Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/136/2012 z 15. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2014, sp. zn. 26Sd/136/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6012200621.3 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/136/2012 | ECLI:SK:KSBB:2014:6012200621.3 | 2014-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/adbd258e-00cf-438a-98ea-361afdf1e127 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6012200621.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/136/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200621
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200621.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky D. M.,
nar. XX. I. XXXX, bytom P. XX V. V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
zo 16. apríla 2012 o priznaní vdovského dôchodku a rozhodnutia totožného čísla zo 16. apríla 2012 o
výplate dôchodkov pri vzniku súbehu na ich výplatu takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. apríla 2012 o priznaní vdovského dôchodku a
rozhodnutia totožného čísla zo 16. apríla 2012 o výplate dôchodkov pri vzniku ich súbehu zrušuje podľa
§ 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo 16. apríla 2012 odporkyňa priznala navrhovateľke s poukazom na ust.
§ 74 a § 75 zákona o sociálnom poistení od 8. marca 2012 vdovský dôchodok vo výške 202,50
€. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že jej neb. manžel poberal ku dňu smrti invalidný dôchodok,
považovaný za dôchodok starobný vo výške 337,50 € mesačne, zároveň však ku dňu smrti získal
počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na „invalidný“ (správne starobný) dôchodok,
preto mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok vo výške 202,60 € mesačne. Keďže u neb. manžela
navrhovateľky boli splnené podmienky nároku na 2 dôchodky vdovský dôchodok navrhovateľky sa určil
z vyššieho dôchodku. Uviedla, že suma vdovského dôchodku predstavuje 60 % zo sumy 337,50 € (suma
invalidného dôchodku, považovaného za dôchodok starobný).

Ďalším rozhodnutím zo 16.apríla 2012 rozhodla odporkyňa podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení o vyplácaní starobného dôchodku navrhovateľky v sume 354,30 €, tj. v plnej výške a
vdovského dôchodku v sume 101,30 €, tj. v jednej polovici. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že
u navrhovateľky boli splnené podmienky nároku na výplatu 2 dôchodkových dávok a to vlastného
starobného dôchodku a vdovského dôchodku po neb. manželovi. Podľa aplikovaného zákonného
ustanovenia sa pri vzniku súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok vypláca vyššia dôchodková
dávka v plnej sume a nižšia dôchodková dávka v polovičnej sume, preto po zistení, že vlastný starobný
dôchodok navrhovateľky prevyšuje výšku priznaného vdovského dôchodku, rozhodla popri vyplácaní
plného starobného dôchodku navrhovateľky o krátení sumy priznaného vdovského dôchodku na jednu
polovicu.

Navrhovateľka sa voči označeným rozhodnutiam odvolala, pretože namietala určenú sumu starobného
dôchodku jej neb. manžela B. M. a tým aj sumu jej vdovského dôchodku. Uviedla, že jej neb. manžel po



