{"guid": "3c70568a-3d1c-42af-830b-9c7a47a93e8c:3100660a-e22b-4845-be2f-770c57a4ada5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2", "spisova_znacka": "1To/92/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/92/2019 z 13. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. januára 2020, sp. zn. 1To/92/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2", "identifikacne_cislo": "5819010190", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Brixiová", "sudca_id": 229, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-brixiova-229", "datum_vydania": "2020-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212", "nazov": "§ 212 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3100660a-e22b-4845-be2f-770c57a4ada5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/92/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010190
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Moniky
Liptákovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 14. januára 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným H. C., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/61/2019-123 zo dňa 19.9.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.   z r u š u j e   rozsudok Okresného súdu Okresného súdu
Námestovo, č.k. 6T/61/2019-123 z 19.9.2019 v časti - vo výroku o treste.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a výroku o náhrade škody rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/61/2019-123 z 19.9.2019,

obžalovaného H. C., nar. X.X.XXXX v M. (Česká republika), trvale bytom
S., N. č. XXXX/XX,

o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm.
m) Tr. zák. na peňažný trest vo výške 1 500,- (jedentisícpäťsto) eur (Trestný zákon účinný do 1.8.2019).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.  obžalovanému   u s t a n o v u j e   náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (Trestný zákon
účinný do 1.8.2019).

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/61/2019-123 zo dňa 19.9.2019 bol obžalovaný H. C.
uznaný za vinného, že:

v presne nezistenej dobe od 28.1.2018 do 23.2.2018 počas doby podnájmu v byte č. 87 na adrese M.
XXX/X, F. - D., odcudzil z nočného stolíka v spálni finančnú hotovosť vo výške 205,- eur, a zo skrine v
detskej izbe digitálnu zrkadlovku                 zn. NIKON D90 v hodnote 212,07 eur (5 400,- Kč), objektív
zn. NIKKOR 18-105mm                  v hodnote 232,07 eur (5 900,- Kč), blesk zn. NISSIN DÍ622 Mark
II Speedlite v hodnote 161,27 eur (4 100,- Kč) a nabíjačku batérie pre Nikon D90 v hodnote 19,67 eur
(500,- Kč), čím poškodenému X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - D., ul. M. XXX/X-XX, spôsobil škodu
odcudzením vo výške celkom 830,42 eur,

čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.8.2019 (ďalej len „Tr. zák.\") a za
to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 36 písm. l) Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere                  4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon



trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
X. O., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., N. XXXX/XX, škodu vo výške 830,42 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.9.2019 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
po poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor nevyjadril. Obžalovaný podal odvolanie čo do výroku
o treste a výroku o náhrade škody.

Dňa 23.10.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného, ktorý uviedol
po konštatovaní základných faktov veci nasledovné odvolacie argumenty:

