Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/29/2018 z 27. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2018, sp. zn. 6CoP/29/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3618200306.1 Krajský súd Trenčín | 6CoP/29/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3618200306.1 | 2018-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a214544-778f-4120-89cc-ec7b602e1a44 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3618200306.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618200306.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X., J., nar.
XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov matky: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. D., U. XXX a otca: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. XX, o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom , na návrh matky maloletých ,o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 04. apríla 2018, č. k. 2P/15/2018-44 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., III., IV. a V. z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého J. X. nar. XX.XX.XXXX
a B. X. , nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky maloletých s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom II. bola otcovi určená povinnosť platiť bežné
výživné na maloletého J. sumou 60,- eur mesačne a na maloletého B. sumou 60,- eur mesačne , ktoré
výživné je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.04.2018.
Výrokom III. uložil otcovi zaplatiť zročné výživné na maloletého J. a maloletého B. v sume 986,- eur
za obdobie od 27.04.2017 do 31.03.2018 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok . Výrokom IV. a V. upravil styk s maloletými deťmi tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00
hod. v prítomnosti matky , každý párny týždeň v sobotu a každý párny týždeň v nedeľu vždy od 10.00
hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky maloletých . Otec je oprávnený maloleté deti prevziať a povinný
odovzdať v stanovenom čase v mieste bydliska matky detí a matka maloletých je povinná na rovnakom
mieste deti otcovi odovzdať a deti po ukončení styku otca s deťmi prevziať. Matka je povinná maloleté
deti na styk s otcom riadne pripraviť , styk sa vykoná za prítomnosti matky.

2. V odôvodnení uviedol, že maloleté deti sú deťmi rodičov Y. S. a J. X. čo vyplýva z rodných listov.
Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec maloletých je evidovaný ako zamestnanec spol. I.S.I.T.C., s.r.o.
od 22.11.2017 s vymeriavacím základom za 11/2017 vo výške 241,29-€ a 12/2017 vo výške 458,66-
€. Bol mu poskytnutý úrazový príplatok 180,90-€. Podľa potvrdenia o príjme otca v Hornonitrianskych
baniach Prievidza, a.s. za obdobie od 06.02.2017 do 30.04.2017 dosiahol príjem za mesiac 02/2017
535,70-€, za mesiac 03/2017 596,80-€ a 04/2017 79,26-€ vrátane daňového bonusu, v mesiaci 03/2017
mu bola vyplatená náhrada pri PN 96,30-€ a 04/2017 128,30-€, od 24.04.2017 do 30.04.2017 vykazoval
neospravedlnenú absenciu, z toho dôvodu s ním bol ukončený pracovný pomer.

3. Podľa výpisu z registra obyvateľov má matka ešte dieťa V. G. nar. XX.XX.XXXX.



4. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske z 29.03.2018 je matka toho času
na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 214,20-€ a prídavok na deti 71,04-€. Matka
býva s partnerom Y. G. ich synom V. a deťmi J. a B. v 3-izbovom rodinnom dome, kde žije aj jej matka
s partnerom, a tiež jej sestra. Partner matky pracuje v zahraničí na turnusoch a jeho príjem je 1500,-€.
Matka uhrádza náklady za el. energiu 20,-€ mesačne vodu 20,-€ mesačne. Výdavky spojené s výživou
a hygienou mal B. a J. predstavujú sumu 100,-€ mesačne. Otec detí žije v rodinnom dome jeho tety,
má k dispozícii izbu na poschodí. Na domácnosť neprispieva, má výdavky 60-80,-€ za mobil, 200,-€
mesačne na pôžičku, má dlhy v zdravotnej poisťovni celkovo 1500,-€. Finančne mu pomáhajú rodičia.
Podľa potvrdenia od zamestnávateľa spol. I.S.I.T.C., s.r.o. od 22.11.2017 bol PN od novembra 2017 do
februára 2018 (potvrdenie z 21.03.2018).

5. Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že na domácnosť prispievajú sumou 150 € okrem sumy
za energie. Je to suma, do ktorej je zahrnutá aj strava u matky. Maloleté deti B. a J. sú zdravé.
Nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Deti už nie sú kojené. B. aj J.
sú plienkovaní. S otcom detí nežijú spoločnej domácnosti od 27.4.2017, kedy odišla zo spoločnej
domácnosti. Odvtedy sa zdržiava s deťmi u matky. Otec na deti prispel raz sumou 20 € a raz sumou
30 €. Iným spôsobom na deti neprispel. Od apríla 2017 bol otec deti pozrieť asi dva razy. Otcovi detí
nikto nebránil deti kontaktovať častejšie. Stretol sa s nimi iba v jej prítomnosti. Keď žili spolu, otec bol
s deťmi sám málokedy. Otec videl deti naposledy asi pred dvoma týždňami, deti nechcú byť prirodzene
v jeho prítomnosti bez nej.

