Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/73/2016 z 24. 1. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/73/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7015200963.1
Najvyšší súd | 10Sžo/73/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:7015200963.1 | 2017-01-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/948b4d63-f2f7-46c4-95ba-5fd2d965eb39
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200963.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/73/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200963
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7015200963.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD., a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu:
C. E., bytom X. C. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský
dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. p. KRPZ-KE-KDI2-56/2015-P zo dňa 30. júna 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/92/2015-31 zo dňa 24. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/92/2015-31 zo dňa 24.
marca 2016   p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I
Predmet konania

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-56/2015-P zo dňa 30. júna 2015, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie  Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-ODI2-63/2015-P zo dňa 17.04.2015, ktorým uznal
žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c), písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), na tom skutkovom
základe, že ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. a), § 75 ods. 7
písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), pretože dňa
27.02.2015 v čase o 16:00 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Mitsubishi Pajero Montero,
evidenčné číslo: D. s nákladným prívesom továrenskej značky Eduards Silverstone, evidenčné číslo D.,
po ceste R1 v smere Žiar nad Hronom - Banská Bystrica kde 141 km na odstavnej ploche čerpacej
stanice AGIP Budča bol kontrolovaný hliadkou polície z dôvodu, že nerešpektoval dopravnú značku
B34-Zákaz zastavenia, nakoľko s uvedenou jazdnou súpravou zastavil za touto dopravnou značkou. Pri
kontrole bolo zistené, že vodič C. E. viedol jazdnú súpravu vytvorenú z motorového vozidla Mitsubishi
Pajero Montero, evidenčné číslo D., ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť je 2810 kg a z
prípojného vozidla prívesu Eduards Silverstone, evidenčné číslo D., ktorého najväčšia prípustná celková
hmotnosť je 2000 kg. Teda nebol dodržaný predpoklad, že najväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej
súpravy vytvorenej z motorového vozidla B, kde patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny AM, A1,



A2, A a T, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3500 kg s prípojným vozidlom,
ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg, nepresiahne 4 250 kg, pričom vodič
C. E. viedol jazdnú súpravu s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 4 810 kg bez príslušného
vodičského oprávnenia. Podľa § 22 ods. 2 písm. a)  zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo
výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.

Na základe skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov a na ktoré
poukazuje aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o priestupku, ako aj žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí, krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade bol skutkový stav náležite a dostatočne
zistený a z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca ako vodič súpravy motorových vozidiel dňa
27.02.2015 odstavil súpravu motorových vozidiel značky Mitsubishi Pajero Montero, evidenčné číslo D.
s nákladným prívesom továrenskej značky Eduards Silverstone, evidenčné číslo D. po ceste R1 v smere
Žiar nad Hronom - Banská Bystrica na 141 km na odstavnej ploche AGIP Budča za dopravnou značkou
B34 - Zákaz zastavenia, čím teda porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.
8/2009 Z.z. a zároveň porušil aj ustanovenie § 75 ods. 7 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. b)
zákona č. 8/2009 Z.z., že viedol súpravu motorových vozidiel bez príslušného vodičského oprávnenia.
Uvedeným konaním žalobca spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti čestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. tým, že viedol motorové vozidlo bez príslušného vodičského
oprávnenia, ako aj podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. iným konaním ako sa uvádza
v prípadoch a) až g) porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, t. j. že zastavil so súpravou motorových vozidiel nerešpektujúc dopravnú značku B34 - Zákaz
zastavenia.

Pri určovaní sankcie a jej výmery za preukázané priestupky správne orgány postupovali v súlade s
ustanovením § 12 zákona č. 372/1990 Zb. a pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadali na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za viac priestupkov toho istého
páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na
priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z
týchto priestupkov.

Žalobcovi bola ukladaná sankcia za 2 priestupky, a to za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona
č. 372/1990 Zb. je možné uložiť pokutu od 300 do 1.300 € ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
od 12 mesiacov do 60 mesiacov a za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. je
možné uložiť pokutu do 100 €, preto správne orgáne správne uložili žalobcovi sankciu podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, t. j. sankciu podľa § 22 ods. 2 písm. a)
zákona č. 372/1990 Zb. a žalobcovi uložili pokutu vo výške 400 € a zároveň uložili aj zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že ani pri jednom zo spáchaných
priestupkov nedošlo k ujme na zdraví a ani nebola spôsobená materiálna škoda, čo je poľahčujúcou
okolnosťou, ako aj s prihliadnutím na to, že žalobcovi v posledných 2 rokoch pred spáchaním týchto
priestupkov už boli uložené pokuty, výšku pokuty stanovil v dolnej hranici a takisto aj zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo stanovil v dolnej hranici.

