{"guid": "3c5bf9ff-e947-40b4-ad70-a733206ecb69:dfc04f9a-f738-497a-847d-9bf4b4669a33", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3", "spisova_znacka": "21CoP/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/124/2019 z 28. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2019, sp. zn. 21CoP/124/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3", "identifikacne_cislo": "8617204345", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2019-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfc04f9a-f738-497a-847d-9bf4b4669a33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/124/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204345
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U.
H., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych veci a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov matky I.. N. Y., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom D. N. XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Milošom Hnátom, advokátom, so
sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, otca M. H., narodeného XX.X. XXXX, bytom XXX XX D. Y. XX, právne
zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, v konaní
o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4P/87/2017-157 zo dňa 19.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia účastníkov konania

1. Predmetom konania je zmena  rozhodnutia Okresného súdu Svidník zo dňa 16.05.2017 č.k.
4P/57/2016-110 vo vzťahu k zmene výchovných pomerov k mal. U. H..

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd   Svidník  (ďalej len „ súd“)    rozhodol tak, že:  „1)  Mení  rozsudok Okresného súdu
Svidník zo  dňa  16.5.2017, sp.  zn.  4P/57/2016-110 vo veci dohody rodičov v starostlivosti o maloletého
U. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že: zveruje maloletého U. H., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov tak, že maloletý U. bude každý druhý týždeň od piatka od 17.00 hod. do piatka 17.00
hod. s otcom a každý prvý týždeň od piatka od 17.00 hod. do piatka 17.00 hod. s matkou.   2) Striedavá
osobná starostlivosť o maloletého U. H., nar. XX.XX.XXXX sa bude vykonávať opakovane v stanovených
časových obdobiach. 3) Vo veci práv a povinnosti rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý na základe tohto
rozhodnutia má práve stanovený styk s dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti ako keby mal dieťa
v osobnej starostlivosti a rodič, ktorý na základe tohto rozhodnutia súdu práve nemá stanovený styk s
dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti, ako keby dieťa nemal v osobnej starostlivosti.  4) Obaja
rodičia budú maloletého U. H., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.  5) Odovzdanie
dieťaťa sa bude vykonávať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny súdom
stanovený styk s dieťaťom vždy o 17.00 hod.   6) Rodič, ktorému končí styk s dieťaťom je povinný v
mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi.  7)
Počas osobnej starostlivosti výživne zo strany rodičov na maloleté dieťa U. H. sa neurčuje.  8) Prídavky



na dieťa a daňový bonus si bude uplatňovať v párnom roku otec, v nepárnom roku matka.  9) Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že  rozsudkom
Okresného súdu Svidník zo dňa  16. mája 2017, sp. zn. 4P/57/2016-110 súd vo veci maloletého U.
H. schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol upravený styk otca s maloletým  synom a/ každý nepárny
víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., b/ počas letných prázdnin každý
rok prvý týždeň v mesiaci júl počnúc sobotou od 10.00 hod. končiac nedeľou do 19.00 hod., prvý týždeň
v mesiaci august počnúc sobotou od 10.00 hod. končiac nedeľou  do 19.00 hod., c/ počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. (v pracovných dňoch od 17.00 hod.) do 28.12. do
17.00 hod., d/ každý nepárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod.,
e/ každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od stredy pred veľkonočným štvrtkom od 17.00 hod.
do utorka po veľkonočnom pondelku do 17.00 hod.(právoplatný 25.05. 2017). Zo zistení Úradu práce,
sociálnych veci a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník vyplynulo , že maloletý býva s matkou v obci
D. N. č. XX, starostlivosť je veľmi dobrá, bytové pomery sú na nadštandardnej úrovni udržiavané v
čistote a v poriadku, matka má vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. U
otca maloletého bolo taktiež vykonané sociálne šetrenie kde bolo zistené, že tento býva vo D. Y. č. XX
u rodičov kde sa zdržiava bez týždeň a v dome sú vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o
maloletého. Maloletý U. H. navštevuje Materskú školskú na ul. U. D. XXX/XX kde riaditeľka škôlky sa v
správe vyjadrila, že dieťa je hravé, veselé, spokojné a nejaví žiadne známky únavy či nespokojnosti, má
veľa kamarátov a v kolektíve je obľúbený. Žiadne závažné a negatívne skutočnosti v správaní dieťaťa ani
rodiča doposiaľ neboli zaznamenané.  Vychádzal tiež  zo znaleckého posudku  č. 3/2018 znalkyne C.. G.
Y. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia deti, klinická  psychológia dospelých, poradenská
psychológia.

