Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/120/2019 z 26. 11. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. novembra 2019, sp. zn. 24Co/120/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2214219492.1 Krajský súd Trnava | 24Co/120/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2214219492.1 | 2019-11-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-257 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2759f16e-0224-482c-bb21-6277c2921d69 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2214219492.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/120/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219492
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214219492.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: M. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so sídlom Dunajská
Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti žalovaným: 1/ Ing. S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 2/
U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie 9.159,48 s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 5C/349/2015-291 zo dňa 23.10.2018 v časti o
náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovaným
v 1./ a v 2./ rade náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 186 ods. 1, § 220 ods. 2, § 255 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 243 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObchZ“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2014
domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ k vydaniu bezdôvodného
obohatenia v sume 9159,48 eur, získaného žalovanými na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa
01.10.2004 medzi žalovanými 1/, 2/ ako prenajímateľmi a spoločnosťou N:RV s.r.o Vydrany ako
nájomcom, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV číslo XXX katastrálne územie U., sklad
na parcele číslo 773/132, kde žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku a žalovaní
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi zastavanej plochy parcely číslo 773/132 vedenej na LV číslo XXXX,
katastrálne územie U. o výmere 771m2 , ktorým prenájom bol dojednaný na dobu neurčitú, minimálne
na 15 rokov. Podľa článku IV bola dohodnutá cena za nájomné vo výške 20 Sk za m2 na mesiac a
žalovaní, ako spoluvlastníkovi budovy, jeho podiel polovice nájomného nevyplatili. Žalobca svoj nárok
dôvodil s poukazom na ust. § 107 ods. 2, § 451 ods. 1, 2 OZ, ktorý považoval za majetkový prospech
získaný žalovanými 1/, 2/ bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil žalobca
vychádzajúc z nájomného 20 Sk na mesiac, čo predstavuje 0,66 euro za m2 za mesiac, za 12 mesiacov
12 x 0,66 euro, nájomné za mesiac 7,92 euro za m2 , spätne na 3 roky nájomné predstavovalo 7,92
euro x 3 čo je 23,76 eur na 3 roky. Keďže išlo o budovu o výmere 771m2 násobkom trojročného
nájomného vyšla suma celkom 18.318,96 eur, z čoho polovica predstavuje sumu 9.159,48 eur. Na



