Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/17/2017 z 11. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. septembra 2017, sp. zn. 17CoP/17/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8215206167.2 Krajský súd Prešov | 17CoP/17/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8215206167.2 | 2017-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/545e4368-2e87-49ae-9761-23d673295f3c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8215206167.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206167
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215206167.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. P.,
nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov,
dieťa rodičov matky H.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K.. T. Č.. XXX/XX, t. č. bytom T., S. F. Č..
XX/X, zastúpená JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov a otca J. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom T., K.. F. H. Č.. XXXX, Č. S., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca
na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6P 142/2015-59
zo dňa 4.7.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o určení dlžného
výživného, vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a súvisiaci výrok o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5P
51/2009 zo dňa 12.3.2010 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. P. zo sumy 105 eur mesačne na
sumu 150 eur mesačne od 11.9.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky maloletej
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.
Rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 11.9.2015 do 30.6.2016 vo výške 390 eur povoľuje otcovi
maloletej uhradiť v mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným za mesiac
nasledujúci po právoplatnosti rozsudku. Omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala, aby súd zvýšil výživné
zo strany otca na mal. P. zo sumy 105 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu
na súd. Od posledného rozhodnutia o výživnom prešla doba 5 rokov, maloletá je staršia, jej potreby sú
väčšie a má väčšie výdavky na zabezpečenie jej osobných a školských potrieb, ako aj ďalšie výdavky
na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja.
V priebehu konania otec maloletej vo svojom vyjadrení k návrhu žiadal, aby bolo rozhodnuté o znížení
výživného na sumu 70 eur mesačne, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu
výživného, nieto na jeho zvýšenie, keďže má ďalšie výdavky na ďalšie vyživovacie povinnosti.
Prvoinštančný súd zistil, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č.k. 5P 51/2009-69 zo dňa 12.3.2010, kedy súd zvýšil výživné zo strany otca pre mal. P. zo
sumy 2.000 Sk na sumu 105 eur od 3.7.2009. Rozhodol o dlžnom výživnom. Tento rozsudok sa stal
právoplatným dňa 1.6.2010.
V súčasnej dobe došlo k zmene pomerov nielen na strane maloletej, ale aj na strane matky. Matka
maloletého dieťaťa je od mesiaca máj 2015 dlhodobo práceneschopná. Poberá nemocenské dávky vo



výške 320 eur. Z tejto sumy uhrádza nájomné vo výške 189 eur, za plyn 50 eur mesačne, za elektrinu
25 eur mesačne, za televízor 8,90 eur mesačne, telefón 30 eur mesačne a spláca dlh v splátkach po 33
eur. Ostatné finančné prostriedky používa na ďalšie bežné výdavky.
V čase rozhodovania prvoinštančného súdu maloletá P. bola žiačkou 9. triedy základnej školy. Od
septembra 2016 bude pokračovať štúdium na strednej škole. Matka má v súvislosti s dieťaťom výdavky
na zabezpečenie školských pomôcok, výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, pretože maloletá
sa venuje spevu, chodí do nahrávacieho štúdia a za jednu nahrávku platí 60 eur. Ostatné výdavky na
dieťa sú bežné.
Otec sa s mal. P. nestretáva, od rozvodu bol za ňou 2 krát, nemajú ani telefonický kontakt. Okrem súdom
stanoveného výživného jej pri príležitosti sviatkov zašle 30 eur.
Predtým, než sa matka stala práceneschopnou, jej priemerná mesačná mzda predstavovala 458,17 eur.
Matke od 4.6.2015 vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorá predstavuje denne 10,32 eura.
Z obsahu spisového materiálu prvoinštančný súd zistil, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v
spoločnosti GEOPOLIS construcion, s.r.o. Praha, kde pracuje ako stavebný robotník. Podľa tvrdenia
otca jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 10.000 Kč, iné príjmy nemá a nevlastní ani žiaden
ďalší majetok.
Otec maloletej P. má ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k mal. F. R., nar. XX.XX.XXXX a k mal. R. R., nar.
XX.X.XXXX. Na mal. P. platí výživné vo výške 105 eur mesačne, sumou 4.500 Kč prispieva na výživu
svojich ďalších dvoch detí a svojej družke (matke maloletej F. a R. - poznámka odvolacieho súdu) eur
uhrádza nájomné 74 eur.
