Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/146/2018 z 27. 2. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. februára 2019, sp. zn. 7Co/146/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8118203261.1
Krajský súd Prešov | 7Co/146/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8118203261.1 | 2019-02-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89695e2c-2935-46a0-bad6-689de966a805
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118203261.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/146/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203261
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203261.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Z. A., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej vo M. Š., na ul. V. B. Č.. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 527,27 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.07.2018
č.k. 32Csp 55/2018 - 55 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
527,287 eura. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
21.02.2017 č.k. 16C 28/2016 - 43 bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených
v článku 8 bod 8.1. a v článku 8 bod 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 03.09.2012. Ďalej sa
rozhodlo o uložení povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 527,27 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 527,27 eura od 10.08.2016 do zaplatenia.
Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.06.2017 č.k. 1Co
4/2017 - 73. V uvedených rozhodnutiach sa poukázalo na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala všetky obsahové náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná funkcia, ktorá sa vzťahuje na
konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie priznané v relutárnej podobe.
Okrem toho má však primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu funkciu, ktorá nie je o nič menej
významná a  ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od porušovania právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa.  Napokon existuje tu  sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorá má viesť k tomu, aby dodávatelia boli postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje už
niekoľkoročná súdna prax, konštatovanie absencie požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách
so spotrebiteľmi, resp.  vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné, javí sa byť nedostatočným.
Nemožno zabúdať na to, že bol to práve žalovaný, ktorý sa dopustil konania v rozpore so zákonom a
prijal od spotrebiteľa plnenie, na ktoré nemal nárok a vopred naformuloval zmluvné podmienky zmluvy



o úvere, ktoré zjavne boli v neprospech spotrebiteľa a boli spôsobilé privodiť ujmu v majetkovej sfére
za situácie, keď spotrebiteľ bol povinný platiť za službu, ktorú nevyužil, resp. ani v budúcnosti nemienil
využiť.

4. Kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je spôsobilosť konania
porušiteľa privodiť ujmu spotrebiteľovi. Postačuje hrozba vzniku ujmy.  Pre priznanie finančného
zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená skutočnosť v danom prípade
vyplýva z právoplatne ukončeného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC XX/
XXXX .

5. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva
a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

6. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu
za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať o ochranu svojich práv. V danom
prípade sa za spravodlivé považovalo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
527,27 eura. Pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia sa vychádzalo z intenzity
porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový aspekt závadného konania žalovaného. K
porušeniu spotrebiteľských práv došlo v dôsledku neuvedenia náležitostí úverovej zmluvy a zároveň
naformulovania neprijateľných zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je
pritom známe, že sa nejedná o ojedinelé porušovanie spotrebiteľských práv zo strany žalovaného.
Spotrebiteľ sa musel svojich práv domáhať na súde, pričom v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určení neprijateľnosti zmluvných podmienok bol úspešný. Uplatnená výška primeraného
finančného zadosťučinenia zohľadňuje sumu, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil a tiež zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný vopred naformuloval neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v tomto prípade prijatím peňažných
prostriedkov veriteľom, na ktoré nemal nárok, došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, ktorá bola
nútená za účelom ochrany svojich práv podať žalobu na súde.

7. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa
žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. V danom prípade priznaním primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 527,27 eura nedôjde na strane žalobkyne k majetkovému obohateniu, ale
priznané primerané finančné zadosťučinenie bude slúžiť ako odškodnenie za to, že sa žalobkyňa na
súde musela domáhať svojich práv voči veriteľovi. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd žalobe žalobkyne
v celom rozsahu vyhovel.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že
napádaný rozsudok neobsahuje žiadnu dokázanú skutočnosť, z ktorej súd vychádzal pri rozhodovaní
o výške nároku. Ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade
nemožno vykladať, že je to automaticky duplicitný peňažný nárok spotrebiteľa za akýkoľvek úspech
v spotrebiteľskom spore. Bráni tomu povaha samotného  nároku, ktorá nie je totožná s iným, hoci aj
úspešne uplatneným nárokom. Posledná veta ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nie je právnou normou samou o sebe, ale predstavuje časť normatívneho celku. Iba na
jej základe nie je možné zakladať určitý nárok, pretože podmienka úspešného uplatnenia porušeného
práva musí vychádzať z konkrétneho rozhodnutia o tom, že určité konkrétne právo určené na ochranu
spotrebiteľa bolo porušené. Takéto rozhodnutie vydané nebolo, pretože záver o bezúročnosti nie je
automaticky záverom o porušení práva. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu z pôvodného
rozhodnutia preukázateľne splnil, pričom od uvedeného momentu si voči žalobkyni neuplatňoval žiadne
ďalšie nároky na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere, čo v predmetnom prípade



znamená, že na základe uzatvorenej zmluvy mu bola reálne vrátená iba suma čiastky vyplatenej v
prospech bankového účtu žalobkyne.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381  Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu  a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

13. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.  Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom  záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom  a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k  takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

15. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z.  v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

16. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi.

17. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona  č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie
až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci  samej.



18. Vo veci 16C 28/2016 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 03.09.2012 a vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 527,27 eura. Vo vzťahu k obom uplatneným nárokom mala
žalobkyňa v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 21.02.2017 č.k. 16C
28/2016 - 43 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.06.2017 č.k. 1Co
4/2017 - 73 nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2017. Až právoplatným ukončením konania vo veci
16C 28/2016 Okresného súdu Prešov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 23.03.2018, teda v čase,
keď ešte neuplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka.

19. Žalobkyňa si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok voči žalovanému.

20. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností
došlo. Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru prijal od žalobkyne i
plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného nemožno hodnotiť ako
konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z
ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 16C 28/2016, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému
vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci 16C 28/2016
Okresného súdu Prešov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval
neprijateľné zmluvné podmienky a snažil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť o sumu 527,27
eura.

21. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 527,27 eura, tak ako to požadovala žalobkyňa. Takto priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi
určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Žalobkyňa sa v tomto
prípade úspešne domohla svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).