Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/175/2011 z 13. 2. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. februára 2013, sp. zn. 6S/175/2011, ECLI:SK:KSKE:2013:7011201064.1
Krajský súd Košice | 6S/175/2011 | ECLI:SK:KSKE:2013:7011201064.1 | 2013-02-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dea8295-fe6d-426d-beac-f51666284b9c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7011201064.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/175/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201064
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011201064.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: KRAMER INTERNATIONAL,
s.r.o., Za Hornádom 17/3252, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 497 796, zastúpený JUDr. Andrejom
Garom, advokátom, Prievozská č.2/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č.
32, PO BOX 29, 827 99 Bratislava, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. SK/0263/99/2011
zo dňa 27.10.2011 pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa  § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol
odvolanie žalobcu proti  rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj zo dňa 23.03.2011, č. P/0613/08/10, ktorým tento uložil žalobcovi ako predávajúcemu,
za porušenie tam uvedených zákazov vyplývajúcich z  § 4 ods. 2, písm. b/ a § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z., pokutu podľa  § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vo výške 1.500,- eur a toto
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že skutkový stav, z ktorého
vychádza napadnuté rozhodnutie, považuje za spoľahlivo zistený a správne právne kvalifikovaný a
preto aj postih žalobcu za dôvodný. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní považuje za právne
bezpredmetné, nezbavujúce ho zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie
zákona. Úprava inštitútu spotrebiteľských zmlúv uzatváraných medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je zabezpečená v právnej úprave Občianskeho zákonníka ako lex generalis a v rámci zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako lex specialis. Žalobca, ako aj spotrebiteľ zodpovedajú
definíciám dodávateľa a spotrebiteľa  v zmysle  § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a na
tieto vzťahy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Správny
orgán pri rozhodovaní postupoval v zmysle znenia Občianskeho zákonníka a osobitného právneho
predpisu  - zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca porušil povinnosť a upieral spotrebiteľovi právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď v predložených zmluvách
uvádzal neprijateľné podmienky, čo bolo správnym orgánom preukázané. Neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, čím žalobca v danom prípade spotrebiteľa jednostranne znevýhodnil. Správny
orgán vzal do úvahy aj to, že predmetné zmluvné podmienky sú v rozpore so zákonom. Pri posúdení
neprijateľnej podmienky sa správny orgán opieral aj o stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, pričom jeho závery majú dostatočnú oporu v skutkových zisteniach,
ako aj relevantných právnych predpisoch. Žalobca  porušil aj svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4



ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., tým, že požadoval od spotrebiteľa, v prípade odstúpenia od zmluvy,
vrátenie výrobkov, ktoré deklaroval ako darček pre manželské páry, resp. pre pánov za účasť na
testovacej akcii dňa 25.10.2010, pričom tieto považoval za príslušenstvo predmetu uzatvorenej nájomnej
zmluvy. Správny orgán sa domnieva, že charakter uvedených porušení povinností účastníka konania má
negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť ujmu pri aplikácií predmetných
podmienok na konkrétne situácie. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola predkladaná všetkým záujemcom o výrobky ponúkané žalobcom.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol aj skutočnosti, ktoré zohľadnil
pri určovaní výšky postihu. Vzal do úvahy to, že účel právnych predpisov poskytujúcich spotrebiteľom,
ktorí uzatvárajú spotrebiteľské zmluvy, zvýšenú ochranu, nebol z dôvodov porušenia povinností splnený.
Ako nevyhovujúcich právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa bolo vyhodnotených 16 podmienok,
nachádzajúcich sa v zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto
aj uložená pokuta je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a
zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Včas podanou žalobou zo dňa 24.11.2011, podanou na poštovú prepravu dňa 02.12.2011 a doručenou
Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.12.2011, sa  žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. SK/0263/99/2011 zo dňa 27.10.2011. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že správny orgán neprihliadol v rámci správneho konania na skutočnosť,
že žalobca odstraňoval sporné zmluvné podmienky v súlade s pokynmi správneho orgánu. Zo zmluvných
podmienok, ktoré vo svojich rozhodnutiach uvádzajú správne orgány veľkú väčšinu odstránil alebo
upravil v súlade so zákonom. Správny orgán striktným sledovaním právnej úpravy neprihliadol na
konkrétne okolnosti daného prípadu a riadil sa len skutočnosťou, že bolo porušené ustanovenie zákona.
Vo svojom rozhodnutí však musí uložiť pokutu, ktorá primerane zohľadňuje vzniknutý protiprávny stav.
Žalobca sa neustále v súčinnosti so správnymi orgánmi snaží vyhovieť požiadavkám správnych orgánov.
Toto jeho konanie však nie je zohľadňované  a správne orgány neustále trvajú na uložení pokuty, ktorá
sa pre žalobcu javí až šikanózna. Slovenská obchodná inšpekcia sa musí v rámci svojej kontrolnej
činnosti tiež riadiť skutočnosťou, aby takýmto striktným rozhodovaním, neznemožňovala podnikateľskú
činnosť kontrolovaných subjektov. Toto však v tomto prípade Slovenská obchodná inšpekcia nesplnila,
pretože uložením neprimerane vysokej pokuty, deštruktívne a bezohľadne zasahuje do podnikateľskej
činnosti žalobcu. Konanie, pri ktorom majú byť darčeky prináležiace spotrebiteľom na základe pozvánky
odovzdané a žiadnym spôsobom podmieňované,  sa podľa názoru žalobcu nedá považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Uvádza, že definícia  dobrých mravov ako takých nie je nikde uvedená,
je to interpretačné pravidlo  a posudzovanie rozporu s dobrými mravmi je vždy konkrétne podľa
individuálneho prípadu. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, žalobca má názor, že táto pokuta je
neprimerane vysoká. Uloženie pokuty v takejto výške je  likvidačné voči podnikateľskej činnosti žalobcu.
Touto žalobou sa žalobca snaží znížiť negatívne dôsledky udelenia peňažnej pokuty, ktorá likvidačným
spôsobom zasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, keď napriek snahe riešiť danú situáciu promptne
a konštruktívne zmenou zmluvných podmienok, ktoré by boli komfortné s právnou úpravou v tejto
oblasti, správny orgán striktným sledovaním právnej úpravy neprihliadol na konkrétne okolnosti daného
prípadu a riadil sa len skutočnosťou, že bolo porušené ustanovenie zákona. Fakt, že žalobca neustálou
snahou o úpravu zmluvných podmienok v súlade so zákonmi či pripomienkami Slovenskej obchodnej
inšpekcie, je podľa názoru účastníka konania dostatočne závažným dôvodom na zníženie udeleného
likvidačného postihu. Účastník konania sa domáha ochrany svojich práv a záujmov súdnou cestou,
nakoľko nedosiahol nápravu v rámci správneho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2012 uvádza, že žalobca v podanej žalobe uviedol
obdobné argumenty, ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom žalovaný, ako aj
prvostupňový správny orgán sa s nimi v rámci svojich rozhodnutí primerane vysporiadali a žalovaný
na týchto vyjadreniach naďalej trvá. Nie žalobca bol postupom správnych orgánov poškodený na
svojich zákonom garantovaných právach, ale práve naopak, konaním žalobcu došlo k poškodeniu práv
spotrebiteľov. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, právo na ochranu pred upieraním jeho
práv na uplatnenie reklamácie a ochranu majetkových záujmov, pred konaním v rozpore s dobrými
mravmi, ako aj pred konaním, ktorým je spotrebiteľ klamaný pri poskytovaní neúplných informácií.
Pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu je rozhodujúce už len zistenie, že spotrebiteľom boli prekladané
zmluvy s podmienkami, ktorých aplikácia v praxi mohla spotrebiteľov poškodiť. Rozsah porušenia je