Súd zistil, že príjem otca dieťaťa od januára 2014 do mája 2015 predstavuje v priemere mesačne
9.397,05 Kč. Čistý príjem otca podľa zamestnávateľa za rok 2015 predstavoval 87.957 Kč, teda 3.428,16
eur a v roku 2014 sumu 110.885 Kč, teda 4.094,87 eur.
Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 121 CMP, ďalej ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona
o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
Bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak u mal. P., ako aj u jej rodičov. P. od
posledného rozhodnutia súdu o stanovení výšky výživného je o 6 rokov staršia, ukončila základnú školu,
začína študovať na strednej škole. S pribúdajúcim vekom, s plnením si školských povinností, ako aj v
súvislosti s realizáciou jej mimoškolských záľub vzrástli podstatne náklady na krytie jej potrieb.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá od mája 2015 sa stala dlhodobo
práceneschopnou a jej jediným zdrojom príjmu sú nemocenské dávky, z ktorých uhrádza všetky poplatky.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého dieťaťa, pretože mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť.
Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na zistenú zmenu pomerov otca aj maloletej Klaudie, aj
vzhľadom na schopnosti a možnosti rodičov prispievať na výživu maloletej a s poukazom na to, že matka
sa osobne o maloletú P. stará a s poukazom na počet vyživovacích povinností je dôvod na zvýšenie
výživného na mal. P. zo sumy 105 eur na sumu 150 eur mesačne od 11.9.2015, teda od dňa podania
návrhu na súd.
Súd zistil, že otcovi za obdobie od 11.9.2015 do 30.6.2016 vznikol dlh na výživnom celkovo vo výške 390
eur, ktorú sumu mu povolil splácať v splátkach po 30 eur mesačne. Preto v prevyšujúcej časti súd návrh
matky bol zamietnutý a taktiež bol zamietnutý aj návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej P.. Namietal, že
súd neprihliadol na výšku doložených príjmov, zmenu pomerov a pravdepodobne ani na jeho životné
minimum dané zákonom v Českej republike. Tiež neprihliadol na vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči
maloletým deťom v Českej republike a s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Rozhodnutie súdu bude
mať za následok jeho osobný bankrot a pokles životnej úrovne jeho dvoch detí - dcér v Českej republike,
na ktoré súd nijako nebral ohľad. Nie je schopný hradiť výživné vo výške 150 eur mesačne, ani 105 eur
mesačne na mal. P., naopak, znova žiadal o zníženie výživného na sumu 70 eur mesačne.

3. K odvolaniu otca maloletej P. v zákonom stanovenej lehote podala vyjadrenie matka maloletého
dieťaťa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Prvoinštančný súd
náležitým spôsobom zistil skutkový stav, prihliadol na zvýšené potreby maloletej P., na schopnosti a
možnosti maloletého dieťaťa, ako aj na počet vyživovacích povinností na strane otca maloletej a pri
rešpektovaní zásady rovnakej životnej úrovne detí svojich rodičov rozhodol prvoinštančný súd správne.
Od posledného rozhodnutia súdu, kedy maloletá mala ešte len 9 rokov a keď v súčasnej dobe má dieťa
už viac ako 15 rokov, je dôvod na rozhodnutie o zvýšení výživného.



4. K vyjadreniu matky maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol,
že síce bolo rozhodnuté po dlhšom čase od pôvodného rozhodnutia o výžive na mal. P., ale na strane
otca sa podstatne zmenili pomery tým, že mu pribudli vyživovacie povinnosti. Na výživu mal. R.J.P. I.
F. prispieva sumou 4.500 Kč. Poukázal na to, že na mal. Nikolku mu bolo stanovené výživné 1.500
Kč rozhodnutím súdu. Ďalej hradí stravné a školné maloletej R. a 2 krát ročne aj krúžok spevu mal.
F.. Ostatné výdavky na svoje maloleté deti, ktoré sa nachádzajú v Čechách, sú bežné, a to ošatenie,
strava, školské potreby a podobne. Rozhodne nemá menšie výdavky ako matka maloletého dieťaťa,
aj keď je samoživiteľka v rodine a on žije v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi. Žiadal
prvoinštančný rozsudok zrušiť.

5. K vyjadreniu otca maloletého dieťaťa sa opäť vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že
zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ústnych aj písomných, a na svojej žalobe a žiadala
prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. 34 CSP
preskúmal napadnuté výroky prvoinštančného rozsudku podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že napadnuté výroky rozsudku súdu
prvého stupňa sú správne.
Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a správne vo veci aj
rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne závery prvoinštančného súdu, s ktorými
sa stotožňuje a len pre správnosť a doplnenie celej situácie, ktorá nastala v prejednávanej veci dopĺňa,
že naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. P. P., F.. XX.X.XXXX rozsudkom Okresného
súdu Bardejov č.k. 5P 51/2009-64, kde súd zvýšil výživné od 3.7.2009 zo sumy 2.000 Sk na sumu 105
eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným 1.6.2010. V tom čase príjem otca predstavoval do mája
2009 sumu 25.000 Kč brutto, čo predstavovalo netto 19.313 Kč a v ďalšom období 30.000 Kč brutto, čo
predstavovalo netto 23.589 Kč. V tom čase maloletá P. bola žiačkou základnej školy na prvom stupni.
Otec maloletého dieťaťa bol ochotný prispievať na výživu mal. P. mesačne sumou 85 eur, ako to vyplýva
z jeho účastníckej výpovede, pričom pracoval v pozícii stavbyvedúci a k jeho mzde mu boli vyplácané
každý mesiac aj cestovné náhrady.
Matka maloletého dieťaťa v tom čase mala priemerný mesačný príjem 426 eur čistého.
V súčasnej dobe matka maloletého dieťaťa do 25.5.2015 riadne pracovala s priemerným čistým
mesačným zárobkom 458,17 eur. Od 25.5.2015 je práceneschopná, poberá dávky nemocenského
poistenia vo výške 320 eur mesačne. Z tohto svojho príjmu uhrádza všetky poplatky v súvislosti s
bývaním, hygienou, ošatením, stravovaním, zabezpečovaním liekov, školských a ďalších potrieb nielen
svojich, ale najmä maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa v súčasnej dobe pracuje podľa jeho tvrdenia ako stavebný robotník. V
predchádzajúcom období mal vyživovaciu povinnosť k mal. F., F.. XX.XX.XXXX, na ktorú mu Okresný
súd Cheb stanovil výživné rozsudkom č.k. 19P 239/2009-20, ktorý sa stal právoplatným dňa 26.7.2010
v sume 2.500 Kč. Medzičasom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. R. R., F.. XX.X.XXXX.
Bolo zistené, že žije v spoločnej domácnosti s obidvoma maloletými deťmi F. I. R. a spolu so svojou
družkou, matkou maloletých detí. Na mal. P. uhrádza sumu 105 eur výživné, na deti v Českej republike
uhrádza mesačne podľa vlastného tvrdenia 166 eur mesačne a platí družke, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti na nájomné 74 eur. Zvyšné finančné prostriedky si požičiava od zamestnávateľa s tým, že
jeho dlhy sú tak vysoké, že chce požiadať o osobný bankrot.
Z obsahu prvoinštančného spisu vyplýva, že v roku 2014 priemerný mesačný príjem otca predstavoval
9.240,4 Kč a v roku 2015 priemerný mesačný príjem otca predstavoval 9.773 Kč. Pri kurze 1 eura k 26,5
Kč je jeho príjem 368,79 eur.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Citované zákonné ustanovenia preklenujú zásadu platnú v slovenskom právnom poriadku, podľa ktorej
súdne rozhodnutia sú nezmeniteľné. K zmene je možné pristúpiť práve v prípade, pokiaľ dôjde k zmene
pomerov, ktoré boli podkladom pre určovanie výšky výživného. K zmene pomerov môže dôjsť ako
na strane oprávnenej osoby, tak na strane povinnej osoby. Zákon o rodine, na rozdiel od Civilného



mimosporového poriadku, presne špecifikuje, že k zmene rozhodnutia o výživnom je možné pristúpiť
len v prípade, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru.
Prvoinštančný súd daným spôsobom postupoval a dospel k záveru, že na strane matky, otca aj mal. P.
