Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/289/2012 z 20. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2013, sp. zn. 7CoP/289/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7811208552.1 Krajský súd Košice | 7CoP/289/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7811208552.1 | 2013-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 2 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bdefad0-7ae6-4169-87c4-5683b3473b84 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7811208552.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/289/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208552
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811208552.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého Á. F. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Rožňava na návrh otca F. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O.R. č. XX zastúpeného JUDr.
Máriou Ďurajovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave na ul. Šafárikovej č. 71 za
účasti matky U. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Č. č. XXX o zníženie výživného, odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava z 28.6.2012 č.k. 7P 410/2011-125 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a znížil výživné na minimálne výživné z toho dôvodu, že od poslednej úpravy výživného je neúmerne
zaťažený plnením si vyživovacej povinnosti na mal. Á. 66,36 €. Pôvodné výživné považuje za
neprimerané veku a potrebám maloletého, navyše matka v predchádzajúcom konaní nepreukázala
zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého takouto sumou. Jeho reálne zárobkové možnosti a
schopnosti neumožňujú prispievať pôvodným výživným v dôsledku existencie okolností objektívneho
charakteru, nedostatku pracovných príležitostí, pretože nepodniká a ako podnikateľ už roky má
zrušenú podnikateľskú činnosť a preto z podnikania nevykazuje príjem. Nedokáže bez zákaziek v
regióne podnikať, nemohol podať ani daňové priznanie, pretože nevykonáva podnikateľskú činnosť
ako živnostník. Zo spoločnosti, kde pracuje na dohodu SAFARI TOUR s.r.o. produkoval, že vykazuje
príjem 82 €. Túto skutočnosť súd nevyhodnotil napriek tomu, že sú tu objektívne dôvody, ktoré nevie
reálne ovplyvniť. Podnikanie v doprave oproti veľkým dopravcom stagnuje. Uviedol, že nie je majiteľom
spoločnosti SAFARI TOUR s.r.o., ktorá má dlhy a exekúcie, pretože za poskytnuté plnenie odberatelia
nezaplatili a pokiaľ faktúru odberateľ nezaplatil, nemohla spoločnosť predpokladať, že úmysel bude
podmienený súdnym a exekučným vymáhaním svojich pohľadávok. Tieto reálne dôvody odôvodňujú
návrh na zníženie výživného, aby si mohol stabilizovať svoju finančnú situáciu. Súdom určené výživné
predchádzajúcim rozhodnutím plní tak, že sa zadlžuje. Uviedol, že pokiaľ ako vodič nebude môcť
vykonávať z titulu absencie vodičského oprávnenia prácu vodiča, bude to len na škodu celej rodiny.
Uviedol, že konajúci súd nezohľadnil jeho práceneschopnosť, kedy objektívne nemohol byť pracovne
činný od novembra 2011 do januára 2012 a súd komplexne len posúdil jeho majetkové pomery a
vyvodil, že vyvoláva stratu. Poprel tvrdenia, že sa účelovo chcel zamestnať len počas súdneho konania,
pretože dlhodobo sa zaujímal v rôznych spoločnostiach, u podnikateľov o prácu, ale doklady o tom
nezhromažďuje. Uviedol, že daroval majetok rodinný dom matke maloletého, pričom sám je bez pôvodne



rodičovského domu, bez akéhokoľvek majetku. Napriek tomu je zaviazaný platiť výživné, hoci finančné
prostriedky reálne nemá. Konštatoval, že konajúci súd napriek tomu, že zistil skutkový stav odôvodňujúci
zníženie výživného napriek tomu na preukázateľný pokles príjmov na jeho strane od poslednej úpravy
výživného neprihliadal a nezohľadnil ani iné okolnosti ako vek, zdravotný stav a podobne, pričom
finančná úroveň matky je niekoľkonásobne vyššia, keďže má finančné prostriedky na kúpu domu.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok o zamietnutí návrhu otca na
zníženie výživného.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že už v
predchádzajúcich konaniach o určení výživného bolo vyvrátené, že otec nie je schopný prispievať na
výživu maloletého, pretože bolo preukázané, že pracoval pre rôzne firmy. Otec napriek tomu, že uvádzal,
že nemá finančné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti, rozšíril svoju podnikateľskú činnosť
v Gejza Kulik Safari - Tour o vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú dopravu. Dňa 6.5.2005 založil
spoločnosť Gejza Kulik Safari - Tour s.r.o. so vstupným kapitálom 30.000 Sk, kde bol konateľom a je