K námietke žalobcu, že v čase kontrolovania súpravy motorových vozidiel on tieto neviedol, pretože
súprava motorových vozidiel bola odstavená a on bol mimo vozidla podľa názoru krajského súdu nie
je prípustné vykladať tak, ako to žiada žalobca, že mal viesť motorové vozidlo, pretože z vykonaného
dokazovania a napokon to ani žalobca nepoprel, on bol vodič súpravy motorových vozidiel a sám uviedol,
že on s touto súpravou motorových vozidiel prišiel na dané miesto, kde súpravu odstavil a aj s touto
súpravou vozidiel mienil ako vodič pokračovať ďalej, teda on viedol motorové vozidlá ako vodič, i keď v
čase kontroly súprava motorových vozidiel nebola v pohybe, ale bola odstavená, teda nebola v pohybe.
Žalobca nebol zastavený policajnou hliadkou na ceste, ale bol kontrolovaný z dôvodu, že zastavil s
jazdnou súpravou za značkou B34 - Zákaz zastavenia a len pri kontrole dokladov aj vodičského preukazu
policajtom bolo zistené, že viedol jazdnú súpravu bez príslušného vodičského oprávnenia, čím zároveň
porušil povinnosti vodiča podľa § 75 ods. 7 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p) zákona č.
8/2009 Z.z.



O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi ich náhradu
nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol.

II
Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie
žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca poukazuje na všetky argumenty, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, a tiež v žalobe dotýkajúce sa správnym orgánom nazhromaždených dôkazov, ktoré
podľa názoru žalobcu vykazujú nedostatok objektívnosti. Z pohľadu odôvodnenia napadnutého rozsudku
krajského súdu žalobca zdôraznil, že tento sa namietanými nedostatkami konania správneho orgánu
z väčšej časti nevysporiadal, čo napadnutý rozsudok postihuje nepreskúmateľnosťou, teda zásadným
nedostatkom súdneho rozhodnutia. Konštatovanie krajského súdu o náležite a dostatočne zistenom
skutkovom stave správnym orgánom tak podľa názoru žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

III
Zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil ako vecne správny. Vo vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska vyjadrenom v
napadnutom rozhodnutí č. KRPZ-KE-KDI2-56/2015-P zo dňa 30.06.2015 a vo vyjadrení k žalobe.

IV
Argumentácia rozhodnutia  prvostupňového správneho orgánu

Okresné riaditeľstvo PZ v Spišskej Novej Vsi, okresný dopravný inšpektorát, ako prvostupňový
správny orgán, rozhodnutím č. ORPZ-SN-ODI2-63/2015-P zo dňa 17.04.2015 uznal žalobcu vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c), písm.
l) zákona č. 372/1990 Zb., pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a § 4 ods.
2 písm. a), § 75 ods. 7 písm. b) s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. p) zák. č. 8/2009 Z.z. tým, dňa
27.02.2015 v čase o 16:00 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Mitsubishi Pajero Montero,
evidenčné číslo: D. s nákladným prívesom továrenskej značky Eduards Silverstone, evidenčné číslo D.,
po ceste R1 v smere Žiar nad Hronom - Banská Bystrica, kde 141 km na odstavnej ploche čerpacej
stanice AGIP Budča bol kontrolovaný hliadkou polície z dôvodu, že nerešpektoval dopravnú značku
B34-Zákaz zastavenia, nakoľko s uvedenou jazdnou súpravou zastavil za touto dopravnou značkou.
Pri kontrole bolo zistené, že vodič - žalobca viedol jazdnú súpravu vytvorenú z motorového vozidla
Mitsubishi Pajero Montero, evidenčné číslo D., ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť je 2810
kg a z prípojného vozidla prívesu Eduards Silverstone, evidenčné číslo D., ktorého najväčšia prípustná
celková hmotnosť je 2000 kg. Teda nebol dodržaný predpoklad, že najväčšia prípustná celková hmotnosť
jazdnej súpravy vytvorenej z motorového vozidla B, kde patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny
AM, A1, A2, A a T, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3500 kg s prípojným
vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg, nepresiahne 4 250 kg,
pričom vodič - žaloba viedol jazdnú súpravu s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 4 810 kg bez
príslušného vodičského oprávnenia. Podľa § 22 ods. 2 písm. a)  zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobkyni
pokutu vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.

Prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, listinných dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise a vykonal všetky opatrenia
potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolnosti a pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán po
vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru,
že obvinený sa priestupku dopustil. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadal
na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný
a na osobu páchateľa podľa § 12 ods. 1 zákona č 372/1990 Zb. Správny orgán zobral do úvahy
najmä spôsob spáchania priestupku, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný,
t.j. tým, že ako vodič viedol jazdnú súpravu bez príslušného vodičského oprávnenia. Ďalej prihliadal



na závažnosť priestupku, kde obvinený spáchal priestupok porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom a tiež skutočnosť, že obvinený v sledovanom období dvoch rokov sa dopustil
závažného dopravného priestupku, čo správny orgán posúdil ako priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu
okolnosť bral správny orgán v úvahu skutočnosť, že konaním obvineného nebola spôsobená ujma na
zdraví ani škoda na majetku.

V
Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-56/2015-P zo dňa
30.06.2015 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov
žalovaný dospel k záveru, že vykonané dokazovanie prvostupňového správneho orgánu postačuje na
spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu.
Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinený - žalobca sa
dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia o priestupku. Zároveň žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán postupoval
v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy
správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Osobitnú pozornosť žalovaný venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie
za spáchaný priestupok. Táto bola podľa názoru žalovaného uložená v súlade s ustanovením § 22 ods.
2 zákona č. 372/1990 Zb. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. môže
správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 300 do 1300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo od jedného do piatich rokov. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona môže
správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu do 100 Eur. Prihliadajúc na horeuvedené okolnosti,
ako aj okolnosti uvedené v § 12 zákona č. 372/1990 Zb. považuje žalovaný druh a výmeru sankcie
uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Prvostupňový správny orgán správne pri
určovaní druhu sankcie a jej výmery správne prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho
následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán zobral taktiež do
úvahy, že menovaný sa v sledovanom období dvoch rokov dopustil závažného dopravného priestupku.
Ako poľahčujúcu okolnosť bral správny orgán do úvahy, že konaním obvineného nebola spôsobená ujma
na zdraví ani nedošlo ku škode na majetku. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán druh
a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil, taktiež uvádza ako už bolo vyššie uvedené, že menovanému
bola uložená sankcia v dolnej hranici sankčného rozpätia a najnižší možný zákaz viesť motorové vozidlo
za spáchaný priestupok.

VI
Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie dňa 24.03.2016. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných
v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie
postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby
spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové
vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania
vodičského preukazu povolenú jazdu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží
pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť
pokutu do 100 eur.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť
pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného
vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí,
ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo
má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.

Podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. do skupiny motorových vozidiel B patria motorové
vozidlá podľa písmena a) s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje
750 kg za predpokladu, že najväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 4 250 kg.

Podľa § 137 ods. 2 písm. p) zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby
spolujazdca podľa § 74 ods. 2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba
učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má
povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v
zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných
aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom
konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho



nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného  správneho
orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán,
ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský
súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok
vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania
a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v
administratívnom spise.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe
ktorých krajský súd rozhodol.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyhodnotil skutok žalobcu ako priestupok, keď
skonštatoval, že uvedeným skutkom žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 2 písm.
a), § 75 ods. 7 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p) zákona č. 8/2009 Z.z. a tým naplnil
skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c), písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uložil
prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORPZ-SN-ODI2-63/2015-P zo dňa 17.04.2015 sankciu
vo forme pokuty vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov. Voči
uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-56/2015-P zo dňa 30.06.2015 rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil  a odvolanie žalobcu zamietol.