6. Otec detí na pojednávaní uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľností, ani hnuteľných vecí vyššej
hodnoty. Vzal si pôžičku v čase spolužitia s matkou detí, tú nesplácal, keď nemal prácu, peniaze použil
na spoločné bývanie - podnájom v čase spolužitia, dohodol sa na splátke vo výške 200 € počas pol
roka. Platí poplatky za prevádzku mobilného telefónu vo výške 60-80 € mesačne, ide o paušál - hovory a
internetové služby a splátka za telefón. Paušál na telefón si bral asi pred tromi mesiacmi. Na deti zaplatil
dva razy po 30 € a raz 20 €, platil to šekom. Od apríla 2017 videl svoje deti asi raz, keď tam bol so
sestrou a švagrom avšak chodil k matke detí častejšie, len jej priateľ mu odmietal prístup k deťom s
tým, že má najskôr zaplatiť výživné. Utrpel úraz niekedy v novembri 2017, predtým nepracoval, odkedy
bol prepustený z HBP. Od novembra bol často PN a poberal nemocenské, PN mu bola ukončená dňa
27.03.2018. Od konca apríla do novembra 2017 bol nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie. Pracoval krátkodobo aj v Čechách, nebavilo ho to, preto odišiel.

7. Právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1 zákona , § 24 ods. 1 , 4, § 25 ods. 1,2 § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 ,
§ 65 ods. 1,2 , § 75 ods. 1 č. 36/2005 Z. z. o rodine .

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, pretože
vykonáva nepretržite osobnú starostlivosť o deti, a tento model starostlivosti je v záujme detí a evidentne
aj otcom akceptovaný. Obaja rodičia budú naďalej maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach, pretože nie je dôvod na obmedzenie rodičovských práv otcovi detí. Rodičia sa
v podstate zhodli na rozsahu a forme stretávania styku otca s deťmi, preto súd o nej rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Styk v prítomnosti matky je dôvodný vzhľadom k veku
detí odlúčeniu od otca, s ktorým neboli osamote od rozchodu rodičov. Súd určil frekvenciu stretávania
tak, aby otec pokiaľ toto právo využije bol v pravidelnom kontakte s deťmi a bolo možné do budúcna
stretávanie rozšíriť. To však len v prípade, ak bude otec toto právo využívať a rozšírenie styku bude v
záujme detí, ktoré sa na novú úpravu adaptujú.

9. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd zohľadnil zásadu, že životná úroveň detí a
rodičov sa má rovnať. Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa však zohľadňuje aj
schopnosť a možnosť rodiča dosiahnuť určitý príjem, oprávnenosť vynakladaných výdavkov, dôvody
straty zamestnania. Deti sú v osobnej starostlivosti matky, táto poberá stále rodičovský príspevok
a prídavky na deti. Hoci náklady na domácnosť uhrádza jej partner, plnenie vyživovacej povinnosti k
deťom J. a B. nie je jeho povinnosťou.

10. Majetkové pomery otca súd preskúmal, pričom je potrebné uviesť, že otec svojim postojom k
povinnosti zamestnať sa a mať jeho vyživovacím povinnostiam zodpovedajúci príjem, nie je príkladom.
Prácu v cudzine ukončil svojvoľne, rovnako aj pracovný pomer v HBP. Bolo preukázané, že bol
schopný zamestnať sa a dosiahnuť príjem cca 500,-€ mesačne netto. To s výnimkou obdobia keď



bol práceneschopný, čo súd zohľadnil v mesiacoch november 2017 až marec 2018. Preukázateľne
od apríla 2017 zaplatil na výživu detí spolu len 50,-€. Súd otcovi určil výživné k deťom vo výške
60,-€ mesačne na dieťa teda spolu 120,-€ mesačne čo je cca 24% predpokladaného príjmu, ktorý
je schopný dosiahnuť, keby vynaložil zodpovedajúce úsilie. Takéto výživné na dve deti je primerané
jeho možnostiam a schopnostiam a jeho životnej úrovni. Tu je potrebné uviesť, že otec detí sa správa
vyložene neekonomicky a nezodpovedne, keď hoci neplatí výživné na deti, je schopný uzavrieť zmluvu
s telekomunikačným operátorom a platiť za telekomunikačné služby a za telekomunikačné zariadenie
sumu 60-80,-€ mesačne.

