Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/110/2018 z 2. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. decembra 2019, sp. zn. 12Co/110/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4617205733.1 Krajský súd Nitra | 12Co/110/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4617205733.1 | 2019-12-02 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a75fc756-211f-4fce-87df-ed6a7cf2ea84 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4617205733.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/110/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205733
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617205733.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: E. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. T.
XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený: O. T.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, XXX XX Q. proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792
752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o
zaplatenie sumy 888,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 26. februára 2018, č. k. 5C/51/2017-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 790 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 47 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku .
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 888,69 eur z dôvodu, že v inom konaní vedenom na pod sp.zn.5C/400/2013
sa domáhal voči nemu žalovaný ako žalobca zaplatenia sumy 2.337,60 eur a v uvedenom konaní súd
rozhodol rozsudkom č.k.5C/400/2013-119 zo dňa 03.02.2016 v spojení s rozsudkom KS v Nitre pod
č.k.5Co/270/2016-151 zo dňa 10.05.2017 tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku
vyplýva, že mal žalovanému uhradiť sumu 1.284,94 eur, ktorú už uhradil a navyše uhradil sumu 888,69
eur, pričom túto úhradu vykonal bez právneho dôvodu a žiadal, aby mu žalovaný vrátil túto sumu titulom
vydania bezdôvodného obohatenia .

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5C/51/2017-25 zo dňa 11.12.2017, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor, v
ktorom uplatnil námietku premlčania, nakoľko podľa neho premlčacia doba uplynula pred podaním
žaloby, keď dňa 25.06.2014 vydal OS Topoľčany rozsudok č.k. 5C/400/2013, ktorým rozhodol o zrušení
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zo
dňa 01.10.2013 pod číslom 235/01/13, a v ktorom konštatoval, že žalobca mal veriteľovi (tu žalovanému)
vrátiť o 1.875,54 eur viac, ako mu poskytol žalovaný, že veriteľ žiadal úrok 125% , čo je 35,7% ročne,
poskytol mu namiesto 1500 eur iba 1.284,25 eur, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku. Vyhlásením uvedeného rozsudku sa teda žalobca najneskôr dozvedel o skutočnostiach, v spojení
s ktorými by si mohol uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už na základe uvedeného
rozsudku mal žalobca vedomosť o nároku, ktorý uplatňuje v podanej žalobe. Žaloba bola doručená



na súd dňa 20.09.2017, žalovaná suma je 888,69 eur ako súčet platieb realizovaných od 22.11.2013
do 18.01.2016. V období medzi 21.09.2015 do 18.01.2016 bola uhradených 240 eur, zvyšná časť
648,69 eur je premlčaných nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej
premlčacej doby. Časť zo žalovanej sumy vo výške 98,69 eur je premlčaná aj pre uplynutie objektívnej
premlčacej lehoty, pretože ide o sumu uhradenú pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby na súd.
Preto žalovaný namietal premlčanie žalovaného nároku v časti 648,69 eur a navrhol, aby súd žalobu
zamietol z dôvodu premlčania. Žalovaný poprel dôvodnosť uplatňovaného nároku, podaná žaloba
neobsahuje uvedenie rozhodujúcich skutočností, nie je z nej zrejmé, čo by malo byť dôvodom tvrdenia
žalobcu, že platby vykonával bez právneho dôvodu.

