Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/14/2018 z 19. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2018, sp. zn. 5To/14/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6317010096.1 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/14/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6317010096.1 | 2018-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 3 TP, § 322 ods. 3 TP, § 156 ods. 2 TZ, § 57 ods. 3 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfb3ac53-8dbc-4de3-9edd-bca6bfc4d56c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6317010096.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010096
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317010096.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora, o odvolaní obžalovaného C. Y. proti rozsudku
Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/43/2017 zo 04.12.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.
marca 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn.
3T/43/2017 zo 04.12.2017 vo výroku o treste.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný C. Y. podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s poukazom
na § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. o d s u d z u j e k peňažnému trestu vo výmere
2.000,- (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne marený sa
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. Y. uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.), v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 06. 08. 2014 asi o 23,30 h v obci E., na dvore rodinného domu na ulici T.. L. XXX/XX, fyzicky napadol
jeho vtedajšiu manželku X. Y. tak, že ju opakovane udieral päsťami do hlavy, čím X. Y. spôsobil zranenia,
a to pomliaždenie tváre, otras mozgu a pomliaždenie tvárového nervu vľavo.

Za to bol odsúdený

podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.06.2017
nevypovedal, urobil však vyhlásenie, že je nevinný.



Prvostupňový súd však rozviedol viaceré dôkazy, ktoré svedčia proti obžalovanému.

Sú to predovšetkým: trestné oznámenie poškodenej X. Y. z 20.09.2016 (že ju 06.08.2014 vo
večerných hodinách napadol bývalý manžel, to znamená obžalovaný); svedecká výpoveď I. X. (privolala
poškodenej po utrpení zranenia záchranku, pričom po návrate z nemocnice poškodená bývala u nej asi
týždeň - lebo odišla zo spoločnej domácnosti, nakoľko ju obžalovaný bije); znalecké zistenia znalca z
odboru chirurgie C.. E. C. (poškodenou opísaný mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá zistenému
zraneniu); prepúšťacia správa Nemocnice s poliklinikou Brezno z 09.08.2014 (z ktorej vyplýva, že
poškodená bola hospitalizovaná v nemocnici dňa 07.08.2014 o 10,30 hod., pričom uviedla, že v noci
ju zbil manžel); rozvodový spis Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/149/2014 (návrh poškodenej na
rozvod manželstva z 12.08.2014 - aj s pripojenou prepúšťacou správou Nemocnice s poliklinikou Brezno
z 09.08.2014; z odôvodnenia rozvodového rozsudku zo 16.12.2014 vyplýva, že vážny rozvrat vzťahov
medzi účastníkmi konania bol zapríčinený zlým zaobchádzaním a podceňovaním poškodenej zo strany
obžalovaného a zároveň ukončením spolužitia zo strany poškodenej).

Najmä na základe označených dôkazov prvostupňový súd uzavrel, že obžalovaný C. Y. sa dopustil
trestnej činnosti spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku, teda pokúsil sa inému
úmyselne ublížiť na zdraví, pričom čin spáchal na chránenej osobe - teda dopustil sa už označeného
pokusu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému prihliadol okresný súd najmä na to, že doposiaľ sa nedostal
do rozporu s Trestným zákonom, prevažujú u neho poľahčujúce okolnosti, preto mu bol uložený trest
odňatia slobody na dolnej hranici aplikovanej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom výkonu tohto
trestu na krátku skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný C. Y., ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu aj písomne odôvodnil a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a on spod obžaloby
oslobodený.

