{"guid": "3c97c7df-7045-4305-86c2-3ce14bc3b868:c43eb828-f2dd-4298-ac23-379e9850b66f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1", "spisova_znacka": "5Co/77/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/77/2015 z 23. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. marca 2015, sp. zn. 5Co/77/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1", "identifikacne_cislo": "5914206172", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2015-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c43eb828-f2dd-4298-ac23-379e9850b66f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/77/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914206172
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobkyne:
Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, Z. O. XXX XX, Česká republika, právne zastúpenej Mgr.
Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom O. X, P., proti žalovanému: ByPo spol. s r.o., so sídlom
A. Bernoláka 6, Ružomberok, IČO: 31579175, právne zastúpenému JUDr. Ing. Jankou Kantíkovou,
advokátkou so sídlom G. A.I. XX, P., v konaní o zaplatenie 24.331,- Eur a o náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.000,-Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.
2C/111/2014-44 zo dňa 24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa   j e   p o v i n n á      zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 514,- Eur
na účet  právneho zástupcu žalovaného č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalovanému
priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.027,15 Eur, ktoré mu je žalobkyňa povinná zaplatiť
v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č. 207 vo vchode č. 1 na 2.poschodí v
apartmánovom dome I. Y. so súpisným číslom XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX  pre
obec a katastrálne územie P. vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor. Žalobkyňa
uzatvorila s obchodnou spoločnosťou BSW spol. s r.o. so sídlom Louky 304, Zlín, Česká republika dňa
11.02.2011 nájomnú zmluvu č. NS 1/2011, na základe ktorej prenajala tejto spoločnosti predmetný byt č.
207. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu od 31.03.2011 do 31.12.2013 s presným vymedzením
doby užívania bytu. V predmetnej zmluve sa žalobkyňa a nájomca dohodli, že cena za prenechanie
apartmánového bytu je 29,- eur za jeden deň. Dňa 04.12.2010 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov apartmánového domu Y., ktorého správcom je žalovaný, bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého
majú byť z elektriny odpojení tí vlastníci, ktorí riadne a včas neplatia predpis mesačnej zálohovej platby.
Mesačné zálohové platby pozostávali z viacerých položiek, medzi ktorými bola aj položka označená
ako „základné prevádzkové služby“ vo výške 40,- Eur mesačne. Túto položku žalobkyňa neuhrádzala,
pretože zmluvu o výkone správy, na základe ktorej si žalovaný uplatnil právo na uhradenie tejto platby,
považovala žalobkyňa za neplatnú. Na základe tejto skutočnosti preto žalovaný odpojil v mesiaci marec
2011 žalobkyňu od elektrickej energie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto žalobkyňa listom zo dňa



06.12.2011 oznámila obchodnej spoločnosti BSW spol. s r.o. so sídlom Louky 304, Zlín, že predmet
nájmu nie je spôsobilý na riadne užívanie z dôvodu jeho odpojenia od elektrickej energie. Na základe
tejto skutočnosti obchodná spoločnosť BSW z dôvodu, že predmet nájmu nebol spôsobilý k riadnemu
užívaniu odstúpila v zmysle článku VI. bod 4 nájomnej zmluvy od nájomnej zmluvy a zároveň si uplatnila
voči žalobkyni právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 24.331,- Eur, ktorú si nárokovala podľa
článku VII. bod 2 nájomnej zmluvy č. 1/2011. Výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná súčinom zmluvnej
pokuty za jeden deň vo výške 29,- Eur a počtom dní (839) podľa článku IV. bod 4 nájomnej zmluvy. V
liste zo dňa 15.12.2011 zároveň vyzvala žalobkyňu na zaplatenie vyčíslenej zmluvnej pokuty. Žalobkyňa
uhradila v prospech obchodnej spoločnosti BSW zmluvnú pokutu až po podaní žaloby na Okresnom
súde Ružomberok, a to dňa 20.10.2014. Žalobkyňa si teda podanou žalobou uplatnila voči žalovanému
právo na zaplatenie sumy 24.331,- Eur titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že uhradila obchodnej
spoločnosti BSW zmluvnú pokutu a titulom nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- Eur.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podanou žalobou si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila voči žalovanému
právo na zaplatenie sumy 24.331,- Eur titulom náhrady škody a titulom náhrady nemajetkovej ujmy
sumu vo výške 1.000,- Eur. Oproti takto uplatnenému nároku vzniesol žalovaný cestou svojej právnej
zástupkyne námietku premlčania poukazujúc na § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. S
poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd teda skôr, ako sa začal zaoberať po vecnej stránke
nárokom žalobkyne, musel najskôr vysporiadať, či námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného
je dôvodná alebo nie. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sa právo na
náhradu škody premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Žalobkyni mala vzniknúť škoda tým, že obchodná spoločnosť BSW spol. s r.o. so sídlom
Louky 304, Zlín, Česká republika mala od žalobkyne v nájme byt č. 207 vo vchode č. 1 na 2.poschodí
v apartmánovom dome I. Y.. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 11.12.2011, pričom v článku VII.