došlo k zmene pomerov, ktoré majú závažnejší charakter a teda dosahujú relevantnú intenzitu pre zmenu
pôvodného rozhodnutia č.k. 5P 51/2009-64 o určení výživného. Prvoinštančný súd podrobne skúmal
všetky kritériá a porovnal tieto kritériá odôvodňujúce určenie výživného v určitej výške a dospel k záveru,
že je tu dôvod na zvýšenie výživného na mal. P., avšak nie v rozsahu zo sumy 105 eur mesačne na sumu
200 eur mesačne od 11.9.2015, kedy mal. P. nastúpila do posledného ročníka základnej školy a následne
pokračovala na štúdiu na strednej škole, ale na sumu 150 eur mesačne. Takto stanovené výživné
zodpovedá jednak potrebám maloletého dieťaťa, ktoré dieťa je podstatne väčšie než v roku 2010 (v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom) má širší okruh záľub a potrieb na uspokojovanie kultúrnych
záujmov, ale aj školských povinností. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného je potrebné prihliadnuť aj
na skutočnosť, že mal. P. je vo veku, kedy najzákladnejšie potreby, ktoré majú deti (dievčatá) v nižšom
veku, sú podstatne iné, zmenené a vyššie a je potrebné aj takéto okolnosti zohľadniť. Naviac, k zmene
pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, kde matka maloletého dieťaťa v dôsledku vážneho
ochorenia sa stala práceneschopnou a jej príjem predstavoval len dávky nemocenského poistenia, kedy
nebola schopná vlastnou prácou zabezpečiť si finančné prostriedky v potrebnej výške tak, aby boli
uspokojené aspoň jej najzákladnejšie potreby a potreby maloletej P.. Tu nastupuje následne povinnosť
otca aspoň čiastočne kompenzovať túto situáciu na strane matky maloletému dieťaťu. Matka sa osobne
o maloletú P. starala, otec osobnú starostlivosť mal. P. nezabezpečoval. Otcovi pribudla od posledného
rozhodnutia výživného vyživovacia povinnosť k mal. R.. Otec spolu so svojou družkou žijú v spoločnej
domácnosti s mal. F. I. R., náklady na domácnosť, ako aj potreby mal. F. I. R. uhrádzajú spoločne a
takisto otec participuje osobnou starostlivosťou (určitá forma plnenia vyživovacej povinnosti) na výchove
maloletých detí, čo sa mal. P. nedostáva.
Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v čase posledného rozhodnutia súdu otec mal. P. pracoval
ako stavbyvedúci, teda jeho príjem predstavoval sumu, ktorá bola vyššia, ako je príjem stavebného
robotníka, do ktorej pozície sa otec štylizuje v tomto konaní o zvýšenie výživného. Jeho príjem oproti
príjmu stavbyvedúceho je podstatne nižší, vyjadrený v českých korunách takmer o polovicu. Ostalo
zo strany otca nevysvetlené, prečo jeho pracovná pozícia z pozície stavbyvedúci sa znížila na pozíciu
stavebný robotník, aké okolnosti mu bránili vykonávať funkciu, resp. pracovné postavenie v lepšej
finančnej tarife na ohodnotenie, než to prezentuje od svojho zamestnávateľa v tomto konaní. Otec bez
vysvetlenia sa vzdal lepšieho zamestnania, resp. postavenia v zamestnaní, keď prijal prácu v pozícii
stavebný robotník s podstatne nižším príjmom, než mal pri poslednom rozhodnutí o výživnom.
Podľa opisu mzdového listu otca maloletých detí vyplýva, že tento sa nenachádza v pozícii stavebný
robotník, ako to formuloval otec pred prvoinštančným súdom, avšak jeho postavenie je v pozícii
stavebný technik, ktorý podľa obsahu svojho pracovného zaradenia má nižší stupeň manažérskej
funkcie, pretože podľa katalógu obsahu pracovných činností jeho úlohou je koordinovať a riadiť činnosť
pri oprave a údržbe objektov, zabezpečiť podklady pre vypracovanie rozpočtov a kalkulácií, komunikovať
so zákazníkom, riešiť sťažnosti, odstraňovať poruchy a nedostatky. Táto pozícia stavebný technik je
podľa verejne prístupných ponúk práce veľmi atraktívna a honorovaná vyššie, než to prezentuje otec
maloletých detí od svojho zamestnávateľa. V priebehu prvoinštančného konania nevysvetlil, prečo jeho
príjem je tak nízky, že nedosahuje ani podľa štatistických údajov plat robotníka v Českej republike vo
výške 614 eur.
Námietky otca a obrana otca sa javí byť za tejto situácie účelová a niet dôvodu, prečo by nebolo možné,
vzhľadom na reálne preukázané možnosti a schopnosti otca, matky a potreby maloletého dieťaťa a
na počet vyživovacích povinností u oboch rodičov, ich zdravotný stav a ďalšie okolností prejednávanej
veci, výživné vo výške 150 eur potvrdiť. Nie je dôvod na zníženie výživného na sumu 70 eur, pretože
to neodôvodňujú okolnosti na strane otca maloletého dieťaťa. Preto odvolací súd napadnuté výroky
prvoinštančného rozsudku podľa § 387 CSP potvrdil.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.