{"guid": "3c652ae4-e205-444b-b5ac-0073fa52b7ce:469a2bb3-6296-4060-9bd5-ec2954ce1867", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1", "spisova_znacka": "12CoP/29/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/29/2015 z 29. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2015, sp. zn. 12CoP/29/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1", "identifikacne_cislo": "6115206086", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ústavná starostlivosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/469a2bb3-6296-4060-9bd5-ec2954ce1867", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 12CoP/29/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6115206086\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115206086.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletú H. K., nar. XX. XX. XXXX, I. K., nar. XX.\nXX. XXXX a D. K., nar. XX. XX. XXXX, t. č. umiestnené v H. N. O. N.. M., n. o., so sídlom Ul. X. S.\nXX, XXX XX G. G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. G.,\ndeti rodičov - matky N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. I. XX, XXX XX X. a otca D. K., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom X. XX, XXX XX G., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi,\nna základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/77/2015-54 zo\ndňa 21. 05. 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  z r u š u j e    a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým\nrozsudkom zo dňa 21. 05. 2015 nariadil nad maloletými deťmi H. K., nar. XX. XX. XXXX, I. K., nar. XX.\nXX. XXXX a D. K., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“) ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude\nvykonávať v O. O. U. X, I. H. (prvý výrok).  Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí H.\nK., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté\ndieťa,  I. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima               na\nnezaopatrené neplnoleté dieťa a  D. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného\nminima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet O. O. U. X, I.\nH., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia (druhý výrok). Matke uložil povinnosť\nprispievať na výživu maloletých detí H. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného\nminima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, I. K.,               nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 %\nzo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a D. K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo\nvýške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci\nvopred, na účet O. O. U. X, I. H., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia (tretí\nvýrok). Zároveň konštatoval, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.\nk. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010                       vo výroku o výchove, výžive maloletých detí\nH. K., I. K. a D. K. (štvrtý výrok).\n\nOkresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.\nk. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010 bola schválená rodičovská dohoda o zmene výchovného\nprostredia maloletých detí tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa\nzaviazala prispievať na výživu maloletých detí, na každé zvlášť, výživným vo výške 30 % zo sumy\nživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.\nk. 31P/196/2014-87 zo dňa 03. 09. 2014 bol nad maloletými deťmi nariadený dohľad z dôvodu, že\nstarostlivosť otca o maloleté deti nebola vyhovujúca. Okresný súd uznesením č. k. 32P/16/2015-18 zo\ndňa 30. 01. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/20/2015-30\nzo dňa               16. 02. 2015 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého dočasne odňal\nmaloleté deti z osobnej starostlivosti otca a zveril ich do H. N. O. N.. M. z dôvodu, že maloletým\n\ndeťom bolo nevyhnutne potrebné zabezpečiť výchovné prostredie, v ktorom nebude ohrozený ich život\na zdravie. Okresný súd mal preukázané, že otec zlyhal pri plnení rodičovských práv a povinností k\nmaloletým deťom, t. č. nemôže objektívne zabezpečovať osobnú starostlivosť o ne deti (mal odcestovať\nza prácou do ČR). Zároveň okresný súd konštatoval, že matka má síce vytvorené bytové podmienky pre\nvýchovu maloletých detí, avšak doterajším spôsobom plnenia si svojich rodičovských práv a povinností\nnepreukázala skutočný, úprimný záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Jej záujem\no maloleté deti bol doposiaľ  len sporadický a formálny. Matka pre maloleté deti nemá zabezpečenú školu,\nani zdravotnú starostlivosť. Podľa názoru okresného súdu matka nemá vytvorenú reálnu predstavu o\npotrebe sústavnej, dôslednej starostlivosti o maloleté deti tak, aby im vytvorila výchovné prostredie pre\nich všestranný vývoj. Ďalej nedáva záruku, že  je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté\ndeti. Okresný súd z uvedených dôvodov nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorá sa\nbude realizovať v O. O. U. X - I. H.. Podľa názoru okresného súdu  nariadenie ústavnej starostlivosti\nzodpovedá záujmom maloletých detí, t. j. byť v prostredí, ktoré pre ne nebude rizikové a neohrozí ich\nvýchovu a najmä život a zdravie. O  výške výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005\nZ. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), pretože matka i otec\nsú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Matka má príjem vo výške 440 Eur mesačne. Matka má\nešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Maloletá H. navštevuje\nX. ročník I. L.H., maloletá I. a maloletá D. sú žiačkami X. ročníka základnej školy. Okresný súd rozhodol\no výške výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Zároveň konštatoval, že týmto dochádza k zmene\nrozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010.