bod 2 sa účastníci zmluvy dohodli, že ak žalobkyňa ako prenajímateľ neumožní nájomcovi - obchodnej
spoločnosti riadny výkon práva, a to užívať predmet nájmu nerušene a riadne alebo nastanú skutočnosti
uvedené v článku VI. bod 4 uvedenej zmluvy má nájomca právo vyúčtovať prenajímateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 29,- Eur za jeden deň, a to za každý deň nemožnosti užívať predmet nájmu v rozsahu
podľa článku IV. bod 4 tejto zmluvy, pokiaľ budú trvať dôvody pre uplatnenia práva nájomcu odstúpiť



od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v marci 2011 došlo k odpojeniu bytu č. 207 od elektrickej energie,
žalobkyňa túto skutočnosť oznámila obchodnej spoločnosti - nájomcovi listom zo dňa 6.12.2011, kde ho
na túto skutočnosť upozornila. Obchodná spoločnosť BSW spol. s r.o. následne listom zo dňa 15.12.2011
odstúpila od nájomnej zmluvy zo dňa 11.2.2011 a uplatnila si zmluvnú pokutu, nakoľko predmet nájmu
nebol spôsobilý k riadnemu užívaniu, a teda odstúpila od zmluvy v zmysle článku VI. bod 4 nájomnej
zmluvy. Zároveň si listom zo dňa 15.12.2011 - odstúpenie od nájomnej zmluvy uplatnila aj právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 24.331,- Eur voči žalobkyni, ktorú si uplatnila podľa článku VII.
bod 2 nájomnej zmluvy, ktorú vypočítala ako súčin zmluvnej pokuty za jeden deň vo výške 29,- Eur a
počet dní (839 dní) podľa článku IV. bod 4 nájomnej zmluvy, počas ktorých nemohla táto spoločnosť
predmet nájmu užívať. Zároveň vyzvala žalobkyňu na úhradu zmluvnej pokuty. Samotná žalobkyňa vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že uvedený list sa jej dostal k dispozícii niekedy medzi 15.12.
až 21.12.2011. Žalobkyňa sa teda najskôr dňa 21.12.2011 dozvedela o výške škody a o tom, kto za ňu
zodpovedá. V odstúpení od nájomnej zmluvy spoločnosť BSW presne vyčíslila výšku zmluvnej pokuty,
ktorú vyzvala uhradiť žalobkyňu, pričom bolo zrejmé, na základe akej skutočnosti došlo k odstúpeniu od
zmluvy - odpojenie bytu od elektrickej energie. Súd mal teda jednoznačne a bezpochyby za preukázané,
že žalobkyňa sa dňom 21.12.2011 dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá a o jej výške. Z prezenčnej
pečiatky, ktorou je opatrená žaloba o zaplatenie sumy 25.331,- Eur s príslušenstvom, vyplýva, že
žalobkyňa podala žalobu na tunajší súd až dňa 20.8.2014, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. S poukazom na takto zistené skutočnosti súd teda ustálil, že námietka premlčania zo
strany žalovaného bola vznesená dôvodne, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 24.331,- Eur
s príslušenstvom zamietol.
