Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/3/2014 z 25. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2014, sp. zn. 7CoP/3/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7513204379.1 Krajský súd Košice | 7CoP/3/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7513204379.1 | 2014-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad9d8aa9-0660-4838-9e96-ec5ea50c7b56 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7513204379.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204379
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513204379.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právnej veci navrhovateľky V. P., nar.
XX.XX.J., bývajúcej v M.N. D. Č.. J. proti odporcovi U.. V. P., nar. XX.XX.J., bývajúcemu v M. D.R. Č.. XX,
právne zastúpenému JUDr. Jánom Gregom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na Fejovej ul. č. 3, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému L. P., nar. XX.XX.J., zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9P 75/2013-69 zo dňa 30.08.2013
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, na čas po rozvode zveril
maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého
sumou 100 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Styk odporcu s maloletým neupravil.

V zákonom stanovenej lehote podal odporca odvolanie proti výroku rozsudku o určení výživného z
dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s určenou výškou
výživného, nakoľko výška výživného podstatne prevyšuje jeho finančné možnosti, nezodpovedá jeho
príjmom a majetkovým pomerom. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy jeho výdavky a
nesprávne vyhodnotil ukončenie jeho predchádzajúceho pracovného pomeru v súvislosti s výškou
výživného. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súdom stanovená výška výživného
neprevyšuje finančné možnosti odporcu. Odporcove mesačné splátky úveru nepredstavujú sumu 130
Eur ako odporca tvrdil, ale úver spláca v nižších splátkach. Zastávala názor, že na cestovné odporca
nevynakladá sumu 100 Eur, ale len sumu 63 Eur mesačne. Súčasne poukázala na skutočnosť,
že cestovanie motorovým vozidlom je omnoho nákladnejšie než cestovanie autobusovou dopravou.
Podotkla, že odporca ostal sám bývať v dome, kde mesačne platí inkaso vo výške 124 Eur, pričom
by mohol bývať so svojimi rodičmi. Uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 173,12 Eur, ktorý
nepostačuje na krytie základných životných potrieb, preto jej finančne vypomáhajú rodičia. Maloletý je



často chorý, preto má zvýšené výdavky v súvislosti s liekmi a nákupom vitamínov. Navrhla rozsudok v
napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že majetkové
pomery neumožňujú odporcovi podieľať sa na výžive maloletého v súdom stanovenej výške, navrhol
určiť výšku výživného s prihliadnutím na potreby maloletého, jeho vek a výživu.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade
s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa správne a zákonne určil výšku výživného pre maloletého L.,
pričom odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali
za následok iné rozhodnutie o výživnom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd
uvádza, že prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom v prípade, ak
si túto povinnosť neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah vyživovacej povinnosti. Kritériami pre
určenie výživného sú pritom popri odôvodnených potrebách dieťaťa schopnosti, možnosti a majetkové
pomery oboch rodičov (ust. § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
na ktoré súd prihliada pri určení výšky výživného sú odlišné podľa okolností každého konkrétneho
prípadu a závisia najmä od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu
a obsahu prípravy na budúce povolanie a pod. Miera týchto potrieb detí je ovplyvňovaná schopnosťami
a možnosťami rodičov a ich životnou úrovňou. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, za
odôvodnené potreby detí je potrebné výlučne považovať ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú
základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov
širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu prospešné pre zdravý všestranný vývoj dieťaťa. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyplýva, že maloletý L. má v súčasnosti päť rokov, býva v domácnosti spoločne s
navrhovateľkou a jej rodičmi, pričom celú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne navrhovateľka.
Čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky predstavoval v období od 07/2013-11/2013 len sumu
173,12 Eur, preto pri uhrádzaní základných potrieb a potrieb maloletého jej finančne vypomáhajú
rodiča. Maloletý L. navštevuje materskú školu, za ktorú matka uhrádza mesačne poplatok vo výške
8,30 Eur a taktiež za stravné sumu 20 Eur. Z tvrdení účastníkov vyplynulo, že odporca prispieval
na výživu maloletého mesačne sumou 30 Eur. Vo vzťahu k namietanej výške výživného, na ktorého
úhradu zaviazal súd prvého stupňa odporcu, odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa sú
limitované životnou úrovňou a majetkovými pomermi, schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Z
obsahu spisu je pritom zrejmé, že odporca nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, býva sám v rodinnom
dome, je zamestnaný X. Š. Y. M. a jeho čistý mesačný príjem predstavuje od 01.08.2013 sumu
466,71 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri určení výšky výživného
bolo v danom prípade potrebné aplikovať ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré upravuje zásadu
tzv. potencionality príjmu, v zmysle ktorej súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého



dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Rozhodujúcim kritériom teda bude príjem,
ktorý by povinný rodič reálne mohol dosiahnuť, ak by riadne využíval svoje schopnosti. Prípadom
nevyužívania schopnosti k dosiahnutiu zodpovedajúceho príjmu je aj zmena pracovného pomeru a
prechod z lepšie plateného zamestnania do zamestnania, kde povinný rodič dosahuje nižší príjem.
Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd
pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania.
Z obsahu spisu je zrejmé, že predchádzajúci zamestnávateľ (Slovenské technické múzeum) ukončil
s odporcom pracovný pomer ku dňu 31.07.2013, pričom z vyjadrenia odporcu na pojednávaní dňa
30.08.2013 vyplýva, že dôvodom ukončenia uvedeného pracovného pomeru bolo hrubé porušenie
pokynu nadriadeného zo strany odporcu. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z priemerného
čistého mesačného príjmu odporcu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa t.j. zo sumy
553 Eur, nakoľko odporca sa bez ospravedlniteľného dôvodu vzdal zamestnania, kde v porovnaní so
súčasným zamestnaním mal vyšší príjem. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami povinného rodiča a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje v
zmysle ust. § 62 Zákona o rodine ich prvoradú zákonnú povinnosť, preto je rodič povinný usmerniť svoje
výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a je povinný využívať všetky svoje
schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol
prihliadať na skutočnosť, že odporca spláca úver za účelom zabezpečenia zariadenia vlastného domu,
keďže svoje výdavky je povinný regulovať tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletému L.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o výživnom podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, nakoľko súd prvého stupňa
dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie
schopností, možností a majetkových pomerov odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.