4. Žalobca sa písomne vyjadril k odporu tak, že predmetom konania 5C/44/2013, kde bol vydaný
rozsudok dňa 25.06.2014, nebolo finančné vyporiadanie strán sporu, ale predmetom konania bolo
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd sa v uvedenom
konaní zaoberal úrokmi a plnením z úveru ako príslušenstva, nie však tým, že by mal žalobca zaplatiť
viac ako bol povinný žalovanému, o čom svedční fakt, že po zrušení rozhodcovského rozsudku sa
žalovaný domáhal od neho peňažného plnenia. Až v tom konaní bolo predmetom konania získanie
finančného plnenia, až z odôvodnenia rozsudkov v danej veci, a to najmä rozsudku KS v Nitre
č.k.5Co/270/2016-151 zo dňa 10.05.2017 mal súd za preukázané, že mal tam žalobcovi uhradiť sumu
1.284,94 eur, ktorú preplatil a zaplatil navyše sumu 888,69 eur. Žalobca sa o uvedenom preplatení
dozvedel až dňom nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozhodcovským
rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd, zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn.235/01/13 zo dňa 1.10.2013 v konaní
pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, bolo žalovanému: Marián Baláž uložené zaplatiť
žalobcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. istinu vo výške 2.337,60 eur spolu so zmluvnou pokutou
0,065% denne a úrokom z omeškania 2,525% ročne zo sumy 80,37 eur od 30.4.2011 do 19.5.2011, zo
sumy 80,37eur od 30.6.2011do 10.7.2011, zo sumy 80,37 eur od 30.10.2011 do 15.11.2011, zo sumy
80,37eur od 30.11.2011 do 15.12.2011, zo sumy 80,37eur od 30.3.2012 do1.4.2012, zo sumy 80,37eur
od 30.4.2012 do 15.5.2012, zo sumy 40eur od 16.5.2012 do 17.5.2012, zo sumy 20eur od 18.5.2012 do
30.5.2012, zo sumy 16,50eur od 31.5.2012 do 12.6.2012, zo sumy 80,37eur od 30.5.2012 do 12.6.2012,
zo sumy 76,87eur od 13.6.2012do 22.7.2012, zo sumy 56,87eur od 24.8.2012 do 24.9.2012, zo sumy
80,37eur od 30.7.2012 do 24.9.2012, zo sumy 56,87eur od 25.9.2012 do 20.12.2012, zo sumy 6,87eur
od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37eur od 30.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37eur od
30.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37eur od 30.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.089,62eur od
2.1.2012 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne
sumu 1.500 eur, po tomto dni bolo žalovanému uložené platiť 8,75% úrok z omeškania ročne zo
sumy 2.337,60 eur do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania 49,79 eur a trov právneho
zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 391,98 eur. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi
doručený dňa 25.10.2013, právoplatnosť nadobudol 25.10.2013, vykonateľnosť 29.10.2013.

6. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500002921 zo dňa 04.03.2011 zistil, že bol poskytnutý
Mariánovi Balážovi úver v sume 1.500 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 42-ich mesačných splátkach
po 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť je 3.375,54 eur, RPMN za úver 65,28%, ročná
úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 44,86 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur,
celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 74,21%, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania 9%.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že Okresný súd Topoľčany na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom č.k.
5C/400/2013-72 zo dňa 25.6.2014, právoplatným 18.12.2015, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp.zn.5Co/716/2014-108 zo dňa 30.9.2015 tak, že zrušil Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o , so
sídlom Krížna 53, Bratislava sp.zn. 235/01/13 zo dňa 1.10.2013. Okresný súd Topoľčany aj Krajský súd
v Nitre okrem iného konštatovali, že žalobca mal veriteľovi (tu žalovanému) vrátiť o 1.875,54 eur viac,
ako mu poskytol žalovaný, že veriteľ žiadal úrok 125%, čo je 35,7% ročne, poskytol mu namiesto sumy
1.500 eur iba 1.284,25 eur, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Keďže k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku došlo aj z dôvodu podľa § 40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom



konaní, v ďalšom konaní pokračoval súd a vec prejednal v občianskom súdnom konaní. Okresný súd
Topoľčany rozhodol následne rozsudkom č.k. 5C/400/2013-119 zo dňa 03.02.2016 tak, že zaviazal
žalovaného (Marián Baláž) zaplatiť žalobcovi (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) sumu 246,31 eur,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď dospel k záveru, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa §-u 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov pre
neplatnosť zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby, keď zmluva potom neobsahovala úrokovú sadzbu
ako jednu z náležitostí podľa §-u 9 ods.2 písm. i) cit. zák. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (Marián
Baláž) proti vyhovujúcej časti výroku odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 5Co/270/2016-151
zo dňa 10.05.2017, právoplatným dňa 11.8.2017 rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 246,31 eur tak, že žalobu v
tejto časti zamietol. V odôvodnení uvedeného rozsudku KS v Nitre uviedol , že z pripojených výpisov z
účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný za obdobie od 22.11.2013 do 18.01.2016 z tohto istého titulu - z
titulu splátok poskytnutého úveru žalobcom zaplatil žalobcovi spolu sumu 1.135 eur. Žalovaný (Marián
Baláž) zaplatil za obdobie od 20.05.2011 do 21.12.2012 sumu 1.037,94 eur a za obdobie od 22.11.2013
do 18.01.2016 z toto istého titulu spolu sumu 1.135 eur, súčet týchto súm je 2.172,94 eur, žalovaný
celkovo zaplatil za úver 1.284,25 eur a vzhľadom na to, že predmetný úver je bez úrokov a poplatkov,
preplatil ho žalobcovi o 888,69 eur (2.172,94-1.284,25eur).