utrpenom úraze s následným vznikom jeho invalidity poberal na základe zmluvného poistenia rentu, z
ktorej platil odvody na dôchodkové aj zdravotné poistenie a žiadala, aby bola suma starobného dôchodku
jej neb. manžela určená so započítaním poberanej renty, ktorá sa považovala za jeho plat.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Doplnila,
že jej neb. manžel požiadal Sociálnu poisťovňu aj o priznanie starobného dôchodku, pretože nebol
stotožnený s postupom odporkyne, ktorá mu poberaný invalidný dôchodok len prekvalifikovala na
dôchodok starobný. Odporkyňou však bol odmietnutý s tým, že už poberateľom starobného dôchodku
je, i keď to bol starobný dôchodok len prekvalifikovaný z invalidného dôchodku. Uvedené chcel práve
preto, aby mu v jeho príjme, relevantnom pre určenie sumy starobného dôchodku bola zohľadnená
renta, poberaná od poisťovne Allianz, ktorú poberal titulom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odvody na sociálne poistenie uhrádzal v rokoch 1996 -1999
a v roku 2001 v rozsahu 400-650,- Sk mesačne. Renta mu bola vyplácaná do dosiahnutia fyzického
veku 60 rokov. Vyjadrila presvedčenie, že starobný dôchodok jej neb. manžela nebol správne určený,
pretože v posledných 10 rokoch, ktoré sú rozhodujúcim obdobím pre určenie sumy starobného dôchodku
poberal rentu, ktorá bola vyššia než jeho zárobky z riadneho pracovného pomeru, ktoré boli použité
pri výpočte sumy invalidného dôchodku jej neb. manžela. Ak by bola správne určená suma starobného
dôchodku jej neb. manžela ku dňu jeho smrti, tento by podľa jej názoru presiahol sumu poberaného
invalidného dôchodku (prekvalifikovaného na dôchodok starobný), ktorý bol použitý pre výpočet jej
vdovského dôchodku. Hoci suma vyplácanej renty nebola každý mesiac rovnaká, pohybovala sa rádovo
v desiatkach tisícoch korún mesačne (cca 58 000,- Sk mesačne). Predložila rozpis vyplatenej náhrady
straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v prospech jej neb. manžela od 15.novembra
1993 do 31.decembra 2003, vypracovaný Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. 28.novembra 2006.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne s poukazom na obsah
odôvodnenia obidvoch rozhodnutí, v ktorých boli citované zákonné ustanovenia a i skutkové zistenia,
na základe ktorých bolo rozhodnuté. V písomnom vyjadrení z 5. marca 2013 doplnila, že neb. manžel
navrhovateľky bol samostatne zárobkovo činnou osobou zúčastnenou na povinnom dôchodkovom
poistení v období od 1.januára 1995 do 30.júna 2001 a od 1.júla 2003 do 30.júna 2004. Poistné ním
zaplatené ako aj toto obdobie dôchodkového poistenia bolo pri výpočte sumy starobného dôchodku
neb. manžela navrhovateľky zohľadnené. Rozhodnutím z 23.novembra 1993 bol neb. manželovi
navrhovateľky priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku nepodal. Jeho suma bola
určená len v súvislosti so vznikom nároku navrhovateľky na vdovský dôchodok, po jeho smrti k 8. marcu
2012. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol už 5. novembra 2003 dňom dovŕšenia dôchodkového
veku, fyzického veku 60 rokov. Citovala zákonné ustanovenia § 261 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a uviedla, že po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po 5. novembri
2003 navrhovateľovi nepatrilo zvýšenie k starobnému dôchodku, pretože bol poberateľom invalidného
dôchodku, resp. jeho nárok na výplatu starobného dôchodku nevznikol pred 1.januárom 2004.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku, s
rozhodnutím odporkyne o priznaní starobného dôchodku v prospech navrhovateľky a jeho výške ku
dňu smrti jej neb. manžela, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku v prospech neb. manžela
navrhovateľky, o výške jeho výplaty ku dňu jeho smrti, s dávkovým spisom neb. manžela navrhovateľky,
s osobnými listami dôchodkového poistenia vypracovanými odporkyňou pre účely určenia sumy
starobného dôchodku navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že
napadnuté rozhodnutia odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho
poriadku pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia
vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o vdovský dôchodok
žiadosťou z 20. marca 2012 a žiadala ho priznať od 8. marca 2012, odo dňa úmrtia jej neb. manžela
B. M., nar. X. O. XXXX. Od 10. februára 2000 bola navrhovateľka poberateľkou starobného dôchodku,



ktorý jej bol priznaný rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 6. marca 2000 v spojení s
rozhodnutím z 11. mája 2000 po dodatočnom zhodnotení novopreukázanej doby zamestnania. Ku
dňu smrti jej manžela ho poberala vo výške 354,30 € mesačne, čo nebolo medzi účastníkmi konania
sporné. Manžel navrhovateľky bol od 15. novembra 1993 poberateľom invalidného dôchodku na základe
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX z 23. novembra 1993 a ku dňu smrti ho poberal vo výške
337,50 € mesačne. Podľa zákonného ust. § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení bol invalidný
dôchodok navrhovateľa od 1. januára 2005 považovaný za starobný dôchodok, pretože dôchodkový vek
60 rokov dovŕšil pred 1. januárom 2004, 5. novembra 2003. Hoci neb. manžel navrhovateľky požiadal
odporkyňu žiadosťou z 26. februára 2007 o priznanie riadneho starobného dôchodku odporkyňou nebolo
o nej konané ani rozhodnuté, pretože ju faxovým podaním z 3. marca 2007, neskôr 2. apríla 2007
zrušil. Pôvodne ňou chcel dosiahnuť, aby mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške zohľadňujúcej
vyplácanú náhradu straty na zárobku poisťovňou Allianz, pretože z nej uhrádzal príslušné odvody na
dôchodkové poistenie.

