Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/239/2013 z 29. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2013, sp. zn. 5Co/239/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111228486.1
Krajský súd Košice | 5Co/239/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111228486.1 | 2013-09-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13fa3046-67ba-45ac-9f59-f724bd534866
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111228486.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/239/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111228486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111228486.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35
724 803, proti žalovanému Y. C., Y., S. X, o zaplatenie 562,55 € istiny s prísl., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká
16, IČO: 42 176 778, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 25C/209/2012-73 z 8.2.2013
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.
Žalobcovi a žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá
právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania  nepriznal, a vrátil žalobcovi súdny poplatok 26,87 € cestou  Daňového úradu
Bratislava, do 3 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
V odôvodnení, o. i., citujúc znenie § 96 ods.1,3,§ 137 a § 146 ods.2 O. s. p., uviedol, že žalobca
späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, že je povinný uhradiť jeho
trovy, že žalovaný, ktorý má právo na náhradu trov konania, si žiadne trovy neuplatnil, preto mu ich
náhradu nepriznal, že povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, znamená to, že súd nemôže zaviazať
účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne, že účelnosť trov
stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním
ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl.47 ods.2 ústavy), že nevyhnutné sú tie trovy, ktoré
sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska
k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných
prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy zást.  (advokáta).
Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keďže tieto nepovažoval za účelne vynaložené,
že v danom prípade možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v konaní nemá vedomosť o vstupe
vedľajšieho účastníka, že vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania pred tým, ako mal možnosť
oboznámiť sa so žalobou a jej prílohami a, že okrem písomného oznámenia o vstupe do konania, žiadne
podanie a vyjadrenie vo veci nepodal, preto sa jeho vstup javí ako účelový vo vzťahu k náhrade trov
právneho zastúpenia.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník a to len proti výroku, ktorým mu nebola priznaná
náhrada trov konania. Tvrdil, že súd rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p., že podľa cit. ust. by
mu však mala byť náhrada trov konania priznaná, že z napadnutého uznesenia tak nevyplýva, podľa
akého ust. zák. súd rozhodol, keď mu náhradu trov konania nepriznal a v tomto smere je napadnuté
uznesenie nepreskúmateľné, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd mu náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jeho trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zast. považuje za
neúčelné. Pokiaľ tuto neúčelnosť vidí súd v tom, že 1. možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v
konaní nemá vedomosť o jeho vstupe,2. uplatnil si náhradu trov konania predtým, ako mal možnosť



oboznámiť sa so žalobou a jej prilohami,3. okrem písomného oznámenia o vstupe do konania, žiadne
podanie a vyjadrenie vo veci nepodal a 4. z uvedených dôvodov sa mu jeho vstup do konania javí
ako účelový vo vzťahu k náhrade trov konania, k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia uviedol, že
sa mu nechce veriť, že súd žalovanému nedoručil žiadnu písomnosť, z ktorej vyplýva, že v konaní
vystupuje v postavení vedľajšieho účastníka, na podporu spotrebiteľa, že nechápe konštatovanie súdu o