dôkaz svojich tvrdení žalobca doložil výpis z LV číslo XXX katastrálne územie U., výpis z LV číslo
XXXX katastrálne územie U. a kópiu nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.10.2004. Súd návrhu o vydanie
platobného rozkazu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaní 1/, 2/ v zákonnej lehote podali odpor proti
platobnému rozkazu č.k. 5Ro/429/2014-14 zo dňa 24.03.2015 považujúc nárok žalobcu za nedôvodný.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi LV č. XXX kat. územie U., LV č.XXXX kat. územie U., Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2004,
potvrdením Obecného úradu vo Vydranoch zo dňa 20.06.2013, potvrdením konateľky spoločnosti N:RV
s.r.o. Vydrany, LV č. XXX kat. územia U., vyhotoveného dňa 06.03.2000 a 09.04.2003, znaleckého
posudku č. 115/2002 Ing. Juraja Csejteyho, písomného upozornenia prokurátora adresované odboru
katastra nehnuteľností Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 30.01.2014, rozhodnutia Okresného
úradu, odbor katastrálny Dunajská Streda zo dňa 12.11.2012, žiadosti správkyne konkurznej podstaty
o zmenu zápisu práv k nehnuteľnostiam zo dňa 13.06.2012, návrhu na vklad vlastníckeho práva
zo dňa 02.10.1996, kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.1996 a dohody o vydaní majetkového podielu zo
dňa 16.04.1996, odpovede Okresného úradu, odboru katastra Dunajská Streda zo dňa 02.06.2016
a tiež oboznámením sa s obsahom spisov tamojšieho súdu 10C/202/2005, 9C/248/2013. Súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie platného nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom
na závery súdu v inej veci, kde bola riešená otázka platnosti kúpnej zmluvy, posúdil rovnako na
základe tých istých dôvodov právny úkon za absolútne neplatný. Vyslovil názor keďže išlo o absolútne
neplatný právny úkon, tento nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol daný už samotnou skutočnosťou, že k
prevodu nehnuteľnosti nikdy nedošlo, zmluva bola neplatná od počiatku a žalobca sa nestal vlastníkom
predmetnej stavby. Uviedol tiež, že právna zástupkyňa žalobcu uznala, že muselo dôjsť k pochybeniu
v čase vyhotovenia geometrického plánu v znaleckom posudku Ing. Juraja Csejteyho pod číslom
115/2002, keď v zmysle podania objednávateľa cieľom znaleckého posudku malo byť vyhotovenie
geometrického plánu na oddelenie vyššie uvedených parciel pričom došlo k novovytvoreniu parcely. V
tejto časti súd prvej inštancie skonštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby v danom
prípade nebola daná, nakoľko žalobca nie je nositeľom tých práv o ktorých tvrdí že je, keďže nie je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a
2 CSP a priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, doručené súdu prvej inštancie dňa 05.12.2018, v
ktorom sa domáhal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zrušil a v tejto časti vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku rozsudku
priznal žalovaním 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 100% s odôvodnením, že žalovaní 1/, 2/ boli v
konaní úspešní. Dôvodil tým, že on v spore neuspel hlavne preto, že nebol v spore aktívne legitimovaný,
pretože ani on, ani žalovaný 1/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti - skladu na
LV č. XXX/XXX, pričom katastrálny úrad doposiaľ vedie ako podielových spoluvlastníkov žalobcu a
žalovaného 1/, u každého v 1/2-ici, bez toho, aby na tomto LV bolo vyznačené, že táto nehnuteľnosť patrí
do konkurznej podstaty úpadcu - Obchodno-poľnohospodárskeho družstva vo Vydranoch. Podotkol, že
aj súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že takýto stav nie je vykazovaný správne, čo zavinila správkyňa
konkurznej podstaty. Žalobca má za to, že zo zistených skutočností a listinných dôkazov vyplýva úplne
iný záver. Nehnuteľnosť - sklad obilia-senník totiž katastrálny úrad zapísal na dvoch LV. Uviedol, že
zo žiadnych okolností mu nemohlo byť známe, že katastrálny úrad túto nehnuteľnosť dvakrát zapísal,
raz ako sklad na parc. č. 773/39 a raz ako ten istý senník na parc. č. 773/132. Namietal nesprávny
postup, resp. chybu katastrálneho úradu, ale aj žalovaného 1/, ktorý si dal vyhotoviť geometrický plán
na oddelenie vlastných pozemkov, kde spolu s parc. č. 779/39 rozdelil aj stavbu tam umiestnenú -
sporný sklad-senník, čím vznikli 2 sklady, hoci nikdy k reálnej deľbe uvedenej nehnuteľnosti nedošlo.
Konštatoval, že za nesprávnym zápisom majú predovšetkým vinu žalovaní 1/, 2/, ktorí postupovali
nezákonne, v úmysle získať dotácie z fondov Európskej únie na rekonštrukciu pôvodného skladu-
senníku. Pri podávaní žaloby sa spoliehal, len na údaje, ktoré vykazoval ako záväzné pre tretie osoby
katastrálny úrad a až v samotnom konaní vyšlo najavo, že údaje katastra nie sú správne. Ustanovenie
§ 257 CSP zohľadňuje, že zákon nemôže vystihnúť a upravovať všetko to, čo v skutočnosti s kauzami
prichádza a to platí aj pre náhradu trov konania, preto zákon výnimočne umožňuje odklon od všeobecnej
zásady úspechu v konaní. Žalobca z takto zistených okolností má za to, že s poukazom na ust. § 257
CSP súd prvej inštancie mal výnimočne náhradu trov konania nepriznať, nakoľko tu existujú dôvody



hodné osobitného zreteľa. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 187/04
z 10.06.2004.