4. Prijal právny záver, že   je dôvodné vyhovieť návrhu  otca, pokiaľ ide o zmenu osobnej  starostlivosti o
maloletého  U.. Poukázal na závery znaleckého dokazovania C.. G. Y., podľa ktorých skrátenie spoločne
stráveného času s otcom u dieťaťa determinuje výraznú závislosť až uzurpovanie si prítomnosti otca,
ktorý sa stáva dominantným v jeho živote, čo však neznižuje väzbu na matku. Znalkyňa vyšetrením
nezistila vedomú manipuláciu maloletého niektorým s rodičov ani zjavne negatívny vplyv na maloletého,
aktuálna úprava styku pôsobí na dieťa traumatizujúco,  dieťa má s otcom vybudovaný veľmi dobrý vzťah
a spoločne trávený čas je pre dieťa nepostačujúci, znalkyňa sa doporučila,  pre optimálny harmonicky
vývin dieťaťa  úpravu styku s otcom za účelom ďalšieho budovania vzájomného vzťahu. Vzájomný vzťah
maloletého U. a otca je veľmi dobrý, dieťa je na otca silno citovo naviazané, praje si s otcom tráviť viac
času ako je tomu doposiaľ, vzťah ku otcovi sa javí ako zdravý, s kladnou citovou väzbou. Vzájomný
vzťah maloletého U. a matky je veľmi dobrý, prirodzene sa vyvíjajúci, dieťa je na matku emocionálne
viazane s kladnou citovou väzbou.

5. Poukázal na  ust. § 28 ods. 1, písm. a/, b/, c/, ods.2, § 30 ods.1, § 37 ods.2 písm.d/, § 62 ods.1
Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol  súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obsah odvolania  matky   a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku podala odvolanie matka. Poukazuje na to, že súd zjavne opomenul základné zásady
upravujúce konanie starostlivosti súdu o maloletého, v danom prípade ignoroval záujem maloletého
dieťaťa. Má za to, že orgán starostlivosti o maloletého a to kolízny opatrovník svojou nečinnosťou
a opakovanou neúčasťou v konaniach pred okresným súdom ignoroval práva a oprávnené záujmy
maloletého, pričom jeho neúčasťou na pojednávaniach bolo znemožnené vysvetlenie a odôvodnenie
meniacich sa stanovísk kolízneho opatrovníka v tak podstatnej veci akým je zverenie maloletého v
predškolskom veku do striedavej osobnej starostlivosti. Súd nerealizoval dôkazy, ktoré navrhla matka
a to vypočutie znalkyne, ktorá vyhotovila znalecký posudok a vypočutie svedkýň G. a D., ktorých
účasť na pojednávanie zabezpečila. Považuje to za nerešpektovanie práv matky na vykonanie dôkazov
podstatných na rozhodnutie vo veci v súdnom konaní, súd odignoroval základné právo procesných
strán na riadne vedenie konania a spravodlivé rozhodnutie vo veci rešpektujúc nie iba názor otca, že
maloletý chce byť s otcom, ale hlavne neskúmal záujem maloletého dieťaťa, ktorým nie je ani názor



otca, ani otcove tvrdenie, ale záujem štátu na zdravom vývoji maloletého vychádzajúc zo skutkového
stavu. Podľa názor odvolateľky nemohol súd rozhodnúť objektívnym a spravodlivým spôsobom bez
zjavného zistenia skutočnosti potrebných pre rozhodnutie vo veci. Rozsudok považuje za nezákonný.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu zrušil a vrátil vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