o to závažnejší, že nedostatky boli zistené v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola predkladaná všetkým
záujemcom o produkty ponúkané žalobcom a vytýkané podmienky spôsobovali nerovnováhu vo
vzájomných vzťahoch zmluvných strán a mohli spotrebiteľov pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej
starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Protiprávnosť konania žalobcu spočívala vo vytvorení
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zneužívajú slabšie postavenie spotrebiteľa.
Žalobca spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, čím ho v danom prípade jednostranne znevýhodnil.  Pokiaľ ide o snahu žalobcu na
odstránení vytýkaných nedostatkov, tak žalovaný k tomu uvádza, že zistené nedostatky sú tak vážneho
charakteru, že ich nemožno touto snahou žalobcu ospravedlniť. Už v čase prvého kontaktu žalobcu so
spotrebiteľmi, bolo v jeho možnostiach zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb v súlade s
právnymi predpismi účinnými v čase uzatvárania zmlúv. Navyše samotné odstraňovanie nedostatkov sa
začalo realizovať až po intervencii dozorného orgánu. K výške postihu pre žalobcu sa žalovaný vyjadril
tak, že táto je vzhľadom na charakter a rozsah zisteného porušenia  povinností primeraná. Záverom
žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Úlohou súdu v tomto konaní bude posúdiť, či správne orgány prvého a druhého stupňa postupovali v
súlade so zákonom, čo spočíva v súdnom zistení či konanie, ktorého sa žalobca dopustil bolo porušením
jeho zákonných povinností a  či uvedené konanie žalobcu odôvodňovalo jeho rozhodnutím uložený
postih, teda či bol naplnený zákonný dôvod na uloženie pokuty vo výške 1.500,- eur.

Súd na základe ustanovenia  § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s
obsahom administratívnych  spisov týchto orgánov dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

Súd pri štúdiu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu zistil, že jeho obsah
tvoria  sťažnosti viacerých spotrebiteľov adresované žalovanému, na konanie spoločnosti KRAMER
INTERNATIONAL s.r.o. so žiadosťou o prešetrenie postupu pri predvádzacích akciách tejto spoločnosti,
inšpekčný záznam s výsledkami kontroly u kontrolovanej spoločnosti KRAMER INTERNATIONAL s.r.o.,
pri šetrení písomného podania č. 559/10 (U.d), písomného podania č. 839/10 (U.) a písomného podania
č. 914/10 (p. Q.), vykonanej dňa 19.10.2010, z ktorej zároveň vyplývajú pre kontrolovanú spoločnosť
tam uvedené záväzné pokyny.

Podľa § 2, písm. a/ a  b/, bod 1. zákona č. 250/2007 Z.z., sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu
alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka
alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., má každý spotrebiteľ právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 2, písm. b/  zákona č. 250/2007 Z.z.,  predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva
podľa § 3.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z., ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.



Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.,  predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.,  výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán
dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu
do 2.000.000 Sk (66.387,83 eur); za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu
do 5.000.000 Sk (165.969,59). Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho
konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Predmetom úpravy zákona č. 250/2007 Z.z., sú okrem iného aj práva spotrebiteľov a povinnosti
predávajúcich v oblasti ochrany spotrebiteľa. Orgánom, ktorý vykonáva dozor a kontrolu nad
dodržiavaním týchto povinností je Slovenská obchodná inšpekcia. Práve na základe ňou (Slovenská
obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj) zistených porušení
povinností definovaných v inšpekčnom zázname o kontrole vykonanej dňa 19.10.2010, potom táto s
odvolaním sa na ust. § 27 zákona č. 250/2007 Z.z., začala voči žalobcovi správne konanie vo veci
uloženia sankcie. Nedostatky, resp. porušenia povinností predávajúceho - žalobcu, sa týkali obsahu
kúpnych zmlúv (konkrétne zmluvných podmienok ) č. 10001600 zo dňa 27.04.2010, kde bol ako kupujúci
označený S., č. 10001520 zo dňa 03.05.2010 a nájomnej zmluvy č. 10001364 zo dňa 18.08.2010, kde
bol ako nájomca uvedený R. W., pričom správny orgán každú situáciu zhodnotil individuálne s uvedením
konkrétnych právnych argumentov, pre ten ktorý nedostatok. Práve tieto skutočnosti, zistené správnym
orgánom z jeho úradnej činnosti, slúžili tomuto neskôr, ako podklad pre jeho rozhodnutie.  Zároveň, na
základe takto zisteného skutkového stavu Slovenská obchodná inšpekcia pre Košický kraj, vydala pre
žalobcu záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a vykonanie nevyhnutných opatrení a
určila lehotu na podanie správy o ich splnení. Svoje žalobné námietky až na jednu výnimku (žalovaným
konštatované konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi), však žalobca nesmeroval k
zisteným porušeniam zákona č. 250/2007 Z.z., ale k výške uloženej sankcie (1.500,- eur), ktorú tento
považoval za neprimerane vysokú. Z citovaného ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., vyplýva
pre správny orgán obligatórnosť uloženia pokuty predávajúcemu v prípade zistenia porušenia jeho
zákonných povinností. Ako už súd vyššie opísal, porušenie zákonných povinností predávajúceho bolo
správnym orgánom jednoznačne preukázané, a preto správny orgán ako prvého, tak aj druhého stupňa,
musel žalobcu pokutou sankcionovať. Pri určovaní výšky ukladanej pokuty, uplatňuje správny orgán tzv.
diskrečnú právomoc, t. j. aplikuje svoju správnu úvahu. Je povinný pritom prihliadať na hľadiská (kritériá)
uvedené  § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti).  Žalovaný, ako  aj správny orgán  prvého  stupňa
takto postupovali. Výšku pokuty náležitým spôsobom odôvodnili, keď uviedli, že ako nevyhovujúcich
právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa bolo vyhodnotených 16 podmienok nachádzajúcich sa v
zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje a ktorých nezrozumiteľnou
formuláciou žalobca vytváral u spotrebiteľov stav právnej neistoty a pochybnosti o skutočnom obsahu
týchto zmluvných podmienok. Správny orgán zhodnotil, že konaním žalobcu došlo k vážnemu zásahu
do práv spotrebiteľa, a to ako vo vzťahu k spôsobu a rozsahu informovania spotrebiteľov o niektorých
podmienkach fungovania zmluvného vzťahu, tak aj vytvorením nerovnováhy vo vzájomných  vzťahoch
použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľov pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti
zo strany predávajúceho poškodiť. Snahy žalobcu o zmiernenie uloženej sankcie dôvodiac jeho
úmyslom promptne a konštruktívne riešiť zistené nedostatky, považuje súd za irelevantné, nakoľko stav,
ktorý odôvodňoval sankčný postih, už u žalobcu nastal, a preto sa tento nijakým spôsobom nemôže za
vzniknutý stav zbaviť zodpovednosti. K  žalobnej námietke týkajúcej sa zhodnotenia konania žalobcu
(požadovanie vrátenia výrobkov od spotrebiteľov, ktoré týmto boli pri odovzdávaní deklarované ako dar)



ako konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza, že toto zhodnotenie konania žalobcu
bolo správnymi orgánmi v zmysle cit. ust.  § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý podáva značne
obsiahlu definíciu pojmu konania v rozpore s dobrými mravmi, vykonané správne.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť  správneho rozhodnutia. Žalovaný uložil
pokutu v zákonom stanovenom rozpätí, pričom prihliadol na zákonné kritériá určujúce výšku pokút.
Pretože uložená pokuta nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, súd nie je v zmysle
citovaného ustanovenia O.s.p. oprávnený posudzovať výšku uloženej pokuty, najmä ak výšku pokuty
žalovaný náležite a podľa vyššie uvedených kritérií odôvodnil.

V tomto prípade správne orgány vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec
aplikovali správny právny predpis. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a
preto súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu, že otázka
porušenia zákonných povinností žalobcu ako predávajúceho a následného uloženia pokuty je dôvodná.

Neúspešnému žalobcovi  súd  náhradu trov konania  nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1     O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.