej
pokute možno uzavrieť buď samostatne alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa
zmluvná pokuta týka. Dohoda musí byť uzavretá písomne. Nezáleží na tom, akú formu má zmluva
zabezpečená zmluvnou pokutou. To, že dojednanie zmluvnej pokuty je upravené v úverových zmluvných
podmienkach, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v nadväznosti na zákonnú úpravu zmluvnej
pokuty poukazuje, že bolo urobené písomne a formou, ktorú predpokladá zákon a v celom rozsahu toto
dojednanie je platné a nespochybniteľné. Ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade
ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Navrhol
navrhovateľ zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a návrh navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovieť, a priznať mu aj náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutie, proti ktorému je odvolanie prípustné, postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/35/2012 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.457,18 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh vo zvyšku (834,39 eur s príslušenstvom) zamietnutý a rozhodnuté, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.



Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny
záver s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý
navyše neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvého stupňa
známe, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutej časti rozsudku.

Súd prvého stupňa správne v časti istiny 120,09 eur s úrokom z omeškania, pokuty vo výške 17,61
eur, zmluvného úroku 649,48 eur, poplatku za výber z bankomatu 9,16 eur, sankčného úroku vo výške
3,75 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 34,30 eur zamietol. Správne tiež skonštatoval,
že uvedené položky neboli riadne dohodnuté v zmluve. Odvolací súd tu dodáva, že navrhovateľ s
odporcom uzatvoril úverovú zmluvu dňa 19.8.2006, ktorá zmluva je zároveň zmluvou o poskytnutí
úveru s úverovým rámcom vo výške 2.323,57 eur. V súlade s úverovými podmienkami bol odporcovi
poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a odporca bol oprávnený čerpať
úver prostredníctvom úverovej karty. Časť týkajúca sa zmluvy o poskytnutí úveru s úverovým rámcom
je v úverovej zmluve napísaná zmenšeným textom písma, ťažko čitateľným a odkazujúcim len na ďalšie
časti všeobecných obchodných podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca, či kreditnej karty. Toto
vyvoláva vážne pochybnosti o vôle spotrebiteľa uzavrieť práve takúto zmluvu najmä pochybnosti o tom,
či spotrebiteľ bol schopný pochopiť právny význam listín, na ktoré táto časť úverovej zmluvy odkazuje,
vzhľadom na ich rozsiahlosť i odbornosť právnej terminológie. Uvedený postup navrhovateľa možno
kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku a takéto praktiky nemôžu požívať právnu ochranu. Tvrdená
zmluva o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z.z..

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď správne súd prvého stupňa rozhodol i o
náhrade trov konania.

O práve na náhradu odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko túto si neuplatnil ani mu žiadne trovy nevznikli.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.