Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/29/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2015, sp. zn. 12CoP/29/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/29/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ústavná starostlivosť Citované ustanovenia: ZoR, § 54 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/469a2bb3-6296-4060-9bd5-ec2954ce1867 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/29/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206086 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletú H. K., nar. XX. XX. XXXX, I. K., nar. XX. XX. XXXX a D. K., nar. XX. XX. XXXX, t. č. umiestnené v H. N. O. N.. M., n. o., so sídlom Ul. X. S. XX, XXX XX G. G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. G., deti rodičov - matky N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. I. XX, XXX XX X. a otca D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX G., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/77/2015-54 zo dňa 21. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 05. 2015 nariadil nad maloletými deťmi H. K., nar. XX. XX. XXXX, I. K., nar. XX. XX. XXXX a D. K., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“) ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v O. O. U. X, I. H. (prvý výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí H. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, I. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a D. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet O. O. U. X, I. H., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia (druhý výrok). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí H. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, I. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a D. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet O. O. U. X, I. H., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia (tretí výrok). Zároveň konštatoval, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010 vo výroku o výchove, výžive maloletých detí H. K., I. K. a D. K. (štvrtý výrok). Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010 bola schválená rodičovská dohoda o zmene výchovného prostredia maloletých detí tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletých detí, na každé zvlášť, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/196/2014-87 zo dňa 03. 09. 2014 bol nad maloletými deťmi nariadený dohľad z dôvodu, že starostlivosť otca o maloleté deti nebola vyhovujúca. Okresný súd uznesením č. k. 32P/16/2015-18 zo dňa 30. 01. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/20/2015-30 zo dňa 16. 02. 2015 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého dočasne odňal maloleté deti z osobnej starostlivosti otca a zveril ich do H. N. O. N.. M. z dôvodu, že maloletým deťom bolo nevyhnutne potrebné zabezpečiť výchovné prostredie, v ktorom nebude ohrozený ich život a zdravie. Okresný súd mal preukázané, že otec zlyhal pri plnení rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t. č. nemôže objektívne zabezpečovať osobnú starostlivosť o ne deti (mal odcestovať za prácou do ČR). Zároveň okresný súd konštatoval, že matka má síce vytvorené bytové podmienky pre výchovu maloletých detí, avšak doterajším spôsobom plnenia si svojich rodičovských práv a povinností nepreukázala skutočný, úprimný záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Jej záujem o maloleté deti bol doposiaľ len sporadický a formálny. Matka pre maloleté deti nemá zabezpečenú školu, ani zdravotnú starostlivosť. Podľa názoru okresného súdu matka nemá vytvorenú reálnu predstavu o potrebe sústavnej, dôslednej starostlivosti o maloleté deti tak, aby im vytvorila výchovné prostredie pre ich všestranný vývoj. Ďalej nedáva záruku, že je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Okresný súd z uvedených dôvodov nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v O. O. U. X - I. H.. Podľa názoru okresného súdu nariadenie ústavnej starostlivosti zodpovedá záujmom maloletých detí, t. j. byť v prostredí, ktoré pre ne nebude rizikové a neohrozí ich výchovu a najmä život a zdravie. O výške výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), pretože matka i otec sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Matka má príjem vo výške 440 Eur mesačne. Matka má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Maloletá H. navštevuje X. ročník I. L.H., maloletá I. a maloletá D. sú žiačkami X. ročníka základnej školy. Okresný súd rozhodol o výške výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Zároveň konštatoval, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010. Proti rozsudku okresného súdu podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že o maloleté deti sa má starať matka. Maloleté deti ju poznajú a taktiež prostredie v X.. Podľa jej názoru maloleté deti sa budú vedieť adaptovať v škole, ktorú im zabezpečila. Tiež vie zaistiť maloletým deťom lekársku starostlivosť. Poukázala na to, že s maloletými deťmi a so svojím priateľom môžu vytvoriť rodinu. Ústav nenahradí rodinu. Ani maloleté deti nechcú byť umiestnené v ústave (maloletá D. sa pokúsila o samovraždu). Navrhla, aby jej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti, pretože má pre ne vytvorené podmienky. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletých detí vyplýva, že maloleté deti majú vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k matke, ktorá emocionálne posilňuje ich sebadôveru. Matka sa o ne zaujíma najmä telefonicky a platí výživné. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov: Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Ustanovenie § 54 Zákona o rodine ustanovuje hmotnoprávne podmienky pre vznik ústavnej výchovy za splnenia nasledujúcich predpokladov: a/ ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, b/ ak výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená, c/ iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, d/ rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, e/ ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť i v prípade, ak iné výchovné opatrenia nepredchádzali. