Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/123/2013 z 18. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2013, sp. zn. 8CoE/123/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812223859.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/123/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3812223859.1 | 2013-09-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e23a7d6-8e67-487d-bf0c-7dddc002f6ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812223859.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/123/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223859
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812223859.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO : 35 807 598, so
sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., IČO : 36 865 141, so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, proti povinnému: R. E., bytom I. P. XXX/X, Y., t.č. bytom L. XX/X, Y., o vymoženie
817,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza,
č.k. 9Er/4381/2012-11, zo dňa 04. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora J.. I. Q., so sídlom
exekútorského úradu v P., O. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19.10.2012 domáhal vykonania exekúcie voči
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 00482/11 zo dňa 18.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011 a vykonateľnosť dňa
29.04.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu dňa
30.11.2012. Z vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku a z pripojenej zmluvy o úvere súd
prvého stupňa zistil, že dňa 25.01.2010 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere
č. 304600450, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 500,- Eur za poplatok vo výške
484,- Eur. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len ,,VP“). Vzhľadom
k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, súd dospel k záveru,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom
(oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Podľa
čl. II zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15. všeobecných podmienok,
vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V článku 15. VP zmluvy o úvere uzavreli
zmluvné strany rozhodcovskú doložku. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je však podľa
názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade
rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej
úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom
konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.
Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky
stanovenej v článku 15. (posledná veta), súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti
riešenia sporov. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola
individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne veriteľom vopred



určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv
druhej strany - spotrebiteľa, zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ tak môže na
základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý
si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky,
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach
zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54
Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS
(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto
doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Súdu prvého
stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. v znení neskorších právnych predpisov). Oprávnený má za to, že súd na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Prvostupňovému súdu taktiež vyčítal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Uviedol, že súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského
vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy (in concreto § 52 OZ). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok spotrebiteľského
vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával
dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Oprávnený vyslovil názor, že na
uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd však musí mať
pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na
predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom, teda musí mať napevno zistené, že sa úver netýka
jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie správnosti len dodáva:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť formálne náležitosti exekučného titulu, ako aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Ex. por.,
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Uvedené ustanovenie je podľa
súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS.



V prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Námietky oprávneného,
že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských
úveroch, a vôbec sa nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia
spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase
uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na podnikanie nebol
v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu,
má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený /
veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné
ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa v tom smere, že rozhodcovskú
doložku je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a
sleduje cieľ obísť právne predpisy.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.