\n\nProti rozsudku okresného súdu podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že o maloleté deti\nsa má starať matka. Maloleté deti ju poznajú a taktiež prostredie v X.. Podľa jej názoru maloleté deti\nsa budú vedieť adaptovať v škole, ktorú im zabezpečila. Tiež vie zaistiť maloletým deťom  lekársku\nstarostlivosť. Poukázala na to, že s maloletými deťmi a so svojím priateľom môžu vytvoriť rodinu.\nÚstav nenahradí rodinu. Ani maloleté deti nechcú byť umiestnené v ústave (maloletá D. sa pokúsila o\nsamovraždu). Navrhla, aby jej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti, pretože má pre ne\nvytvorené podmienky.\n\nZ vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletých detí vyplýva, že maloleté deti majú vytvorenú pozitívnu\ncitovú väzbu k matke, ktorá emocionálne posilňuje ich sebadôveru. Matka sa o ne zaujíma najmä\ntelefonicky a platí výživné. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového\nsúdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.\n\nOtec sa k odvolaniu matky nevyjadril.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec\nprejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením                   § 212 ods. 2\npísm. a) O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.  a rozsudok okresného súdu\npodľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil                   na ďalšie konanie (§ 221 ods.\n2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov:\n\nPodľa  ustanovenia § 54 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine,  náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska\nstarostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.                 Pred nariadením ústavnej\nstarostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej\nstarostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak\nvýchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli\nk náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych\ndôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej\nstarostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú\nnedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol\npodľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami\na spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu\nnepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia\nmusí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť\nzariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd\n\nvždy prihliadne                na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k\nsúrodencom                     a na ich zachovanie.\n\nUstanovenie § 54 Zákona o rodine ustanovuje hmotnoprávne podmienky pre vznik ústavnej výchovy\nza splnenia nasledujúcich predpokladov: a/ ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, b/ ak\nvýchova maloletého dieťaťa je vážne narušená, c/ iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, d/ rodičia\nnemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa\nnemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, e/ ak je to v záujme\nmaloletého dieťaťa, môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť i v prípade, ak iné výchovné opatrenia\nnepredchádzali.\n\nZ uvedeného vyplýva, že nariadenie ústavnej starostlivosti  je možné, ak maloletému dieťaťu nie\nje možné zabezpečiť vhodné rodinné prostredie pre jeho výchovu. Dôvody,                 pre\nktoré rodinné prostredie nie je možné zabezpečiť, môžu byť najrôznejšieho charakteru. Ide o prípady\nobjektívneho charakteru, kedy rodina maloletého dieťaťa zanikla (napr. v dôsledku smrti rodičov, resp.\nkvôli zdravotnému stavu rodiča nie možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa). K vážnemu\nohrozeniu výchovy maloletého dieťaťa dochádza i v dôsledku  správania sa rodičov, ktorí závažným\nspôsobom porušujú svoje rodičovské povinnosti, zanedbávajú jeho výchovu, eventuálne ide o prípady,\nkedy rodičia sú schopní zaistiť riadnu výchovu dieťaťa, ale ide o dieťa, ktoré je ťažko vychovateľné a\nrodičia nie sú schopní ho výchovne zvládnuť. Kumulatívne musí byť splnená podmienka, že iné výchovné\nopatrenia neviedli k náprave. Výnimočne, ak je to v záujme maloletého, môže súd nariadiť ústavnú\nstarostlivosť i bez toho, že by predchádzali výchovné opatrenia, avšak v danom prípade musí ísť o krajné\nriešenie, ak situáciu nie je možné riešiť iným spôsobom.\n\nOdvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 33P/130/2010-33 zo dňa 30. 11. 2010 schválil rodičovskú dohodu, na\nzáklade ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca.\nRozsudkom č. k. 31P/196/2014-87 zo dňa 03. 09. 2014 okresný súd nariadil                       nad\nmaloletými deťmi dohľad. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že otec maloletým deťom\nnezabezpečoval náležitú osobnú, zdravotnícku starostlivosť, ani plnenie si povinnej školskej dochádzky.\nPred začatím konania okresný súd uznesením č. k. 32P/16/2015-18 zo dňa 30. 01. 2015 v spojení s\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/20/2015-31                    zo dňa 16. 02. 2015\nnariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého maloleté deti dočasne odňal z osobnej starostlivosti\notca a dočasne ich zveril do starostlivosti H. N. O. N.. M. n.o. so sídlom G. G.. Osobitne matke a\notcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí zvlášť výživným v minimálnom\nrozsahu                  vo výške  30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa\nosobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet H. N. O. N.. M. n.o., G. G., počnúc dňom\numiestnenia maloletých detí.