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie ústavnej starostlivosti je možné, ak maloletému dieťaťu nie je možné zabezpečiť vhodné rodinné prostredie pre jeho výchovu. Dôvody, pre ktoré rodinné prostredie nie je možné zabezpečiť, môžu byť najrôznejšieho charakteru. Ide o prípady objektívneho charakteru, kedy rodina maloletého dieťaťa zanikla (napr. v dôsledku smrti rodičov, resp. kvôli zdravotnému stavu rodiča nie možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa). K vážnemu ohrozeniu výchovy maloletého dieťaťa dochádza i v dôsledku správania sa rodičov, ktorí závažným spôsobom porušujú svoje rodičovské povinnosti, zanedbávajú jeho výchovu, eventuálne ide o prípady, kedy rodičia sú schopní zaistiť riadnu výchovu dieťaťa, ale ide o dieťa, ktoré je ťažko vychovateľné a rodičia nie sú schopní ho výchovne zvládnuť. Kumulatívne musí byť splnená podmienka, že iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Výnimočne, ak je to v záujme maloletého, môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť i bez toho, že by predchádzali výchovné opatrenia, avšak v danom prípade musí ísť o krajné riešenie, ak situáciu nie je možné riešiť iným spôsobom. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Okresný súd rozsudkom č. k. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Rozsudkom č. k. 31P/196/2014-87 zo dňa 03. 09. 2014 okresný súd nariadil nad maloletými deťmi dohľad. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že otec maloletým deťom nezabezpečoval náležitú osobnú, zdravotnícku starostlivosť, ani plnenie si povinnej školskej dochádzky. Pred začatím konania okresný súd uznesením č. k. 32P/16/2015-18 zo dňa 30. 01. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/20/2015-31 zo dňa 16. 02. 2015 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého maloleté deti dočasne odňal z osobnej starostlivosti otca a dočasne ich zveril do starostlivosti H. N. O. N.. M. n.o. so sídlom G. G.. Osobitne matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí zvlášť výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet H. N. O. N.. M. n.o., G. G., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí. Následne okresný súd uznesením č. k. 32P/77/2015-8 zo dňa 02. 04. 2015 ex offo začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi (§ 81 ods. 1, 3 O. s. p.). Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a listinnými dôkazmi. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom maloletých detí, hoci primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa (§ 100 ods. 3 O. s. p.). Je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí. Súdno-aplikačná prax často vyžaduje, aby v záujme riadneho zistenia skutkového stavu predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti bolo vypočuté i maloleté dieťa, čo je v súlade s článkom 3 a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V posudzovanej veci je nesporné, že zo strany otca došlo k porušeniu jeho rodičovských povinností, v dôsledku čoho bola výchova maloletých detí narušená. Z uvedeného dôvodu bol nad maloletými deťmi nariadený dohľad a následne boli maloleté deti dočasne odňaté z osobnej starostlivosti otca a dočasne zverené do starostlivosti H. N. O. N.. M. n.o. so sídlom G. G.. Zo spisu odvolací súd zistil, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. V rámci odvolacieho konania matka predložila listinný dôkaz o tom, že maloleté deti je možné prijať v školskom roku 2015/2016 do Špeciálnej základnej školy s materskou školou internátnou v X. (č.l. 65 spisu). I z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky (č.l. 69 spisu) vyplýva, že maloleté deti majú s matkou vytvorenú pozitívnu väzbu, ktorá emocionálne posilňuje ich sebadôveru. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie ústavnej starostlivosti je krajným riešením situácie, keď nie je možné zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti zo strany rodičov, resp. iných fyzických osôb. V danom prípade doposiaľ nebolo zistené, že matka nie je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie ústavnej starostlivosti jedine na základe neprejavenia záujmu zo strany matky o maloleté deti v období, keď boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otcovi, nie je dostatočným dôvodom pre to, aby maloleté deti nemohli byť zverené do jej osobnej starostlivosti. Zároveň matka nezodpovedá za porušenie rodičovských povinností otca, v dôsledku čoho súd musel ex offo začať konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené je v danej veci nevyhnutné vykonať opätovný výsluch matky a výsluch maloletých detí ohľadne ich citových väzieb, akým spôsobom prebieha ich styk s matkou za účelom zistenia, či matka počas styku zabezpečuje maloletým deťom náležitú starostlivosť a taktiež opätovným prešetrením pomerov zistiť, či matka má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté deti (napr. zariadenie bytu pre maloleté deti). Po posúdení, ako už bolo vyššie uvedené, s ohľadom na vek, rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletých detí vyjadriť samostatne svoj názor (či už priamo alebo prostredníctvom orgánu), súd zváži, či na ich názor prihliadne. Zároveň vezme zreteľ aj na všetky ďalšie vykonané dôkazy a skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, ktoré vyhodnotí jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. Na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Ďalej bude jeho úlohou venovať zvýšenú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, že bolo rozhodnuté v záujme maloletých detí, v súlade s ich právami, ktoré bude tiež rešpektovať. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (výsluch matky, maloletých detí, prešetrenie pomerov matky), čo presahuje rozsah odvolacieho konania (prihliadnuc na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania), preto je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal prvostupňový súd. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O. s. p. ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.