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: trestné oznámenie poškodenej na obžalovaného nie je možné
použiť ako dôkaz v trestnom konaní, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí (vrátane uznesenia Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/76/2017 z 05.04.2017); znalecký posudok znalca C.. C. vychádza
nielen z lekárskych správ, ale aj z výpovedí poškodenej, ktoré však boli vykonané pred vznesením
obvinenia, a teda na nich nemôže byť postavený ani samotný znalecký posudok; pokiaľ sa nemôžu v
trestnom konaní použiť ako dôkaz skutočnosti uvedené v zápisnici z trestného oznámenia, nie je možné
z identických dôvodov použiť v konaní ani ďalší dôkaz, v ktorom je obsiahnuté vyjadrenie poškodenej
(napr. lekárska správa z Nemocnice s poliklinikou v Brezne); z označenej lekárskej správy sa však
môžu eventuálne použiť len časti týkajúce sa objektívneho vyšetrenia (t. j. zistenie prípadných poranení);
obhajobe nie je zrejmé, prečo súd ustálil vo výroku rozsudku, že som mal „...asi o 23,30 h v obci E., na
dvore rodinného domu na ulici T.. L. XXX/XX ...“ fyzicky napadnúť poškodenú, keď tieto skutočnosti nie sú
uvedené v lekárskych správach a ani samotné vyjadrenie poškodenej pred ošetrujúcim lekárom nemôže
byť použité v neprospech obžalovaného (keď poškodená odmietla vo veci vypovedať a teda obžalovaný
jej nemohol klásť žiadne otázky smerujúce k spochybneniu obžaloby); znalec C.. C. nepotvrdil so 100%-
nou istotou, že by zranenia vznikli jedine tak, ako vo svojich (procesne nepoužiteľných) výpovediach
uvádzala poškodená; k tomu, že poškodená utrpela ľahký otras mozgu dospeli lekári len na základe
subjektívnych informácií od samotnej poškodenej; treba dôsledne skúmať, z akých dôvodov podala
oznamovateľka trestné oznámenie až po tak dlhom čase a až po tom, ako došlo k podaniu trestného
oznámenia zo strany obžalovaného na poškodenú; vyhodnotenie svedeckej výpovede svedkyne X.
zo strany súdu v tom smere, že klamala (keď neuviedla pôvodcu zranenia poškodenej) sa javí byť
nepreskúmateľné.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že skutkové
zistenia a právna kvalifikácia konania obžalovaného sú akceptovateľné, potrebné je však zrušiť výrok
o uloženom treste z dôvodu jeho neprimeranosti a obžalovanému uložiť miernejší peňažný trest, so
stanovením primeraného náhradného trestu odňatia slobody.



Úvodom treba uviesť, že nemožno prisvedčiť právnemu názoru obhajoby, že trestné oznámenie
nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní, pričom sa odvoláva napr. aj na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/76/2017 z 05.04.2017.

V odôvodnení označeného uznesenia však krajský súd uviedol: „Krajský súd za danej situácie sa
stotožňuje s odvolateľom, že len samotné trestné oznámenie nemôže byť usvedčujúcim dôkazom vo
vzťahu k obžalovanému, keď navyše neskôr oznamovateľka odmietla vypovedať“.

Aj z uvedeného vyplýva, že trestné oznámenie môže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, otázna je však
jeho dôkazná sila.

V tomto prípade však dôkazná sila trestného oznámenia poškodenej X. Y. z 20.09.2016 je podstatná,
pretože jej usvedčujúce tvrdenia voči obžalovanému podporujú aj viaceré ďalšie dôkazy, na ktoré
poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku aj okresný súd.

Naviac, hoci poškodená X. Y. v neskoršom priebehu trestného konania odmietla vo veci voči
obžalovanému (ako bývalému manželovi) vypovedať, v priebehu prípravného konania, ktoré bolo
pôvodne vedené voči obžalovanému pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., poškodená X. Y. bola vypočutá
aj v dňoch 10.11.2016 a 17.01.2017, pričom v zápisniciach o týchto výsluchoch sa nachádzajú viaceré
relevantné usvedčujúce tvrdenia poškodenej voči obžalovanému, vrátane fyzického napadnutia dňa
06.08.2014.

Označené výsluchy poškodenej majú procesnú hodnotu, pretože boli vykonané zákonným spôsobom
a po začatí trestného stíhania vo veci. Hoci na jednej strane by sa javila dôkazná sila týchto výsluchov
poškodenej diskutabilná, pretože obhajoba pri nich nemala účasť, na druhej strane však sú usvedčujúce
tvrdenia poškodenej voči obžalovanému potvrdzované množstvom ďalších dôkazov, na ktoré poukazuje
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Keďže odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného, za akceptovateľnú možno považovať aj
právnu kvalifikáciu jeho konania len ako pokus už označeného prečinu ublíženia na zdraví, keďže
z výsluchu znalca z odboru chirurgie C.. E. C. vyplýva, že zranenie poškodenej, ktoré jej spôsobil
obžalovaný, vyžaduje dobu liečenia 2 až 3 týždne.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z akých dôvodov uložil obžalovanému za
spáchanú trestnú činnosť trest odňatia slobody na dolnej hranici aplikovateľnej trestnej sadzby a prečo
jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

S poukazom najmä na to, že obžalovaný sa dostal prvýkrát do rozporu s Trestným zákonom a od
spáchaného skutku uplynula dlhšia doba, treba mať za to, že aj vzhľadom na povahu spáchaného
prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nie je nutné ukladať mu prísnejší trest odňatia slobody, ale
postačuje uložiť mu miernejší druh trestu, to znamená peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur.

Z uvedeného dôvodu bol preto výrok o treste v napadnutom rozsudku zrušený (z dôvodu
neprimeranosti uloženého druhu trestu) a obžalovanému bol uložený krajským súdom už označený
peňažný trest, pričom pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne marený, bol
ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.