ním až do dnešného dňa. Podiel ale previedol na svoju vtedajšiu družku F. v čase, keď podala návrh na
začatie exekúcie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Počas celého konania sp.zn. 7P 25/2008 otec
tvrdil, že neprosperuje, avšak majetok jeho družky sa očividne rozrastal, ktorá mala príjem iba v Gejza
Kulik Safari - Tour s.r.o., odkupovala majetok otca a nehnuteľnosti aj v Plešivci, boli súdu odovzdané listy
vlastníctva. Gejza Kulik Safari - Tour s.r.o. má aj vozový park a vtedajšia družka odporcu pani F. odkúpila
ďalej podiel s.r.o. pani Y. S. v hodnote 300.000 Sk a od nej žiadala súdnym konaním zaplatiť investície do
darovaného rodinného domu 343.300 Sk, t.j. 11.385 €. Pokiaľ otec tvrdil, že jeho firma je neprosperujúca,
zrušil ju iba prednedávnom, počas konania sp.zn. 7P 25/2008 si dal pozastaviť podnikateľskú činnosť v
Gejza Kulik Safari - Tour, hneď po ukončení konania však v podnikaní pokračoval. Neskôr sa zaevidoval
na úrade práce ako nezamestnaný, pričom bol naďalej konateľom Gejza Kulik Safari - Tour s.r.o.,
nepoberal ale údajne žiadne dávky. Človek, keď je múdry, požiada o sociálne dávky v hmotnej núdzi,
čo však otec neurobil a počas 8 rokov súdneho konania o výživné pre maloletého vymenil niekoľko áut.
Počas konania jazdil na geep-e značky Opel, neskôr ho stretla na Peugeote a momentálne jazdí na Fiat
Brava. Otec žiadal zohľadniť svoje ďalšie vyživovacie povinnosti k dcére J. a synovi P. napriek tomu,
že voči dcére nemá vyživovaciu povinnosť, pretože pred dvoma rokmi sa vydala a je zamestnaná a
matka syna P., pani F., ako svedkyňa v konaní vypovedala, že si neuplatňuje výživné na syna od otca.
Napriek tomu, že sama vychovávala dve deti, prenajíma byt v Rožňave, hoci má dom v O., v ktorom
momentálne žije otec so svojou novou 23-ročnou priateľkou, hradí staršiemu synovi školu, internát v
Lučenci, chová kone deťom v Č. a jeho syn chodí na jazdecké preteky, jej sa v podnikaní darí, avšak
otcovi nie. Tvrdenie otca, že má príjem z podnikateľskej činnosti 82 € ,nie je preto jasné, prečo nepožiada
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pomoc. Otec je vlastník vodičského preukazu, ukončil strednú
školu s maturitou v oblasti poľnohospodárstva a vo svojej spoločnosti Gejza Kulik Safari - Tour s.r.o., v
ktorom je konateľom aj dnes, sú predmetom činnosti práve aj činnosti iného zamerania ako len dopravy
a to poľnohospodárskeho. Otec zamestnal dokonca aj svojho syna Q. S., ktorý má aj dve spoločnosti
OTTO Sped s.r.o. so sídlom v Tornali a MEGASTAV Rožňava s.r.o.. Jeho syn podniká v regióne, darí
sa mu napriek neúspechu jeho otca. Žiadala zohľadniť pri neúspechu v podnikaní na strane otca aj tú
skutočnosť, že v konaní je zastúpený advokátkou aj napriek ním tvrdenej skutočnosti, že nemá finančné
prostriedky na plnenie si vyživovacej povinnosti. Uviedla, že na jednej strane jej daroval rodinný dom,
avšak následne bez jej vedomia jej ho vzal späť a daroval dom svojej ďalšej priateľke pani F. a týmto
jeho konaním sa zadlžila ona na 26 rokov, pretože so synom nemala kam ísť bývať a musela si zobrať
hypotekárny úver na kúpu domu, ktorý sama spláca a sama zabezpečuje všetky odôvodnené potreby
mal. Á.. Reálne potreby maloletého sú rovnaké ako u každého iného dieťaťa v jeho veku, ktorý potrebuje
mať zabezpečený domov, potrebuje stravu, hygienické potreby, školské potreby, obuv, ošatenie, ktoré
mu všetko zabezpečuje ona. Poukazuje na otcom tvrdenú zmenu pomerov uvádzanú v návrhu, že jeho
pomery sa zmenili v tom smere, že sa zamestnal vo vlastnej spoločnosti Gejza Kulik Safari - Tour s.r.o.,
ktorej bol zakladateľom a konateľom, čo je zmena od posledného pojednávania, kedy preukazoval, že
je evidovaný ako nezamestnaný, pritom bol celú dobu aj konateľ spoločnosti Gejza Kulik Safari - Tour
s.r.o. a nepožiadal ani o sociálnu dávku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o
zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho návrhu na zníženie výživného. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého
stupňa, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine vyplýva, že súd musí pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa prihliadnuť na to, či povinný
rodič neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu
zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym
platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Aj pri rozhodovaní
o znížení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý,
je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j.