predpoklade, že spotrebiteľ na podporu ktorého vystupuje, nemá vedomosť o jeho vstupe do konania a,
že považuje toto konštatovanie, minimálne vo vzťahu k úvahám o náhrade trov konania za bezobsažné
a nadbytočné, nakoľko úvaha o jeho trovách konania nie je nijako podmienená samotnou skutočnosťou,
či žalovaný vie alebo nevie, že na jeho podporu vstúpil do konania, ako vedľajší účastník. V tejto
súvislosti si dovolil dať do pozornosti, že už od 15.10.2008 (zák.č.384/08 Z. z.) bol novelizovaný §
93 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval), že touto novelou bola teda od 15.10.2008 do právnej úpravy
zavedená „druhá“ skupina vedľajšieho účastníctva, bezpochyby s cieľom rozšírenia ochrany práv v
prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem, že legitimáciu na jeho vstup do konania, dáva
v týchto prípadoch samotný príslušný zák., ktorým je v jeho prípade zák.č.205/07 Z. z., že zákonná
úprava teda nepodmieňuje jeho pôsobenie na podporu spotrebiteľa v pozícii vedľajšieho účastníka jeho
kontaktovaním sa so spotrebiteľom, ani jeho predchádzajúcou vedomosťou o jeho vstupe do konania
a, že argumentácia súdu preto - podľa jeho názoru - nijako neodôvodňuje nepriznanie mu náhrady
trov konania. Ďalej uviedol, že nepozná zákonnú možnosť, ako by sa mohol so žalobou a jej prílohami
oboznámiť skôr, ako sa stane vedľajším účastníkom, teda skôr, ako súdu oznámi, že do konania vstúpil
z vlastnej iniciatívy, že v oznámení o vstupe do konania požiadal o doručenie žaloby s prílohami, že ani
v tomto bode mu nie je jasné, akú súvislosť našiel súd medzi nepriznaním jeho náhrady trov konania
a tým, že si uplatnil náhradu trov konania predtým, ako mal možnosť oboznámiť sa so žalobou a jej
prílohami, že náhradu trov konania si uplatnil už v oznámení o vstupe do konania, presne v súlade
s § 151 ods.4 O. s. p., že ide o to, že podľa cit. ust., podmienkou na to, aby súd vyzval účastníka
konania na vyčíslenie trov konania, je práve to, aby účastník podal predtým návrh na rozhodnutie
o trovách, že dopredu nemôže vedieť, či žalobca vezme žalobu späť, preto je účelné a dôvodné a
v súlade s požiadavkou zák., navrhnúť rozhodnúť o trovách už v prvom podaní, lebo na ďalšie už
nemusí mať  priestor a v takom prípade, nepodania návrhu na rozhodnutie o trovách, ho súd nie je
povinný na vyčíslenie trov konania vyzvať a položil otázku, ako môže tento zákonný postup odôvodňovať
nepriznanie mu náhrady trov konania. Poukázal na to, že nie je pravdou, že sa k žalobe nevyjadril, že sa
k nej vyjadril podaním z 28.2.2013, zaslaným súdu elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom
5.3.2013, že je možné akceptovať, ak mu súd neprizná náhradu trov konania za jeho vyjadrenie k žalobe,
nakoľko ho zaslal súdu po rozhodnutí a po späťvzatí žaloby, ktoré mu však súd neposlal, a preto o
tom nemal vedomosť, že nič by však nemalo brániť tomu, aby mu súd priznal náhradu trov konania za
úkon právnej služby, prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady s klientom, že na efektívnu a čelnú
ochranu spotrebiteľa evidentne postačoval už jeho samotný vstup do konania, že nevie si predstaviť
účelnejší postup, že v tejto súvislosti vyvstáva otázka, ktorou sa však súd nezaoberá, prečo žalobca
zobral žalobu z 5.10.2011 späť až 10.1.2013, že nemalo by byť sporným, že súd s ním koná, ako s
vedľajším účastníkom zastúpeným zást., čo dokazuje, že muselo dôjsť k právnemu úkonu medzi nim
a jeho zást., z ktorého vyplýva právny vzťah zastúpenia, ktorý súd nespochybňuje. K náhrade trov
konania za úkon prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady s klientom, poukázal aj na judikatúru
odvolacích súdov a citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu (ďalej len KS) Banská Bystrica
15Co/92/2012-69 z 10.5.2012 a 17Co/202/2012-91 z 27.9.2012, uznesenia KS  Prešov 17Co/134/2012
z 9.10.2012 a uznesenia KS Košice 3Cob/205/2012-86 z 24.10.2012 a 19Co/104/2012-84 z 31.7.2012.