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému
dňa 22.11.2013, 20.1.2014, dňa 18.12.2013, dňa 20.03.2014, dňa 20.02.2014 po 15 eur, dňa 19.05.2014
sumu 50 eur, dňa 11.04.2014 sumu 20 eur, dňa 18.07.2014, dňa 18.06.2014, dňa 19.09.2014, dňa
18.08.2014, dňa 18.11.2014, dňa 23.10.2014, dňa 16.01.2015, dňa 16.12.2014, dňa 18.03.2015,
dňa 18.02.2015, dňa 20.05.2015, dňa 20.04.2015, dňa 20.07.2015, dňa 17.06.2015 po 50 eur, dňa
21.09.2015 sumu 20 eur, dňa 12.08.2015, dňa 16.11.2015 po 50 eur, dňa 15.10.2015 sumu 70 eur, dňa
18.01.2016, dňa 15.12.2015 po 50 eur.

9. súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods.1,2, § 100 ods. 1, § 103, ô 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. V danej veci sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a
dospel k záveru, že táto námietka bola vznesená čiastočne dôvodne. Mal za to, že žalobcovi dvojročná
subjektívna lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 5Co/270/2016-151 zo dňa 10.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2017,
ktorým Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 5C/400/2013-119 zo dňa 03.02.2016
v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného (Marián Baláž) zaplatiť žalobcovi (tu žalovanému)
sumu 246,31 eur zmenil tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že
žalovaný (Marián Baláž) zaplatil za obdobie od 20.05.2011 do 21.12.2012 sumu 1.037,94 eur a za
obdobie od 22.11.2013 do 18.01.2016 z toto istého titulu spolu sumu 1.135 eur, súčet týchto súm
je 2.172,94 eur, žalovaný celkovo zaplatil za úver 1.284,25 eur a vzhľadom na to, že predmetný
úver je bez úrokov a poplatkov, preplatil ho žalobcovi o 888,69 eur (2.172,94-1.284,25 eur), keď
subjektívna lehota v zmysle zákona začala žalobcovi plynúť od doby, kedy sa ako oprávnený subjekt
dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a aj o jeho výške, túto vedomosť je potrebné
odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť
toto bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa teda o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia
dozvedel z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/270/2016-151 zo dňa 10.05.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2017, pričom žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia
podal žalobca na súd dňa 20.09.2017, teda v dvojročnej subjektívnej lehote .

11. Pokiaľ ide o rozsudok OS Topoľčany sp.zn. 5C/400/2013 zo dňa 25.6.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2015 a bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp.zn.5Co/716/2014-108 zo dňa 30.9.2015, týmto rozsudkom súd zrušil Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o ,
so sídlom Krížna 53, Bratislava sp.zn. 235/01/13 zo dňa 1.10.2013, avšak vtedy žalobca ako
oprávnený subjekt z uvedených rozsudkov sa nedozvedel skutkové okolnosti, z ktorých možno dôvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie povinného subjektu ani o jeho výške .

