Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/149/2013 z 5. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. decembra 2013, sp. zn. 6CoE/149/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7213214945.1 Krajský súd Košice | 6CoE/149/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7213214945.1 | 2013-12-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe1db01-8866-4bd8-b0fe-613eacaf77be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7213214945.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/149/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214945
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7213214945.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zast. advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: Ľ. H., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., J. X, pre vymoženie
594,73 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
49Er/1836/2013-11 zo dňa 19.7.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 4071/13.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 40 ods. 1,
§ 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Exekučným titulom
v danom prípade bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp. zn. IDC 12100645 zo dňa 24.2.2012.
Podkladom pre vydanie tohto rozsudku bola zmluva o úvere č. 2639559608 zo dňa 11.1.2008, na základe
ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver vo výške 995,82 €, ktorý sa povinná zaviazala
vrátiť v pravidelných 30 mesačných splátkach. Úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. a ustanovení § 52 a násl. OZ, keďže oprávnený konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a povinná nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z Obchodných podmienok
pre úver, z článku 9 Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 9.2 /správne čl. 11 Prechodné a
záverečné ustanovenia, bod 11.2 - poznámka odvolacieho súdu) zistil, že sa zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nNaHedosiahnutia
dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich so zmluvou o úvere (ZoÚ) a obchodnými podmienkami (OP), vrátane sporov o platnosť
a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁRNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov.
Konštatoval, že takýto dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo
zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými



štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne
zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského
rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu, inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný postup. Poukázal na § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je
záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a to platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského
orgánu. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a
právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, lebo exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. S prihliadnutím na
§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. uviedol, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva
rozpor s dobrými mravmi, ktorý je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj
rozpor plnenia s dobrými mravmi. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III
ÚS 192/06 z 3.11.2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007, sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.9.2009, sp.
zn. I. ÚS 242/207 z 3.7.2008. Namietal, že úverová zmluva, z ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a
pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ust. zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej banky Slovenska, pričom nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.
Na záver namietal, že v čase uzavretia zmluvy o úvere zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v ustanovení
§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere)
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona
o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k
rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z., i ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže prestavovať (nevynímajúc zreteľ so
zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Pred prejednaním odvolania odvolací súd vyzval oprávneného v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p., aby
sa vyjadril k možnému použitiu § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd
bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a či teda bola daná právomoc
rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.

Oprávnený sa k výzve nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného ako podané včas a
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné
vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
aj keď z iných dôvodov.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme
a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v
tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.



V zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

V zmysle ust. § 4 ods. 2 cit. zák. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zák. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul sa zaoberať riešením tejto otázky, a preto sa riešením
tejto otázky zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p..

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, sp. zn. IDC 12100645 zo dňa 24.2.2012, v ktorom
rozhodcovský súd uviedol, že podľa bodu 11.2 OP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa na riešenie sporov uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov.

Z obsahu spisu je zrejmé, že Obchodné podmienky pre úver, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku v
čl. 11 bod 11.2 Prechodné a záverečné ustanovenia, nie sú podpísané oprávneným a povinnou.

Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo
Obchodné podmienky pre úver nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, nespĺňa podmienku písomnej
formy, a je preto neplatná.

Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil.

Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt.



Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej
formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami
odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného je preto
nedôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p.

Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto na náhradu trov odvolacieho konania,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.