5. Žalovaní 1/, 2/ sa k doručenému odvolaniu písomne vyjadrili s tým, že argumentáciu žalobcu
v odvolaní považujú za účelovo vykonštruovanú. Splnomocnenkyňa žalobcu vystupuje v niektorých
súdnych konaniach, ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu PD Vydrany a tak žalovaní 1/, 2/ majú
za to, že nárok žalobcu je vykonštruovaný v snahe dostať predmetnú nehnuteľnosť v ich vlastníctve
pokutným spôsobom do konkurznej podstaty a potom sa jej v rámci konkurzu zmocniť. K danej veci
pre úplnosť opätovne uviedli, že nikdy nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a teda ani k plneniu
vyplývajúceho z nej v takom rozsahu, ako to uvádza žalobca v žalobe. Z uvedených dôvodov žalovaní
1/, 2/ sa so závermi a rozsudkom súdu prvej inštancie sa plne stotožňujú a žiadajú, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo výške
100%.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 s
použitím § 470 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a 363
CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
náhrade trov konania ako vecne správnom (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobu zamietol nebol odvolateľom
spochybnený a v tomto rozsahu nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2018. Predmetom prieskumnej
činnosti odvolacieho súdu tak bol výlučne výrok II., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným 1/, 2/
náhradu trov konania vo výške 100%.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to
zákon priznáva, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním daná strana
sporu musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred súdom.

12. V sporovom konaní sa prioritne uplatňuje zásada zodpovednosti za úspech, ktorá je upravená v § 255
ods. 1 CSP. Z hľadiska úspechu je potrebné konštatovať, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
1/, 2/ boli úspešní žalovaní, pretože v danom prípade žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu z dôvodu
absencie aktívnej legitimácie žalobcu.

13. Žalobca v odvolaní poukázal na výnimočnosť daného konania, z čoho vyvodil záver, že s poukazom
na ust. § 257 CSP súd prvej inštancie mal výnimočne náhradu trov konania nepriznať, nakoľko zákon
výnimočne umožňuje odklon od všeobecnej zásady úspechu v konaní a v predmetnom ust. § 257 CSP
sa v tomto ohľade realizuje moderačné právo.

14. Odvolací súd poznamenáva, že podanie žaloby je základným právom garantovaným ústavou,
avšak s právom podať žalobu sú spojené právne skutočnosti a dôsledky, ako je zodpovednosť za
výsledok konania, zodpovednosť za zavinenie a s tým súvisiaci nárok na náhradu trov konania a



povinnosť ich náhrady úspešnej strane. Náhrada trov konania a nárok na ich náhradu sa riadi zákonnými
ustanoveniami CSP, ktoré sú v súlade v ústavou.

15. Odvolací súd pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadol na okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj strán v konaní a napokon aj na to, akoby sa využitie zákonnej
možnosti nepriznania náhrady trov konania dotklo oboch sporových strán. Uplatnenie moderačného
práva vo vzťahu k výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania
úspešnej strane musí vychádzať výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci
neexistujú.

V zmysle § 257 CSP je možnosť súdu zvoliť iný záver pri náhrade trov konania, než vyplýva zo
všeobecných zásad, avšak musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Aj Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. 2M Cdo17/2009 zo dňa 28.01.2010 uviedol, že
rozhodovanie v zmysle § 150 predtým účinného Občianskeho súdneho poriadku (OSP), teraz §
257 Civilného sporového poriadku(CSP )prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo s časti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Uviedol tiež, že ust. § 150 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14 účelom
tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

16. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní neboli preukázané žiadne
konkrétne okolnosti, ktoré by opodstatňovali použitie ust. § 257 CSP. Odvolací súd preto dospel k záveru,
že vo veci nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa.

17. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1/, 2/ a preto im zásadne v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 CSP vznikol nárok voči žalobcovi na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).