Podanou žalobou si ďalej žalobkyňa uplatnila voči žalovanému aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 1.000,- Eur, ktorá jej mala vzniknúť tým, že nemohla spolu so svojou rodinou byt č. 207
v apartmánovom dome užívať. Tým, že nemohla žalobkyňa apartmán užívať, tak prišla o možnosť
tráviť čas v prostredí, ktoré celú rodinu utužovalo v rámci zlepšovania vzájomných citových vzťahov.
Žalobkyňa doplnila, že má väčšiu časť rodiny na území východného Slovenska, a teda tým, že nemala
možnosť užívať predmetný byt, toto malo za následok zníženie jej osobného kontaktu s rodinou.
Ohľadom tohto nároku súd zistil, že uvedený nárok premlčaný nie je, avšak na základe vykonaného
dokazovania súd ustálil, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. V konaní bolo preukázané a nepoprela to
ani samotná žalobkyňa, že i po tom, čo ju v marci 2011 odpojili od elektrickej energie, bola v apartmáne
niekoľkokrát, pričom sa sama načierno pripojila k elektrickej energii. Týmito tvrdeniami teda žalobkyňa
poprela tvrdenia o tom, že nemohla apartmán užívať. Táto skutočnosť bola okrem výpovede samotnej
žalobkyne potvrdená aj žalovaným, ktorý cestou svojej právnej zástupkyne predložil súdu prehľad o
spotrebe elektrickej energii v uvedenom byte č. 207 od roku 2010 až do roku 2014. Bolo preukázané,
že s výnimkou roka 2012, kedy nebola v byte zaznamenaná žiadna spotreba elektrickej energie, bola
v ostatných rokoch nameraná spotreba elektrickej energie. Žalobkyňa teda mala možnosť apartmán
užívať, v konaní nepreukázala, že by jej vznikla nejaká nemajetková ujma tým, že nemohla nehnuteľnosť
užívať. Okrem tejto skutočnosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa dala predmetný
byt do nájmu spoločnosti BSW, a teda aj v prípade, že by aj nebola odpojená od elektrickej energie,
žalobkyňa by nemohla uvedený byt užívať bez súhlasu nájomcu - spoločnosti BSW. Žalobkyňa teda súdu
nepreukázala, že by jej konaním žalovaného vznikla nemajetková ujma, naopak samotná žalobkyňa
potvrdila, že sa sama načierno pripojila k elektrickej energii a apartmán užívala. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto súd zamietol žalobu žalobkyne aj v uvedenej časti.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, právo na
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci
úspech nemala.