k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvého stupňa
postupoval správne, ak pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného vychádzal zo zistenia, že otec
si aj naďalej môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v takej výške, ako mu to bolo stanovené
posledným súdnym rozhodnutím, pretože aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec podnikal,
vykazoval stratu z podnikania, preto správne vychádzal zo skutočnosti s prihliadnutím na okolnosti
prípadu a vychádzajúc zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má zodpovedať životnej úrovni rodičov aj s
prihliadnutím na to, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť,
ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si otec musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky
a uhrádzať dlhy. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že otec maloletého s
využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä odborného vzdelania a pracovných skúseností v oblasti
pomerne lukratívnej podnikateľskej činnosti mohol a môže organizovať svoje podnikateľské aktivity tak,
aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. Á.. Prvostupňový súd
správne zistil, že otcom tvrdené životné náklady v preskúmavanom období, ktoré presahujú jeho oficiálne
príjmy, naznačujú, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania a len
subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť odôvodnené potreby
mal. Á. za rozhodné obdobie. Konanie otca k pozastaveniu podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby
vo firme s názvom Gejza Kulik Safari - Tour s.r.o. k 3.10.2008 pre nenaplnenie jeho predstáv o zisku v
regióne s vysokou mierou nezamestnanosti nemožno považovať za objektívne dôvody, ktoré by bránili
otcovi plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj so zreteľom na to, že v roku 2006 vykázal z
podnikateľskej činnosti stratu, v roku 2007 už dosiahol čistý ročný príjem 25.802 Sk s prihliadnutím
na široký rozsah predmetu podnikania otca ako fyzickej osoby, ktoré by reálne umožnili otcovi získať
finančné prostriedky aj prácami príležitostného a neoficiálneho charakteru formou rodinnej, prípadne
priateľskej výpomoci. Prvostupňový súd správne konštatoval, že otec je schopný zabezpečiť si dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu,
preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj mal. Á.Q. formou výživného,
čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako
keby spolužitie rodičov existovalo. Prvostupňový súd správne konštatoval, že výživné určené 66,39 €
mesačne predstavuje výživné 2,21 € na deň, čo zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a
nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je rozhodne



vyšší ako podiel otca, nakoľko si matka dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k maloletému v rozsahu
zodpovedajúcom jej príjmu, preto je bez právneho významu ekonomická situácia matky, na ktorú otec
poukazoval v priebehu konania. Navyše otec sa intenzívne začal zaujímať o prácu až po tom, keď ho
súd vyzval, aby predložil žiadosti o prijatie do zamestnania, ktoré boli z roku 2012 a nie z obdobia, kedy
bol podaný návrh na zníženie výživného a kedy otec už poukázal na to, že pre nedostatok pracovných
príležitostí sa nemal možnosť zamestnať. Odvolací súd poukazuje na to, že súdy ani v predchádzajúcom
konaní o zníženie výživného neuverili tvrdeniam otca o jeho príjmových pomeroch, odvolacie námietky
otca sú právne irelevantné a navyše sú nehodnoverné, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.