Po preskúmaní veci sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého je rozhodnutie
žalovaného v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané,
že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, následne ho aj správne posúdil a vysporiadal sa so
všetkými námietkami žalobcu. Odvolací súd je názoru, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný
vykonaným dokazovaním, a to správou o výsledku objasňovania priestupku, úradným záznamom
člena hliadky realizujúceho uvedený dopravný priestupok, plániku a fotodokumentácie, evidenčnou
kartou žalobcu, evidenčnou kartou vozidla Mitsubishi Pajero Montero D., evidenčnou kartou vozidla
Eduards SIlvevstone D., záznamami o podaní vysvetlenia členov hliadky realizujúcich uvedený dopravný
priestupok, zápisnicou z ústneho pojednávania o priestupku.

Na základe vykonaného dokazovania tak bolo podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané,
že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku. Žalobca bol dňa
27.02.2015 kontrolovaný hliadkou z dôvodu, že nerešpektoval dopravnú značku B34 - Zákaz zastavenia,
teda žalobca odstavil súpravu motorových vozidiel za značkou - Zákaz zastavenia, čím svojou vlastnou
nedbanlivosťou porušil ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a tým sa dopustil priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. Následne pri kontrole policajnej hliadky bolo zistené,
že žalobca viedol jazdnú súpravu vytvorenú z motorového vozidla Mitsubishi Pajero Montero, ktorého
najväčšia prípustná celková hmotnosť je 2810 kg a z pripojeného vozidla prívesu Eduards Silverstone,
ktorého najväčšia  prípustná celková hmotnosť je 2000 kg. Z dôvodu, že žalobca viedol jazdnú súpravu s
celkovou hmotnosťou 4810 kg, nebol tak dodržaný zákonný predpoklad, že najväčšia prípustná celková
hmotnosť jazdnej súpravy vytvorenej z motorového vozidla B nepresiahne 4250 kg. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca viedol uvedenú jazdnú súpravu bez príslušného vodičského oprávnenia, čím porušil
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), § 75 ods. 7 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p) zákona č.
8/2009 Z.z. a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.



Na námietku žalobcu, že v čase kontroly neviedol súpravu motorových vozidiel, a tak sa nemohol
dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. sa odvolací súd stotožnil
s názorom krajského súdu a považuje námietku žalobcu za nedôvodnú. V tejto časti odvolací súd
uvádza, že odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia je v tejto časti plne vyčerpávajúce a logicky
odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd
opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca v správe o výsledku objasňovania priestupku
zo dňa 27.02.2015 uviedol, že „Nebol som si vedomý priestupku“. V záznamoch o podaní vysvetlenia
príslušníkov hliadky zo dňa 01.04.2015, ktorí realizovali  uvedený dopravný priestupok príslušníci zhodne
uviedli, že „Osoba C. E. sa na mieste hliadke priznal, že on doviedol ako vodič predmetnú súpravu
na miesto, a o skutočnosti, že predmetnú súpravu nemôže ako vodič bez príslušného vodičského
oprávnenia viesť nevedel, čo si uvedomil až po vysvetlení celej skutočnosti hliadkou OMP PZ Zvolen“.
Na základe uvedeného bolo podľa názoru odvolacieho súdu v konaní preukázané, že žalobca súpravu
motorových vozidiel na dané miesto doviedol, odstavil ju, a aj s touto súpravou motorových vozidiel mal
v úmysle pokračovať ďalej.  Ďalšie tvrdenia žalobcu, podľa ktorých on nebol vodičom danej súpravy
motorových vozidiel a že v čase kontroly neviedol súpravu motorových vozidiel, vyhodnotil odvolací súd
ako účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok.

Pri ukladaní sankcie žalobcovi za spáchané 2 priestupky odvolací súd uvádza, že žalovaný postupoval v
súlade s § 12 zákona č. 372/1990 Zb. keď pri určovaní druhu sankcie prihliadal na závažnosť priestupku,
na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia,
na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý
v kárnom alebo disciplinárnom konaní a vzhľadom na tieto skutočnosti uložil žalobcovi pokutu a aj
zákaz činnosti na dolnej hranici sadzby. Zároveň žalovaný správne vzhľadom na spáchanie viacerých
priestupkov uložil žalobcovi sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie
postihnuteľný, teda podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.

Na podania žalobcu zo dňa 15.11.2016 a zo dňa 02.01.2017 odvolací súd neprihliadal nakoľko rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami
odvolateľa sa  krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší
súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

Odvolací súd záverom dodáva, že mal za preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v
napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského
súdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú
zamietol.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219
ods. 1 O. s. p.  napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa  § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a
§ 224 ods. 1  O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech
a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.