11. Súd určil bežné výživné otca vo výške 60,-€ mesačne na každé z detí s účinnosťou od 01.04.2018
odkedy už je opäť schopný pracovať po ukončení PN. Súd však určil aj zročné (už splatné výživné -
keďže výživné sa platí mesačne vopred) výživné odkedy už s matkou detí nežijú v spoločnej domácnosti
a na výživu detí neprispieva, teda za obdobie od 27.04.2017 do 31.03.2018.

12. Výška zročného výživného za 4 dni mesiaca apríl 2017 a mesiace máj až október 2017 v sume 60,-
€ mesačne/dieťa a v sume 30,-€ mesačne/ dieťa ( sume blízkej minimálnemu zákonnému výživnému)
za mesiace november 2017 až marec 2018, keďže v tomto období bol práceneschopný, s odrátaním
sumy 50,-€, ktorú na výživu zaplatil, teda predstavuje sumu 16,-€ + 720,-€ + 300,-€ - 50,-€, čo na obidve
deti predstavuje sumu spolu 986,-€.

13. Súd určil dlhšiu lehotu splatnosti a určil povinnosť úhrady zročného výživného v splátkach ako vo
výroku rozsudku, pričom výška splátok je primeraná výške zameškaného výživného, významu výživného
a tomu, aby bolo výživné zaplatené najneskôr do jedného roka (§ 232 ods. 3 CSP). V prípade, že sa
dostane do omeškania, stratí výhodu splátok. Výživné, bežné aj zročné, je povinný platiť k rukám matky
maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 57 CMP.

15. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. So zverením maloletých detí do
osobnej starostlivosti matke súhlasil, nakoľko momentálne nemá vhodné podmienky a ani finančné
prostriedky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Nesúhlasil s výškou výživného z dôvodu, že
je nezamestnaný a preto žiadal, aby odvolací súd určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima
na každé dieťa. Nesúhlasil s výškou zročného výživného a žiadal o určenie mesačných splátok sumou
50,- eur mesačne. Namietal úpravu styku, pričom žiadal, aby súd upravil styk s maloletými deťmi tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny víkend v mesiaci, kedy budú deti u otca a to v čase
od 15.00 hod. v piatok do nedele do 17.00 hod, bez prítomnosti matky.

16. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

17. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí.
Výživné určené otcovi je správne. Otec si musí byť vedomý plnenia vyživovacej povinnosti, nakoľko je
mladý a zdravý a môže sa zamestnať . Namietala i zníženie splátok zročného výživného. S návrhom
otca na zmenu úpravy styku nesúhlasila z dôvodu, že deti sú malé a nosia plienky. Maloleté deti nie
sú na otca zvyknuté a boja sa ho .

18. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku II., III., IV. a
V. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. CSP).
19.Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

21. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný .



22. Predmetom odvolacieho konania bola napadnutá časť rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia
výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a súvisiaci výrok o zročnom výživnom a úprava
styku .

23. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom platia kritériá upravené v
ustanovení § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného.

24. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto
vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať
len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania (§ 32 CMP), ale aplikuje tzv. vyšetrovací resp. vyhľadávací
princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

26. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti určenia výšky výživného na tom
právnom závere, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky. Matka je poberateľkou rodičovského
príspevku vo výške 214,70,- eur a rodinných prídavkov vo výške 71,04,- eur. Otec pracoval v zahraničí,
pričom dobrovoľne ukončil pracovný pomer. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti HBP, kde bez
udania dôvodu došlo k ukončeniu pracovného pomeru . Súd vychádzal z predpokladaného príjmu ako
i zo skutočnosti, že otec detí sa správa nezodpovedne a neekonomicky , keď hoci platí výživné na deti,
je schopný uzatvoriť zmluvu s telekomunikačným operátorom a platiť za telekomunikačné služby a za
telekomunikačné zariadenie sumu 60-80,- eur mesačne .

27. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie v časti určenia výživného na maloleté deti
nedostatočne zistil skutkový stav z nasledujúcich dôvodov:

28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec maloletých detí bol v období od 06.02.2017
do 30.04.2017 zamestnaný v spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., kde dosahoval čistý
mesačný príjem vo výške 493,06,- eur . Od 24.04.2017 do 30.04.2017 vykazoval otec neospravedlnenú
absenciu a z tohto dôvodu bol s otcom ukončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa , v
skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Z prehľadu Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec pracoval
od 28.04.2017 do 24.05.2017 v spoločnosti SK Expres, s.r.o., od 20.05.2017 do 23.06.2017 na základe
dohody o pracovnej činnosti u J. D. a od 22.11.2017 v spoločnosti I.S.I.T.C. Otec na pojednávaní uviedol,
že je nezamestnaný. V novembri 2017 utrpel úraz, poberal nemocenské dávky . K ukončeniu PN došlo
27.03.2018. V čase rozhodovanie súdom prvej inštancie nebol zistený aktuálny príjem otca. Rovnako
nebolo zistené vyžiadaním si správ od predchádzajúcich zamestnávateľov otca, či by s otcom uzatvorili
pracovný pomer na dobu neurčitú a aký by bol súčasný príjem otca, keby bol u nich zamestnaný. Ako
vyplýva z listinných dôkazov, pracovné pomery otca boli ukončené v skúšobnej dobe. Otec utrpel úraz
a od novembra 2017 poberal nemocenské dávky. Ani tieto skutočnosti neboli súdom prvej inštancie
zistené.

29. Záver súdu prvej inštancie, že otec svojím postojom k povinnosti zamestnať sa a mať
jeho vyživovacím povinnostiam zodpovedajúci príjem, nie je príkladom s tým, že otec sa správa
nezodpovedne, keď vynakladá finančné prostriedky za mobilný telefón v sume 60- 80,- eur je správny.
Súčasne je však potrebné zistiť aktuálne príjmové možnosti otca ako i správy od predchádzajúcich
zamestnávateľov s uvedením predpokladaných príjmov. Výsluchom otca je potrebné zistiť, aké má otec
vzdelanie a vyžiadať si správu z úradu práce, či majú pre otca s určitým vzdelaním zamestnanie a ak
áno, aký by bol predpokladaný príjem otca. Z týchto, vyššie uvedených dôkazov súd prvej inštancie ustáli
schopnosť otca podieľať sa na vyživovacej povinnosti maloletých detí. Je potrebné, aby otec preukázal
i výdavky a to výdavky na mobil, pôžičku / za akým účelom si zobral pôžičku, v akej výške/.

30. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov v
prospech dôvodnosti určenia vyživovacej povinnosti otca a doposiaľ vykonané dokazovanie súdom
prvej inštancie a jeho výsledky, nie sú pre takýto záver z hľadiska rozhodujúcich skutočností postačujúce,



pričom rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, je
potrebné napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušiť.

31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí , ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. každý párny týždeň v sobotu
a každý párny týždeň v nedeľu vždy od 10.00 hod. do 12.00 hod. , za prítomnosti matky . S obsahu
zápisnice odvolací súd zistil, že otec s úpravou styku počas víkendov, ako aj cez týždeň súhlasil s tým,
že nemal námietky, že styk sa bude realizovať za prítomnosti matky. V priebehu odvolacieho konania
navrhol zmenu úpravy styku s tým, že styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky a to každý párny
víkend v piatok od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
33.Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

34. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uvádza, že zmena návrhu je v
odvolacom konaní prípustná. Súčasne však zdôrazňuje, že navrhovaná úprava styku presahuje rámec
dokazovania pred odvolacím súdom, keď je potrebné opätovne vypočuť účastníkov konania a vykonať
prešetrenie pomerov na strane otca za účelom zistenia, či je navrhovaná úprava styku otca v záujme
maloletých detí. Maloletý J. má 2 roky a maloletý B. 1 rok. Deti sú vekovo veľmi malé, aby sa styk
realizoval bez prítomnosti matky. Z obsahu spisu však nevyplýva, že maloleté deti sa s otcom stretávajú
pravidelne, otec pozná ich denný režim, stravovacie a hygienické návyky, denný a nočný spánok ako
aj ďalšie základné potreby maloletých detí. Nie je zrejmé, či otec zabezpečoval starostlivosť o deti
samostatne, bez prítomnosti matky, či má pre deti vhodné bytové podmienky.

35. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dôsledné dokazovanie vyššie
naznačeným smerom, teda ohľadne aktuálnych možností, schopností a majetkových pomerov oboch
rodičov vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súčasne je potrebné zohľadniť
bežné potreby detí . Až po vyhodnotení pomerov na strane oboch rodičov a maloletých detí bude možné
rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti otca. Vykoná dokazovanie i s poukazom na návrh otca na
úpravu styku s maloletými deťmi v súlade s vyššie uvedenými dôvodmi.
36. Odvolací súd poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

37. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).