Účelne vynaložené trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli
vyčíslené nasledovne:
Právna zástupkyňa žalovaného si uplatnila odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014), za jeden úkon
právnej služby prináleží právnej zástupkyni žalovaného odmena vo výške 419,94 Eur, súd jej priznal
odmenu za dva úkony právnej služby, teda 2x 419,94 Eur, ďalej si právna zástupkyňa žalovaného
uplatnila náhradu hotových výdavkov, a to 2x režijný paušál k uvedeným úkonom právnej služby vo
výške 8,04 Eur a 20% DPH z priznanej odmeny vzhľadom ku skutočnosti, že právna zástupkyňa
žalovaného je platiteľkou DPH od 15.10.2013, v takomto prípade sa s poukazom na § 18 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR zvyšuje priznaná odmena aj o 20% DPH. Celkom boli teda
trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 1.027,15 Eur oproti uplatneným trovám vo výške 1.027,16



Eur, nakoľko právna zástupkyňa žalovaného zle zaokrúhlila DPH, ktorá predstavovala sumu 171,19
Eur a nie 171,20 Eur tak ako si to uplatnila právna zástupkyňa žalovaného. Súd teda priznal právnej
zástupkyni žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 1.027,15 Eur. Trovy právneho zastúpenia
je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyni žalovaného vedený vo Z. a.s., K., číslo účtu:
SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX tak, ako to vyplýva z ust. § 149 ods. 1 OSP.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa postupom podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu a
prizná jej náhradu trov súdneho konania, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutia súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Na
pojednávaní predložila písomnosť označenú ako odstúpenie od zmluvy datovanú dňa 15.12.2011,
kde bola vyčíslená zmluvná pokuta zo strany nájomcu, táto podľa jej názoru nezakladala riadne
uplatnený nárok nájomcu na zmluvnú pokutu, a preto nemožno viazať počiatok plynutia premlčacej
doby odo dňa 21.12.2011. Nájomca netrval na okamžitom uhradení zmluvnej pokuty vyčíslenej v
predmetnej písomnosti, nakoľko medzi zmluvnými stranami prebiehala v bezprostredne nadväznom
období komunikácia, v ktorej žalobkyňa nájomcu informovala o prebiehajúcom súdnom spore vedenom
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 5C/7/2012, právny základ ktorého viedol žalovaného k
odpojeniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne od elektriny. Nájomca bol informovaný o opakovaných
žiadostiach žalobkyne o opätovné zapojenie elektriny, ktoré obsahovali tvrdenia o bezdôvodnom
odpojení od elektriny, avšak tieto zostali zo strany žalovaného odmietnuté. Žalobkyňa ubezpečila
nájomcu o opätovnom pripojení po vynesení rozsudku prvostupňového súdu v konaní 5C/7/2012,
kedy súd uznal jej vecnú argumentáciu o neplatnosti zmluvy o výkone správy domnievajúc sa, že
žalovaný nebude ďalej v rozpore s dobrými mravmi brániť v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, čo
nájomca zobral na vedomie s tým, že svoj nárok na zmluvnú pokutu v tomto období od žalobkyne
nepožadoval. Nakoľko však ostal postoj žalovaného nemenný aj po potvrdení predmetného rozhodnutia
Krajským súdom v Žiline a nehnuteľnosť ostala bez možnosti riadneho užívania, uplatnil si nájomca
zmluvnú pokutu zákonom požadovaným spôsobom až faktúrou zo dňa 01.04.2014. Poukázala na
konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu s tým, že odhliadnuc od uvedenej skutočnosti, podľa ktorej
začiatok premlčacej doby na náhradu škody nemožno viazať odo dňa uvedeného prvostupňovým
súdom. Uviedol, že je nepochybné, že nájomca si uplatnil zmluvnú pokutu riadne až daňovým dokladom
zo dňa 01.04.2014 z čoho vyplýva, že škoda v podobe zmenšenia majetku žalobkyne mohla nastať až
po tomto dni, kedy zo strany žalobkyne došlo k jej úhrade. Z toho vyplýva, že žaloba bola podaná pred
uplynutím premlčacej doby a dôvodne, nakoľko zo strany žalovaného sú splnené všetky predpoklady
k zodpovednosti za vniknutú škodu na strane žalobkyne. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu aj v
časti uplatnenia nemajetkovej ujmy, s dôvodmi uvádzanými prvostupňovým súdom sa nemôže stotožniť.
Je nepochybné, že vzhľadom na vymedzené časové obdobia, v rámci ktorých mohol nájomca užívať
predmetnú nehnuteľnosť bolo možné, aby žalobkyňa mohla využívať predmetnú nehnuteľnosť taktiež.
Argumenty o tom, že opätovným zapojením elektrickej energie vykonaným žalobkyňou bolo možné
nehnuteľnosť užívať nemôže obstáť, nakoľko akonáhle došlo k tomuto zapojeniu, ihneď na druhý deň
bola elektrina opäť odpojená a nehnuteľnosť tak nemohla byť plnohodnotne využívaná, čo malo za
následok ujmu v osobnej sfére žalobkyne. Upriamila pozornosť aj na to, že žalobkyňa v žiadnom prípade
nepotrebovala súhlas nájomcu s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v období kedy nájomca
nebol nehnuteľnosť oprávnený užívať, patrilo dispozičné právo výlučne žalobkyni.

