{"guid": "3c9c67db-6130-4b6f-8e90-2d80256c9d14:4d7df09f-d8a2-4cb0-a6a8-b8e60535c2c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2", "spisova_znacka": "43Cob/108/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/108/2013 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2013, sp. zn. 43Cob/108/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2", "identifikacne_cislo": "6111217635", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d7df09f-d8a2-4cb0-a6a8-b8e60535c2c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217635
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO : 00 151 70, s adresou pre doručovanie Regionálne
riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, Zvolen proti odporkyni C. T., predtým M., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom P. XXXX/XX, J. J., o zaplatenie 564,29 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C 224/2011-111 zo dňa 5.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 3C 224/2011-111 zo dňa 5.2.2013 v napadnutej časti
výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania  p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,5 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.2.2008 až do 28.1.2012 v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 4.8.2011 žiadal súd, aby vo svojom
rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 564,29 Eur s prísl. z titulu zmluvy o obchodnom
zastúpení pre sprostredkovanie poisťovania v univerzálnej sieti pre reprezentanta zo dňa 4.2.2005.
Na základe uvedeného návrhu a preukázania tej skutočnosti, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu
v rozsahu 564,29 Eur dňa 28.1.2012, súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 564,29 Eur zamietol ako
bezdôvodný.  Navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy
564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa týkalo priznania úroku až do
výšky 9 % ročne súd  návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne zamietol
ako nedôvodný. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na
odvolanie navrhovateľa vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím pod sp.
zn. 41 Cob 81/2012 zo dňa 28.11.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C
224/2011-67 zo dňa 28.2.2012 v napadnutej časti výrokov,  v ktorých súd žalobu zamietol v časti istiny
potvrdil a v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a týkal sa úroku z omeškania vo výške
2,5 % ročne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd preto v ďalšom konal len o tejto
časti žalobného návrhu, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne. Odporkyňa bola
v ďalšom konaní pasívna, nepredkladala súdu žiadne tvrdenia a nepreukazovala ani žiadne dôkazné
prostriedky, aby spochybnila, či vyvrátila tvrdenia navrhovateľa poskytnuté v tomto konaní. Uviedol, že
zmluva medzi účastníkmi zanikla v súlade s ust. § 352 Obchodného zákonníka, § 21 ods. 1,2 Zákona
o sprostredkovaní poistenia, ktorý sa vzťahuje aj na osoby, ktoré vykonávali sprostredkovanie v súlade
s doterajšími predpismi a vychádzal z toho, že nárok navrhovateľa je oprávnený v tej časti, pokiaľ sa
dožadoval priznania príslušenstva v rozsahu 9 % ročného úroku z omeškania z pôvodne žalovanej istiny.
Na základe uvedeného, súd nároku navrhovateľa vyhovel a zaviazal v tomto rozhodnutí odporkyňu na
zaplatenie 2,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012. O
práve na náhrade trov konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že navrhovateľ bol



v prevažnej miere neúspešný, pretože súd nárok navrhovateľa v pôvodnom rozhodnutí na zaplatenie
sumy 564,29 Eur zamietol ako nedôvodný, keďže odporkyňa žalovanú sumu ešte pred vyhlásením
rozhodnutia zaplatila a úspešný bol len v časti príslušenstva. Odporkyňa si nárok na náhradu trov
konania neuplatnila, súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil v časti trov konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy pôvodného
súdneho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. vo výške 33,50 Eur, o trovách odvolacieho
konania ako aj o trovách konania na súde prvého stupňa, ktoré sa uskutoční po vrátení súdu prvého
stupňa, t.j. o všetkých trovách konaniach, ktoré v predmetnom konaní vznikli. Svoje odvolanie odôvodnil
tým, že okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012 a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, s odôvodnením, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere
neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal a odporkyňa úspešná v konaní v prevažnej miere
si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 4.8.2011,
ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 5.8.2011 s tým, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu dňa
28.1.2012, teda svojim konaním, t.j. uhradením výšky istiny konkludentným konaním potvrdila dôvodnosť
uplatneného žalobného návrhu. Navrhovateľ má za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, o čom
svedčí to, že k úhrade dlžnej sumy došlo po začatí konania a to dňa 28.1.2012, ako to vyplýva z
tvrdení Okresného súdu Banská Bystrica. Konštatovanie súdu, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej
miere neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal, je v rozpore so samotným skutkovým
stavom, ktorý je nerozporovateľný. Žalobný návrh bol podaný dôvodne, lebo v čase podania žalobného
návrhu predmetný dlh odporkyne voči navrhovateľovi preukázateľne existoval,  dôvodnosť odporkyňa
žiadnym spôsobom nerozporovala a svojim konaní potvrdila jeho dôvodnosť, t.j. uhradila žalovanú istinu.
Navrhovateľ si trovy konania v podanom návrhu na začatie konania v časti petitu uplatnil, t.j. podal
návrh na rozhodnutie o trovách. Z predmetného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu navrhovateľ
nemá za to, že súd správne aplikoval právo na náhradu trov konania a akým spôsobom určil mieru
úspešnosti v konaní. Navrhovateľ podľa rozhodnutia súdu bol v merite veci absolútne úspešný, t.j.
odporkyňa nerozporovala nárok a opodstatnenosť istiny čo do dôvodu a výšky a z vyjadrenia súdu má
navrhovateľ za to, že sa s navrhovateľom preukázaným skutkovým stavom súd a zároveň aj odporkyňa
stotožnila bez výhrad. Navrhovateľ bol v časti istiny úspešný v celom rozsahu. Navrhovateľ má za to, že
ohliadnuc od sporného aplikovania Občianskeho zákonníka na určenie výšky a následného priznania
úrokov z omeškania súd nesprávne určil mieru úspešnosti strán sporu v konaní a následne nepriznal
trov konania navrhovateľovi ako jednoznačne preukázateľne  úspešnej strane sporu.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejedal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1
O.s.p. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa  nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolania je rozhodnutie okresného súdu, v časti , v ktorej určil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2011 domáhal
proti žalovanej zaplatenia sumy 564,29 Eur  s  9 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2008
do zaplatenia na   tom  základe, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu o obchodnom zastúpení pre
sprostredkovanie poistenia v univerzálnej sieti pre reprezentanta. Odporkyňa sa z pojednávania, ktoré
okresný súd vytýčil na deň 28.2.2012 ospravedlnila a v prílohe svojho listu predložila kópiu podacieho
lístka o zaplatení dlžnej sumy 564,29 Eur a zároveň požiadala o vyčíslenie sumy - príslušenstva k
dlžnej sumu. Okresný súd Banská Bystrica na pojednávaní dňa 28.2.2012 zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi 6,5 % úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur  od 1.12.2008 do 28.1.2012, vo zvyšnej časti
návrh zamietol a rozhodol, že žiaden  z účastníkov  nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudkom
z 5.2.2013 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi aj 2,5 % úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur



od 1.12.2008 do 28.1.2012. Rozhodol, že žiaden z účastníkov  nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ nesúhlasil s takýmto rozhodnutím okresného súdu o trovách konania, tvrdil, že v časti istiny
bol úspešný v celom rozsahu.

Odvolací súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Je pravdou, že návrh bol podaný dôvodne,
pretože bol podaný dňa 5.8.2011  a odporkyňa uhradila žalovanú sumu až dňa 28.1.2012, t.j. po podaní
návrhu. Navrhovateľ však do rozhodnutia okresného súdu, t.j. do dňa 28.2.2012 v časti istiny ktorú
odporkyňa ešte pred rozhodnutím okresného súdu zaplatila, nevzal žalobu späť, preto musel okresný
súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 564,29 Eur zamietnuť, pretože v čase rozhodovania
okresného súdu už bola istiny zo strany odporkyne uhradená. Odvolací súd poukazuje na ust. § 154 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.  Keďže  navrhovateľ
nevzal po uhradení istiny žalobu v tejto časti späť, v čase rozhodovania okresný súd správne  v časti
istiny žalobu zamietol, pretože  uvedená suma už bola navrhovateľovi uhradená, t.j. , ak bola žaloba v
časti o zaplatenie 564,29 Eur zamietnutá, nemôže  byť navrhovateľ  v časti istiny úspešný, tak ako to
uvádza vo svojom odvolaní,  aj keď bol pôvodne žalobný návrh podaný dôvodne. Iná by bola situácia v
prípade, ak by do rozhodnutia okresného súdu vzal navrhovateľ žalobu v časti o zaplatenie istiny 564,29
Eur späť, v tom prípade by došlo k späťvzatiu žaloby z viny odporkyne, pretože odporkyňa by zavinila,
že navrhovateľ musel vzať späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a v tom prípade by mal navrhovateľ
právo na náhradu trov konania. Správne potom okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď uviedol, že navrhovateľ bol v prevažnej
miere neúspešný, pretože nárok navrhovateľa o zaplatenie 564,29 Eur bol zamietnutý ako nedôvodný.
Navrhovateľ bol úspešný len v časti  9 % úroku z omeškania, je teda zrejmé, že v prevažnej časti, t.j.
v časti istiny bol neúspešný.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia môže súd náhradu trov konania rozdeliť, prípadne vysloviť, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo a to  v prípade, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný. V danom prípade okresný súd o trovách konania rozhodol  správne, aj keď v odôvodnení
rozhodnutia uviedol  ods. 1 namiesto ods. 2 ustanovenia § 142 O.s.p.  a správne rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade bol v konaní čiastočne úspešný aj
navrhovateľ - v časti o zaplatenie úroku z omeškania, úspešná bola aj odporkyňa v časti, v ktorej  súd
návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny vo výške 564,29 Eur zamietol.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konaniach odvolací súd nerozhodoval, pretože odporkyňa, ktorá bola v
odvolacom konaní úspešná návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala ( § 151 ods. 1 O.s.p.).

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/224/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}