\nNásledne okresný súd uznesením č. k. 32P/77/2015-8 zo dňa 02. 04. 2015 ex offo začal konanie o\nnariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi (§ 81 ods. 1, 3                    O. s. p.). Súd v konaní\nvykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a listinnými dôkazmi.\n\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom maloletých detí, hoci\nprimárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.\n\nAk   je    účastníkom    konania    maloleté    dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek\na rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne   svoj   názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor\nmaloletého   dieťaťa    súd zisťuje   prostredníctvom   jeho  zástupcu alebo príslušného orgánu\nsociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov\nalebo  iných   osôb     zodpovedných    za   výchovu maloletého dieťaťa (§ 100 ods. 3 O. s. p.). Je vecou\nsúdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí.\n\nSúdno-aplikačná prax často vyžaduje, aby v záujme riadneho zistenia skutkového stavu predovšetkým\nv konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti bolo vypočuté                  i maloleté dieťa, čo je\nv súlade s článkom 3 a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa.\n\nV posudzovanej veci je nesporné, že zo strany otca došlo k porušeniu jeho rodičovských povinností, v\ndôsledku čoho bola výchova maloletých detí narušená. Z uvedeného dôvodu bol nad maloletými deťmi\nnariadený dohľad a následne boli maloleté deti dočasne odňaté z osobnej starostlivosti otca a dočasne\nzverené do starostlivosti H. N. O. N.. M. n.o. so sídlom G. G..\n\nZo spisu odvolací súd zistil, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky                    pre starostlivosť\no maloleté deti.\n\nV rámci odvolacieho konania matka predložila listinný dôkaz o tom, že maloleté deti je možné prijať v\nškolskom roku 2015/2016 do Špeciálnej základnej školy s materskou školou internátnou v X. (č.l. 65\nspisu). I z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky (č.l. 69 spisu) vyplýva, že  maloleté deti\nmajú s matkou vytvorenú pozitívnu väzbu, ktorá emocionálne posilňuje ich sebadôveru.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie ústavnej starostlivosti je krajným riešením situácie, keď nie je\nmožné zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti zo strany rodičov, resp. iných fyzických osôb.\n\nV danom prípade doposiaľ nebolo zistené, že matka nie je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť\no maloleté deti. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie ústavnej starostlivosti jedine na základe\nneprejavenia  záujmu zo strany matky o maloleté deti v období, keď boli maloleté deti zverené do\nosobnej starostlivosti otcovi, nie je dostatočným dôvodom pre to, aby maloleté deti nemohli byť zverené\ndo jej osobnej starostlivosti. Zároveň matka nezodpovedá za porušenie rodičovských povinností otca,\nv dôsledku čoho súd musel ex offo začať konanie.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené je v danej veci nevyhnutné vykonať  opätovný\nvýsluch matky a výsluch maloletých detí ohľadne ich citových väzieb, akým spôsobom prebieha ich styk\ns matkou za účelom zistenia, či matka počas styku zabezpečuje maloletým deťom náležitú starostlivosť a\ntaktiež opätovným prešetrením pomerov zistiť, či matka má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť\no maloleté deti (napr. zariadenie bytu pre maloleté deti).\n\nPo posúdení, ako už bolo vyššie uvedené, s ohľadom na vek, rozumovú a emocionálnu vyspelosť\nmaloletých detí vyjadriť samostatne svoj názor (či už priamo alebo prostredníctvom orgánu), súd zváži,\nči na ich názor prihliadne. Zároveň vezme zreteľ aj na všetky ďalšie vykonané dôkazy a  skutočnosti,\nktoré počas konania vyšli najavo, ktoré vyhodnotí jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. Na zistený\nskutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Ďalej bude jeho úlohou venovať zvýšenú pozornosť\nodôvodneniu svojho rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, že bolo rozhodnuté v záujme maloletých detí, v\nsúlade s ich právami, ktoré bude tiež rešpektovať.\n\nPretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil\nskutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.\n\nVzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (výsluch matky, maloletých detí, prešetrenie\npomerov matky), čo presahuje rozsah odvolacieho konania (prihliadnuc na koncentračnú zásadu a\nzásadu dvojinštančnosti konania), preto je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal\nprvostupňový súd.\n\nNa základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu  zrušiť\nv celom rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p.  a vec mu vrátiť na  ďalšie konanie\n( § 221 ods. 2 O. s. p. ).\n\nAk bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého\nstupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226                 O. s. p.).\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32P/77/2015", "guid": "53e80c6a-a6be-40ae-9604-28b341eef40f:9b313fbd-a170-498a-a9b2-064b46966583", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "db82d323-6e66-4b4b-9b3a-5ec4b9044e50:b7fa3516-1f3c-4cf6-9a38-399c74760164", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115201085.1", "spisova_znacka": "16CoP/20/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/20/2015 z 15. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115201085.1"}], "citovane_v": []}