Z ust. § 209 ods. 1 -4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti a to výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok rozhodnutia vo veci má obsahovať ustanovenie právneho
predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V
odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinnosť uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Súd považuje za nepreskúmateľné rozhodnutie odporkyne o priznaní vdovského dôchodku, pretože
odporkyňa bez konkrétnych skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia konštatovala výšku
starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by mu ku dňu smrti vznikol nárok bez toho,
aby navrhovateľka z neho mohla zistiť a posúdiť správnosť určenia jeho sumy. Rozhodnutie neobsahuje
žiadny výpočet starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, preto z rozhodnutia nebolo možné
zistiť, na základe akých právnych ustanovení bol vypočítaný, aké bolo zistené obdobie dôchodkového
poistenia (zápočet rokov) určené rozhodujúce obdobie pre určenie jeho výšky ani zárobky navrhovateľa
zohľadnené pre jeho výpočet. Bez týchto údajov, náležite zistených a odôvodnených nebolo možné
posúdiť, či bol výpočet vdovského dôchodku navrhovateľky realizovaný správne, tj., či odporkyňa pri
určení jeho sumy správne vychádzala z invalidného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, ktorý
poberal ku dňu smrti, považujúc ho za vyšší, než starobný dôchodok, na ktorý by mu ku dňu
smrti vznikol nárok. Zákonná požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutia je zásadnou pre možnosť
posúdenia jeho vecnej správnosti i využitia práva účastníka na podanie opravného prostriedku, pretože
bez poznania vecných, skutkových a právnych dôvodov rozhodnutia, podložených zhromaždenými
dôkazmi a príslušnou právnou úpravou je účastníkovi znemožnené uplatniť voči jeho správnosti vecné,
argumentačne podložené námietky, a môže mu sťažiť, prípadne i znemožniť uplatnenie alebo ochranu
jeho práv, či zákonných nárokov.

Nie je úlohou ani zákonnou kompetenciou preskúmavacieho súdu nahrádzať, či dopĺňať skutkové a
právne dôvody napadnutého rozhodnutia, pretože tieto v ňom musia byť v zmysle citovaných zákonných
ustanovení obsiahnuté v rámci konania a rozhodovania odporkyne.

Pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov s následkom nepreskúmateľnosti krajský súd zrušil
rozhodnutie odporkyne o priznaní vdovského dôchodku navrhovateľke a tiež rozhodnutie o výplate
dôchodkových dávok po vzniku súbehu na ich výplatu ako rozhodnutie súvisiace, odvodené z
rozhodnutia, ktorým bola suma vdovského dôchodku navrhovateľky určená.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať a opätovne rozhodnúť o nároku
navrhovateľky na vdovský dôchodok pri dodržaní zásad administratívneho konania, článku 39, 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102. Nové



rozhodnutie odôvodní spôsobom, ktorý jej vyplýva z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení
tak, aby bolo jednoznačné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé jednak pre účastníka konania a aj
pre prípadné preskúmanie krajským súdom. V novom rozhodnutí sa odporkyňa skutkovo a právne
vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľky prednášanými v konaní i s preukázanou výškou
vyplatenej náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v prospech jej neb. manžela
v období od 15.novembra 1993 do 31. decembra 2003, ktorá bola potvrdená Al lianz - Slovenskou
poisťovňou a.s. v podaní z 28. novembra 2006 a to vo vzťahu k určeniu výšky starobného dôchodku
neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by mu ku dňu smrti vznikol nárok.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l
ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal napriek jej úspechu v konaní,
pretože si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách
konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne,
v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je
potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.