K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 514,-
Eur. Vo svojom vyjadrení uvádzal, že v predmetnom konaní došlo k uplynutiu oboch (objektívnej a
subjektívnej) premlčacích dôb. Objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.03.2014, nakoľko k udalosti,
z ktorej škoda vznikla, a teda k odpojeniu apartmánu vo vlastníctve žalobkyne žalovaným v zmysle
prijatého rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 04.12.2010 došlo
dňa 25.03.2011. Subjektívna premlčacia doba uplynula 21.12.2013, nakoľko obchodná spoločnosť BSW
spol. s.r.o. ako nájomca listom zo dňa 15.12.2011 odstúpila od nájomnej zmluvy zo dňa 11.02.2011
uzatvorenej so žalobkyňou ako prenajímateľkou z dôvodu nespôsobilosti predmetu nájmu z dôvodu



odpojenia apartmánu od elektrickej energie. Zároveň v predmetnom liste obchodná spoločnosť presne
vyčíslila výšku zmluvnej pokuty a vyzvala žalobkyňu zmluvnú pokutu uhradiť. Následné zaslanie faktúry
zo dňa 01.04.2014 nemá na plynutie subjektívnej premlčacej doby žiadny význam, nakoľko táto bola
riadne vyčíslená v liste zo dňa 15.12.2011. Žalobkyňa podala návrh na súd až dňa 20.08.2014.
Žalobkyňa mohla nepriaznivým účinkom premlčania práva na náhradu škody zabrániť uplatnením svojho
nároku na súde v zákonom stanovenej lehote. Bolo teda vecou žalobkyne, aby si svoje nároky uplatnila
včas. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný uplatňovaním svojho práva spočívajúceho vo vznesení námietky
premlčania vykonáva právo v rozpore s dobrými mravmi považuje žalovaný za scestné. Naopak, konanie
žalobkyne v celom konaní sa javí ako účelové v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal
na zistený skutkový stav. Taktiež tvrdenia žalobkyne týkajúce sa odpojenia a následného pripojenia
elektrickej energie zo strany žalovaného sú klamlivé a zavádzajúce. Dôkazná povinnosť, že žalovaný
spôsobil žalobkyni nemajetkovú ujmu je na strane žalovanej.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa a žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
prostredníctvom svojich právnych zástupcov konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pohľadávka žalobkyne pokiaľ ide o
náhradu škody je premlčaná.  Pokiaľ ide o pohľadávku žalobkyne o náhradu nemajetkovej ujmy,
tak žalobkyňa súdu nepreukázala, žeby konaním žalovaného došlo k jej vzniku. Pokiaľ ide o nárok
úspešného účastníka v konaní na náhradu trov konania, tak prvostupňový súd postupoval v súlade s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z  ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a  § 151 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi v odvolacom
konaní prislúcha náhrada trov odvolacieho konania, ktoré boli vyčíslené v sume 514,- Eur v súlade
s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (jeden úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu - 419,94 Eur, režijný paušál a 20 % DPH z
priznanej odmeny).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu  nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/111/2014", "guid": "a909b267-ab5a-4bbd-89fd-10a9c8f43102:b857523f-1d68-48ac-be7c-5669a50d253f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3c97c7df-7045-4305-86c2-3ce14bc3b868", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1", "spisova_znacka": "5Co/77/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/77/2015 z 23. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5914206172.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d018dcb4-8446-41ed-8ee6-59b5799b4cd6:7b2ea206-59e1-4cfa-89ca-752c70e344b9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7713204835.2", "spisova_znacka": "9Co/306/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/306/2017 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7713204835.2"}]}