12. Súd prvej inštancie uplatnený nárok považoval vzhľadom na námietku premlčania vznesenú
žalovaným za čiastočne premlčaný v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty v časti



o zaplatenie súm, ktoré boli zaplatené pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby, keď žaloba bola
podaná žalobcom na súd dňa 20.09.2017 a platby nad sumu 790 eur vykonal žalobca pred viac ako
tromi rokmi pred podaním žaloby, ako to vyplýva z vyššie uvedených výpisov z účtu žalobcu. Objektívna
premlčacia doba začala plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo,
a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie, preto súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku
nad sumu 790eur, vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej
premlčacej lehoty, zamietol.

13. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie merita veci - nároku žalobcu, ktorý nie je premlčaný, z
pripojeného spisu sp.zn. 5C/400/2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že v uvedenom konaní
súd najskôr rozhodol rozsudkom č.k. 5C/400/2013-72 zo dňa 25.6.2014, právoplatným 18.12.2015,
ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.5Co/716/2014-108 zo dňa
30.9.2015 tak, že zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny
súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o , so sídlom Krížna 53, Bratislava sp.zn. 235/01/13 zo
dňa 1.10.2013. Následne podľa §40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní vec prejednal
v občianskom súdnom konaní. Rozsudkom č.k. 5C/400/2013-119 zo dňa 03.02.2016 rozhodol súd
tak, že zaviazal žalovaného (Marián Baláž) zaplatiť žalobcovi (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) sumu
246,31 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto
rozsudku podal žalovaný proti vyhovujúcej časti výroku odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.
5Co/270/2016-151 zo dňa 10.05.2017, právoplatným dňa 11.8.2017 rozhodol tak, že zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 246,31
eur tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku mal súd za preukázané,
že žalovaný ( Marián Baláž ) zaplatil za obdobie od 20.05.2011 do 21.12.2012 sumu 1.037,94 eur a
za obdobie od 22.11.2013 do 18.01.2016 z toto istého titulu spolu sumu 1.135 eur, súčet týchto súm je
2.172,94 eur, žalovaný celkovo zaplatil za úver 1.284,25 eur a vzhľadom na to, že predmetný úver je bez
úrokov a poplatkov, preplatil ho žalobcovi o 888,69 eur ( 2.172,94-1.284,25eur ). Súd v konaní vedenom
pod sp. zn 5C/400/2013, v ktorom rozhodol rozsudkom č.k. 5C/400/2013-119 zo dňa 03.02.2016 dospel
k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa §-u 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a
bez poplatkov pre absolútnu neplatnosť zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby , keď zmluva potom
neobsahovala úrokovú sadzbu ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods.2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch .

14. Ak súd mal z dokazovania preukázané to, že zo strany žalovaného bol žalobcovi poskytnutý úver,
ktorý v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentovala náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. i) cit. Zák., by sa mal považovať za bezúročný a bez
poplatkov podľa §-u 11 ods.1 cit. zák., tak tú sumu, ktorú žalobca navyše zaplatil žalovanému, je povinný
mu vydať. Žalobca teda žalovanému mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru 1.284,25 eur, zaplatil mu
však sumu 2.172,84,25 eur, žalovaný uvedené nespochybnil. Žalobca si plnil svoje povinnosti z úverovej
zmluvy a splácal splátky úveru až do výšky 2.172,84,25 eur. Žalobca ako bežný spotrebiteľ nemusel
mať pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohol sa reálne spoľahnúť na veriteľa,
že jeho zmluva je platne uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti.
15. Keďže žalobca mal plniť len to, čo mu bolo reálne poskytnuté, teda sumu 1.284,25 eur, plnenie
naviac, teda suma 888,69 eur je bezdôvodným obohateným žalovaného na úkor žalobcu plnením bez
právneho dôvodu v zmysle §451 ods. 2 OZ. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 790 eur, ktorá nebola premlčaná a zaviazal žalovaného, ktorý získal bezdôvodné
obohatenie na úrok žalobcu plnením bez právneho dôvodu, zaplatiť sumu 790 eur žalobcovi , do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku .

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods.2 CSP, podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal vo veci úspech 89 %, teda
by mal nárok na náhradu trov konania vo výške 78% , avšak v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli,
preto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

17. Záverom uviedol, že podľa §-u 4ods.2 písm. u) zák.č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch ,spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu je oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, preto podľa §-u 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal žalovaného na



zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku vo výške 47 eur podľa výsledku konania t.j. 6% zo sumy
790 eur, ktorú sumu bol zaviazaný žalovaný zaplatiť žalobcovi .

18. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v rozsahu výrokov I., III. a IV. rozsudku a
z nižšie uvedených dôvodov nasledovné odvolanie, žiadal zmeniť rozsudok v napadnutom rozsahu a
žalobu zamietuť, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok a plynutie premlčacej doby. Podľa jeho názoru
o skutočnostiach, z ktorých žalobca odvodzoval žalobou uplatnené právo sa žalobca nedozvedel z
rozsudku Krajského súdu v Nitre, ale prvýkrát z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 5C/400/2013
zo dňa 25.06.2014. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil okamih, kedy žalobca sa dozvedel
o skutkových okolnostiach. Je preukázané, že sa tak stalo v roku 2014, a preto počítanie tejto lehoty
tak, ako vyplýva z rozsudku je nesprávne. Namietal aj dôvod, pre ktorý súd rozhodnutie vydal. Žiadnym
rozhodnutím a žiadnym výrokom nebolo určené, že úver je bezúročný a že zmluva neobsahuje úrokovú
sadzbu. To znamená, že túto otázku nemohol súd posudzovať s odkazom na iné rozhodnutie, ale mal
ju mať preukázanú riadne vykonaným dokazovaním. To sa nestalo, čiže súd túto otázku nemôže riešiť
odkazom na odôvodnenie iného rozhodnutia (ktoré pre neho záväzným nie je). Zmluvné ustanovenie
o úrokovej sadzbe ako celok nikdy neplatné nemôže byť, čo značí že úver nemôže byť bezúročný
pre výšku úrokovej sadzby. Otázka výšky úrokov, súladu úrokov so zákonom a právnych dôsledkov
dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa preto musí posudzovať tiež v intenciách vyššie uvedených
právnych predpisov. Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktorý obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie ak si strany výslovne nedohodli
výšku úrokov v zmluve a úpravu situáciu, ak si strany dohodli v zmluve úroky vyššie, než je prípustné na
základe alebo podľa zákona. Podľa normatívneho znenia uvedeného ustanovenia Od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne a vychádzal z nesprávneho právnemu záveru o neplatnosti úrokov ako celku. Nie
je však možné dospieť k takému záveru, ale len k tomu, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný
platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Posúdenie časti úverovej zmluvy
o úroku ako neplatnej neobstojí ani podľa predpisov občianskeho práva. Všeobecným a ustáleným
pravidlom výkladu právnych predpisov a ich aplikácie pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je
zásada, že má prednosť taký prístup, ktorý ponecháva právny platný aspoň v časti než ako by mal byť
právny úkon posúdený za neplatný. Normatívne tento postup vyjadruje ustanovenie § 41 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahyprávneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak súd prvej inštancie bol
schopný predpokladať, že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi (čo bolo dôvodom posúdenia
úverovej zmluvy ako neplatnej v tomto prípade), potom logicky je a musí byť spôsobilý určiť, kde (od akej
hodnoty) dochádza k rozporu s dobrými mravmi. Inak povedané, na to, aby súd mohol dospieť k záveru
o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v časti úrokov, musí vedieť určiť hranicu, kde tento
rozpor už je a kde ešte nie je. Takéto určenie pritom logicky bude spĺňať aj podmienku oddeliteľnosti od
ostatného obsahu, pretože ak sa na jednej strane dá určiť hranica, kde rozpor nastal a kde nie, potom súd
tým vyjadruje svoj právne posúdenie aj o tom, kde sa dohoda o úroku považuje ešte za platnú (t.j. tam,
kde rozpor s dobrými mravmi nie je) a kde už platnou nie je. Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú
vec správne ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti
úverovej zmluvy a o vzniku bezdôvodného obohatenia.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného v v napadnutých častiach výroku I., III., IV. nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.



20. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.
23. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní.
24. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Vzhľadom k dôvodom uvedeným
súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach výroku I., III. a IV. ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, preto má nárok na náhradu týchto trov, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).