považoval za potrebné zdôrazniť, že úkon prevzatie a príprava zast. nemožno stotožňovať s oznámením
o vstupe do konania a, že za samotný tento úkon žiadnu samotnú náhradu nepožaduje a ide len o
súčasť prevzatia a prípravy zast. Ďalej v prvom rade chcel zdôrazniť, že náhrada trov konania nemôže
predstavovať pre neho, ako vedľajšieho účastníka, rovnako ako pre akéhokoľvek účastníka žiaden
majetkový prínos, že náhrada trov konania  mu nahradí len to, čo je povinný zaplatiť za právne služby,
z toho vyplýva, že pod formuláciou „účelový vo vzťahu k náhrade trov právneho zast.“ vníma skôr
nevôľu, že to jeho zást. môže na predmetnej agende zarobiť, že na vytvorenie priestoru pre poskytovanie
právnych služieb advokátom, s cieľom náhrady trov konania, však nestačí vstup vedľajšieho účastníka
zast. advokátom do konania, ale nevyhnutnou podmienkou je hmotnoprávny alebo procesný úspech
účastníka, na podporu ktorého vedľajší účastník zast. advokátom vystupuje, že táto súvislosť súdu
zjavne uniká a zdá sa, že pre súd je nepodstatná a aj keď je očividná, súd ju vidieť nechce, vidí len priestor
na akési nekalé, či špekulatívne poskytovanie právnych služieb advokátov a zisk neodôvodneného
prospechu, že aj keby boli úvahy súdu o snahe vytvoriť priestor pre poskytovanie právnych služieb
advokátom správne, tak logicky je to možné, len ako  dôsledok efektívnej pomoci spotrebiteľovi, bez



efektívnej pomoci spotrebiteľovi totiž náhrada trov konania, ako dôsledok takejto efektívnej pomoci,
do úvahy vôbec neprichádza a teda do úvahy neprichádza ani zárobok advokáta, ide totiž o to, že
podľa dohody s jeho advokátmi, ak mu nebude náhrada trov konania priznaná, nárok na odmenu za
poskytnuté právne služby nevznikne, že pri tomto slede udalostí, preto prichádza do úvahy len taký
záver, že ústredným a jediným a aj nevyhnutným účelom a cieľom jeho činnosti, je práve a len pomoc
konkrétnemu spotrebiteľovi a naviac pomoc efektívna, keď z výsledku konania by mu mal vyplývať
nárok na náhradu trov konania, samozrejme za predpokladu, že súd aj v tomto prípade mu náhradu
trov konania prizná, že ak by sa tento účel nesplnil, advokát zastupujúci ho pracuje bezplatne tak, ako
je to vo väčšine prípadov, vzhľadom na nepochopiteľný postup mnohých súdov a  ako je to v súdenej
veci, keď mu náhrada trov konania priznaná nie je, že je dokázateľné, že pri týchto podmienkach, sa
tejto zväčša charitatívnej činnosti vo väčšom rozsahu venuje len hŕstka advokátov, aj preto je úroveň
spotrebiteľského práva v SR v takom katastrofálnom stave a dodávatelia môžu aj naďalej realizovať
svoje nekalé praktiky. Tvrdil, že pre sudcu nie je prioritné zhodnotiť, že s pomocou advokáta zachráni
pred často doživotným splácaním úžery občana, skoro vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, ale
zaoberá sa predovšetkým zisťovaním, či advokát na tom nezarobí, že hmotnoprávny alebo procesný
úspech spotrebiteľa a tým aj jeho je pre sudcu druhoradý. Položil otázku, prečo sa sudca vôbec
zaoberá pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou zárobku advokáta a prečo mu to vadí, keď
advokát zarába v súlade so zák. o advokácii a jeho vykonávacími predpismi, že jeho advokáti sú
platiteľmi DPH, platia dane z príjmov a v súvislosti so spotrebiteľskou agendou vytvorili 10 nových
pracovných miest, že zdá sa, že to, čo pre neho je samozrejmosťou, že by mala vzniknúť silná skupina
advokátov, ktorí sa budú úspešne živiť špecializovaním sa na právne služby združeniam pri ochrane
spotrebiteľov, je pre súd nepredstaviteľné a rovnako sa javí, že to súd považuje až za niečo nekalé,
že ak by sa jeho predstavy naplnili v praxi a ak by sa spotrebiteľská agenda stala pre advokátov
atraktívnou, čo predpokladá priznávanie náhrady trov konania v súlade so zák., zahlcovanie súdov
nezmyselnými, nedôvodnými, povrchnými žalobami, v ktorých sa mení len označenie dlžníka a číselné
parametre uplatneného nároku nebankovými a inkasnými spoločnosťami a telefónnymi operátormi, by
- odhaduje - do roka skončilo, že dodávatelia by si rovnako nedovolili zaplavovať súdy desaťtisícami
žalôb, ktorými uplatňujú premlčané nároky, že zák. o advokácii ukladá advokátovi poskytovať právne
služby za odmenu, pričom niektorým súdom  (aj niektorým odvolacím súdom) to zjavne prekáža a
z ich argumentácie nevyplýva, že by im to prekážalo z dôvodov právnych, ale iných, aj keď chápe,
že ľudských, najmä uvedomujúc si množstvo jeho vstupov do konaní, že niektorým súdom zjavne
vadí, že advokát by legálne zarobil poskytovaním právnych služieb v agende, kde nemôžu byť žiadne
pochybnosti o tom, že stojí na strane pravdy, čestnosti a spravodlivosti, na druhej strane, ten istý súd