„Na úvod chcem povedať, že je mi naozaj veľmi ľúto, čo som spôsobil a zbytočne urobil problémy svojmu
kamarátovi, sebe, ale aj mojim blízkym, najmä rodičom. Nešlo mi však o zbohatnutie. Danú vec som
dal do záložne za hodnotu 1 000 českých korún a                  po čase, ako si zarobím, som ju chcel
vrátiť. V tom čase som bol dlhodobo vo veľmi zlej finančnej a psychickej situácii, čomu nepomáhalo, že
v danom čase som bol pod vplyvom drog, ktoré mi však ponúkal dotknutý a jeho brat, napriek tomu, že
vedeli, v akej som situácii. Viem predložiť komunikáciu cez aplikáciu Messenger ako dôkaz alebo oboch
predvolať ako svedkov. Avšak aj vzhľadom na GDPR je vhodnejšie vypočuť ich ako svedkov.
Uvedomujem si však, čo som spôsobil a svoju vinu na uvedenom čine nepopieram, ale dovoľujem
si krajský súd požiadať, aby mi uložil alternatívny trest vo forme peňažného trestu, trestu domáceho
väzenia alebo trestu povinnej práce. Okresný súd                     na hlavnom pojednávaní zvažoval
uloženie alternatívneho trestu, avšak dospel k záveru, že v mojom prípade by bolo zložité zabezpečiť
vykonanie trestu povinnej práce, pretože pracujem na zmeny, a v prípade peňažného trestu je otázne,
ako by som ho dokázal zaplatiť, resp. či by mi banka na to poskytla pôžičku, a preto sa priklonil k uloženiu
trestu odňatia slobody, k čomu som sa aj ja chybne vyjadril na súde. Ja však chcem uviesť, že som
schopný a ochotný vykonať či už trest povinnej práce alebo peňažný trest a týmto podaním chcem súdu
predostrieť, že sa viem zariadiť tak a urobiť všetko pre to, aby bol                   z mojej strany zachovaný
hladký priebeh ich výkonu.
Od času, kedy sa to stalo, som slušne žijúci človek, ktorý je vyše rok a pol riadne zamestnaný, mám
stály a pravidelný príjem a viem zaplatiť peňažný trest sám                                z našetrených peňazí alebo
aj s podporou rodiny, ktorá by mi v tomto pomohla, alebo aj prostredníctvom pôžičky z banky. Ako dôkaz
predkladám svojich šesť posledných výplatných pások a dôkaz o zaplatení škody. O tom, že môžem
mať problém s jeho zaplatením, podľa môjho názoru chybne vyhodnotil okresný súd na pojednávaní.
Pripájam aj obrat o zaplatení škody poškodenému.
Som zamestnaný momentálne vo štvorzmennej prevádzke vo firme Visteon Námestovo, ale moja
zmluva je na trojzmennú a štvorzmennú prevádzku, preto dokážem svoju chybu odčiniť aj vo forme trestu
povinnej práce, ktorú viem vykonávať vo svojom voľnom čase a pri zabezpečení jej výkonu byť súdu plne
nápomocný. Dôkaz predkladám vo forme svojej pracovnej zmluvy, ktorá je zatiaľ na dobu určitú do 30.
apríla 2020, lebo môj zamestnávateľ predlžuje zmluvu na dobu neurčitú až na druhýkrát predlžovania.
Ďalej chcem ešte uviesť, že moja maminka je momentálne po dvoch operáciách chrbtice a nemôže sa
sama postaviť alebo s problémami a nemôže zdvíhať ťažké veci, preto som taktiež doma pri nej v čase
mimo prácu a som jej k dispozícii, keď potrebuje pomôcť. Ako dôkaz predkladám jej zdravotné záznamy.
V prípade trestu domáceho väzenia by som sa zdržiaval v byte u rodičov, kde aj stále bývam, a tak jej
naďalej mohol pomáhať, čo by určite ocenila.
Ešte raz pripomínam, že je mi skutočne veľmi ľúto, čo som spôsobil, a že v danom čase som bol v
podmienke, ale aj kvôli svojim problémom a drogám som si neuvedomoval, čo robím. Keby som mohol
vrátiť čas, tak to urobím ihneď a všetko napravím a urobím inak.
Za ten dlhý čas, čo sa to stalo, som dokázal, že som slušný a bezkonfliktný človek, podarilo sa mi nájsť
riadne zamestnanie, kde sa mi darí, ktoré ma baví, kde je zamestnávateľ so mnou spokojný a z ktorého
mám stály príjem, medzičasom som si našiel priateľku, s ktorou chcem viesť riadny život a s ktorou
plánujeme spoločnú budúcnosť, a preto nechcem ísť do väzenia, a tak všetko stratiť a opäť sa predierať
odznova a zažiť tú neistotu pri hľadaní si stáleho zamestnania, zabezpečení si pravidelného príjmu či
v rodinných veciach. Viem, že som bol v podmienke, ale drogy mi vtedy zatemnili myseľ a nevedel som
celkom, čo sa deje, no za tým všetkým som urobil hrubú čiaru a všetko úsilie vynakladám na to, aby
som sa opäť zaradiť do normálneho života, v ktorom už niet miesta pre podobné činy, o čom si dovolím
povedať, že sa mi to aj s pomocou rodiny, priateľky, blízkych a kolegov v práci už vyše rok a pol darí.
Preto chcem zaplatiť alebo odpracovať svoj prehrešok z minulosti a tým aj viesť ďalších ľudí na lepšie



cesty.                               Z uvedených dôvodov mám za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky
pre uloženie niektorého alternatívneho trestu.\"

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť, pretože výrok rozsudku súdu prvého stupňa o treste a náhrade škody
považovala za správny. Uviedla, že okresný súd sa zaoberal a aj odôvodnil možnosti uloženia
alternatívnych trestov s negatívnym záverom. Dodala, že v súvislosti s uložením trestu domáceho
väzenia obžalovaný nepreukázal, že sú splnené podmienky k uloženiu tohto alternatívneho trestu.
Rovnako nebolo bez najmenších pochybností preukázané, že došlo k náhrade škody. Obhajca
obžalovaného uviedol, že obžalovaný riadne pracuje v spoločnosti Visteon už od 11.4.2018 s tým, že
zamestnávateľ je s ním veľmi spokojný. Mal za to, že tvrdenie okresného súdu, že obžalovaný nemá
dostatočný príjem, je nepravdivé a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na
to, že súčasný disponibilný zostatok na účte obžalovaného je 2 168,76 eur, o čom predložil ako dôkaz
výpis z účtu. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého obžalovaný nie je
schopný vykonať trest povinnej práce. Navrhol krajskému súdu, aby prvostupňové rozhodnutie bolo
zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu, a to z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e), ods. 2
Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovaný uviedol, že je mu to veľmi ľúto a chcel, aby krajský súd zmenil
rozhodnutie okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade    s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného, pretože                                po preskúmaní
odvolaním obžalovaného napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny.

Obžalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací
súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré
predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona
a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia
dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe, v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného
pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný H. C. urobil vyhlásenie, že
je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaného H. C. o tom, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu.

Súdu prvého stupňa treba vytknúť, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal materiálnym
korektívom (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) vzhľadom k tomu, že obžaloba bola podaná pre prečin.



Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák.,
to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať                        na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych
a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny
korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce
znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred
prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo
všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. pri prečine krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák. z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná,                   so zreteľom na spôsob
vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa, za preukázaný.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a
výmere trestu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste,
s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, pretože uložený trest odňatia slobody považuje
z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie za neprimerane prísny.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky                na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,



ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou  zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať                          na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd teda dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený prvostupňovým súdom je vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu, ako aj vyhodnotenie osoby obžalovaného trestom neprimerane prísnym.
V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentmi obžalovaného, ktoré boli uvedené v podanom
odvolaní. Trest odňatia slobody sa ukladá v prípadoch, keď uloženie iných - alternatívnych trestov sa javí
ako neúčinné. Treba poukázať, že v prípade súdeného trestného činu (prečin krádeže podľa                 §
212 ods. 1 Tr. zák.) je horná hranica trestu odňatia slobody v osobitnej časti Trestného zákona určená
až na dva roky. Súdeného trestného činu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Pripadalo teda do úvahy uloženie buď nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo
uloženie alternatívneho trestu (peňažný trest, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, atď.),
nakoľko uloženie podmienečného trestu do úvahy nepripadalo (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Obžalovaný
neuváženého konania úprimne oľutoval a vyjadril sľub, že v budúcnosti povedie riadny život. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu mal obžalovaný dostatočné prostriedky                 na zaplatenie
peňažného trestu.

V zmysle týchto dôvodov preto krajský súd prijal záver, že obžalovaný má dostatočný zdroj príjmov, aby
mohol byť za stíhané protiprávne konanie potrestaný peňažným trestom tak, ako to definuje ustanovenie
§ 56 ods. 1 Tr. zák. a zároveň prijal záver, že na obžalovaného nie je potrebné vplývať nepodmienečným
trestom odňatia slobody. Peňažný trest vo výmere 1 500,- eur preto podľa názoru odvolacieho súdu  v
plnom rozsahu spĺňa základné zásady platné pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr. zák. Krajský súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému H. C. zohľadnil všetky okolnosti
veci tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby obžalovaného,
a to z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov. Obžalovaný
má v registri trestov jeden záznam a v registri priestupkov nemá záznam. Obžalovaný sám prejavil
záujem o uloženie alternatívneho trestu - peňažného trestu. Je zrejmé, že obžalovanému bola uložená
aj povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 830,42 eur. Krajský súd              pri ukladaní
peňažného trestu prihliadol aj na to, že obžalovaný už bol odsúdený                        za trestný čin, a preto mu
neuložil peňažný trest na úplne spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pre posilnenie
účelu peňažného trestu mu zároveň uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.



Krajský súd si osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu (§ 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák.), ale s
poukazom na správne dôvody odvolania obžalovaného, ktoré si krajský súd osvojil v plnom rozsahu a
v podrobnostiach na ne poukazuje, dospel krajský súd k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti
bude zodpovedať uloženie peňažného trestu obžalovanému H. C. vo výške 1 500,- eur s tým, že
obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody                     vo
výmere 4 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, pri aplikácii
procesného postupu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.      a na podklade § 322  ods. 3 Tr. por.

K odvolaniu obžalovaného čo do výroku o náhrade škody krajský súd uvádza, že prvostupňový
súd vyčíslil škodu, ktorá bola poškodenému spôsobená, tak, že to zodpovedá stavu veci a zákonu.
Poškodený X. O. si v prípravnom konaní uplatnil škodu vo výške 830,42 eur, pričom súd prvého stupňa
postupoval správne, keď zaviazal obžalovaného H. C. k náhrade škody vo výške 830,42 eur, nakoľko
to zodpovedá skutočnosti a vykonaným dôkazom. Pri všeobecnom prieskume tohto výroku krajský súd
zistil, že tento výrok nevykazuje znaky nezákonnosti a je vecne správny.
.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/61/2019", "guid": "0fbc9114-eacd-4bc0-8de1-94b64e7d21e9:126b494e-5520-4469-bd56-d8f9d884c0a4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "3c70568a-3d1c-42af-830b-9c7a47a93e8c:6442ad6e-a1d2-491d-9f02-e0ed671a160d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2", "spisova_znacka": "1To/92/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/92/2019 z 13. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5819010190.2"}], "citovane_v": []}