sa nerozpakuje priznávať v tisícoch prípadov náhradu trov právneho zast. inkasným spoločnostiam,
nebankovým subjektom a telefónnym operátorom a ďalším dodávateľom, za úkony právnej služby v
konaniach, v ktorých sú uplatňované úžerné úroky, plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a
používané nekalé obchodné praktiky, ktorými sú masovo ožobračovaní občania SR, nespravodlivosť je
donebavolajúca, že vo svetle týchto skutočností sa nemožno diviť jeho názoru, že mnohé súdy robia
všetko preto, aby čo najviac eliminovali jeho aktivity, aby nepoškodzovali hospodárske záujmy subjektov,
proti ktorým spotrebiteľov chráni, že sa zdá, že niektoré súdy, si sú dobre vedomé toho, že rozsah jeho
pomoci spotrebiteľom nie je možné zvládnuť bez právnych služieb sociálne cítiacich advokátov a preto je
treba ekonomicky znemožniť poskytovanie služieb týmito advokátmi, ktorí sú na to vybavení materiálne
aj personálne, že je logické, že aj možnosti týchto advokátov sú limitované potrebami finančného
zabezpečenia chodu kancelárie, práve a len z prostriedkov získaných za právne služby, a ak sa advokáti
špecializujú na právne služby združeniam na ochranu spotrebiteľov, najľahšie je paralyzovať ich činnosť
práve nepriznávaním náhrady trov konania združeniu tam, kde sa náhrada trov konania očakáva, teda pri
hmotnoprávnom alebo procesnom úspechu, že činnosť združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré svojimi
vlastnými prostriedkami môže ochrániť spotrebiteľov len v málo početných jednotlivých prípadoch,
je tak podstatným spôsobom paralyzovaná, že ideálnejšie si to určite dodávatelia priať nemôžu, že
niektoré súdy dokonca vyslovili názor, že združenie sa má postarať o získanie dotácie od štátu a z
týchto prostriedkov má financovať advokátov, že túto úvahu považuje za rovnako protispoločenskú,
za akú považuje aj prax nepriznávania náhrady trov konania tam, kde náhrada trov konania by mal
byť samozrejmosťou a, že ide len o iný spôsob ochrany hospodárskych záujmov dodávateľov, keď
spoločnosť by sa mala skladať na neúspešné konania dodávateľov, aby neutrpeli platením náhrady
trov konania z vlastných prostriedkov. K svojmu právu na náhradu trov konania poukázal zo stoviek
rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov KS,  príkladmo poukázal aspoň na 1 z toho ktorého senátu a to
na: 11 rozhodnutí KS Košice, 18 rozhodnutí KS Prešov, 6 rozhodnutí KS Banská Bystrica, 4 rozhodnutia
KS Nitra, 2 rozhodnutia KS Žilina a 4 rozhodnutia KS Trenčín (uviedol ich sp. zn. a deň ich vydania) a z



niektorých osobitne vybral, konkrétne z uznesenia KS Košice 9Co/59/2012 z 30.4.2012 a 9Co/106/2012
z 31.7.2012, KS Nitra 9Co/228/2012 z 31.8.2012 a 25Co/179/2012 z 31.7.2012, KS Banská Bystrica
16Co/186/2012 z 28.6.2012,15Co/92/2012 z 10.5.2012,13Co/193/2012 z 30.7.2012 a 13Co/200/2012 z
8.8.2012, KS Trenčín 17Co/220/2012 z 18.7.2012 a KS Prešov 1Co/8/2012 z 31.5.2012 (reprodukoval
časť z ich odôvodnenia  a poznamenal, že na požiadanie ktorékoľvek z rozhodnutí, na ktoré v tomto
odvolaní poukazuje súdu zašle a, že žalobca ako účastník konaní má všetky k dispozícii). Z uvedených
dôvodov navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania,
pozostávajúcich z trov právneho zast. podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ktoré podrobne vyčíslil.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu si dovolil poukázať na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z.
z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v
pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.) a zastával názor, že vedľajší účastník musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotný vedľajší účastník má v radoch
členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie, že podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť
využívať aj určenú podporu ministerstva, že tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom
rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zast., že ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo
nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania, že inak
by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo
naplniť predmet svojej činnosti, že z uvedeného je zrejmé, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je
neúčelné a nadbytočné, že obdobný právny názor vyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí
17Co/164/2012, že - ako vyplýva z dôvodovej správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p.
bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu
ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu
spotrebiteľov a, že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Ďalej uviedol, že má z vlastných skúseností vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, že z uvedeného je zrejmé, že
pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade,
navyše viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania a, že rovnaký právny
názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Dovolil si poukázať na to, že uvedenú
činnosť by mal byť schopný zabezpečiť aj samotný vedľajší účastník, že paušálny vstup vedľajšieho
účastníka, zast. advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje
trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast. a, že obdobný právny názor vyslovil aj
KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník
udelil zást. generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb
bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší
účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania a, že z uvedeného je zrejmé, že
nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s
klientom. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 150 O. s. p. že vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený
zást. žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť,
čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovolil
si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto
trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania a, že obdobný názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS 78/03 ako
aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní
v súvislosti s dôvodnosťou svojich trov konania poukazuje na § 137 O. s. p., uviedol, že on však
zastáva názor, že vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní nezastupuje, že
KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že v tomto konaní však nevystupuje



ako splnomocnený zást. žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho
účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť, že obdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj v
rozhodnutí 13Co/35/2012, z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na
náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zast. v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum
právnej pomoci. Zároveň zastával názor, že ust. Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, že žiadne
z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať
zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc
spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka
v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a  náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe
uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť.
Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.
Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté,
nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia  pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú
správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených skutočností, nemá
pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami
výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný
vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť
si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva
samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu
povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného
práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má
vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v
rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta,
avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie
súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o
náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej
osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých
žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho
úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ
vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na
konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na
ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej
jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého
vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a
tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca,
ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší
účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast.



splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi,  ktorý mal  vo veci  plný úspech,  súd prizná náhradu  trov
potrebných  na  účelné  uplatňovanie alebo bránenie práva  proti účastníkovi,  ktorý vo  veci úspech
nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaný
žiadne trovy neuplatnil a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p.
priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.