8. Otec  sa písomne vyjadril k odvolaniu matky. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poukazuje, že mal.U. nestresuje prítomnosť byť s otcom, ale všetky negatívne prejavy okolo toho aj
napriek tomu, že syn chce tráviť čas a chce byť s otcom. Nesúhlasí s vytýkanými procesnými vadami,
pretože matka navrhla výsluch znalkyne po 7 mesiacoch od vyhotovenia a doručenia znaleckého
posudku, čo je znak toho, že práve matka sa snažila konanie bezdôvodne predlžovať. Súd vychádzal
zo záverov súdnej znalkyne, ktorá prijala závery, ktoré spolu s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní
viedli súd k rozhodnutiu, že práve striedava starostlivosť je vhodná. Od nariadenia neodkladného
opatrenia odvolacím súdom zo dňa 21.11.2017 sa o syna dôkladne staral a uplynula dosť dlhá doba
kedy sa už dá hovoriť o akejsi stabilite vo vzťahoch a v istote, že bude tráviť čas s otcom, ako aj
s matkou. Doteraz nariadený styk korešponduje s prianím U. byť v otcovej starostlivosti, maloletému
nič nechýba. Neprítomnosť kolízny opatrovník vždy ospravedlnil a predniesol svoj návrh ako vo veci
rozhodnúť.  K invektívam medzi rodinnými príslušníkmi uvádza, že je neustále pod nátlakom, ktorí ho
provokujú, podávajú trestné oznámenia, či oznámenia o priestupkoch, ktoré z nich poväčšine  skončili
ako nedôvodné.

9. Kolízny opatrovník podal vyjadrenie k odvolaniu a k vyjadreniam otca s tým, že zotrváva na svojich
vyjadreniach a stanoviskách odprezentovaných na súdnych pojednávaniach v tejto veci a tiež vo svojom
záverečnom návrhu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie  bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom  - účastníkom  konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.)  proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má  zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ  použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolaniu matky   nie je možné  priznať    úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre  potvrdenie
rozsudku  podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

11. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného dôvodu
si odvolací súd osvojuje aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( §
387 ods. 2 C.s.p). Matka v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia.

12. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní sú odvolacie námietky matky maloletého
vyjadrujúce nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne naplnenia predpokladov pre
zmenu  výlučnej osobnej starostlivosti a   zverenia maloletého  U.  do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

13. Rozsudkom Okresného súdu Svidník  sp.zn. 4P/23/2016 zo dňa 28.09.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.10.2016 bolo manželstvo rodičov mal. U. rozvedené a bola schválená uzavretá
rodičovská dohoda rodičov .Maloletý bol zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu a bol upravený jeho styk s mal. U. každý párny týždeň v mesiaci
od soboty od 10,00 hod. do nedele 11,00 hod. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 16.05.2017
sp.zn. 4P/57/2016 bola schválená uzavretá rodičovská dohoda, podľa ktorej bol styk otca so synom
rozšírený tak, že otec sa mohol stretávať so synom každý nepárny víkend v mesiaci od soboty od 10,00
hod. do nedele počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov a počas veľkonočných sviatkov.



14. Matka v podanom odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie odignoroval  záujem maloletého dieťaťa,
bližšie zdôvodnenie takéto názoru v odvolaní matky nie je. Ďalej namieta matka nečinnosť kolízneho
opatrovníka  a zmenu jeho názorov prezentovaných pred súdom prvej inštancie namieta nevypočutie
navrhovaných svedkov a znalkyne.

15. Predmetom konania je posudzovanie zmeny výchovných pomerov.

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Pri rozhodovaní   o zverení do striedavej výchovy rodičov,  je treba vychádzať z premisy, ako
to správne realizoval súd prvej inštancie, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do
starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim
dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Na druhej strane striedavá starostlivosť nie je len
právom rodičov, ale aj ich povinnosťou (porovnaj napríklad Nález  ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 238/05 zo dňa
17.01.2006,  uznesenie sp.zn. II. ÚS 278/08 zo dňa 12.06.2008).

18. V prejednávanej veci bolo dôležité kritérium posudzovania zmeny pomerov a  či v súvislosti s
touto zmenou je nutné ochrániť najlepší záujem dieťaťa zmenou doterajších výchovných pomerov.
Súd postupoval správne pokiaľ sa rozhodol pre úpravu výchovných pomerov, keď zhodnotil  že je v
záujme  maloletého dieťaťa aby bolo vzhľadom na jeho záujem v striedavej osobnej starostlivosti, teda
v rovnocennom výchovnom prostredí u oboch rodičov. Zmena pomerov nastala na strane maloletého
dieťaťa, je starším dieťaťom, dokáže prejaviť svoj názor, svoje pocity, emócie. Za podstatnú zmenu
je teda možné považovať vek maloletého, jeho potreby, ktoré súvisia s tým, že maloletý chce tráviť
viac času s otcom ako je tomu doposiaľ poukazujúc na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva,
že aktuálna úprava styku pôsobí na dieťa až traumatizujúco, pretože dieťa má s otcom vybudovaný
veľmi dobrý vzťah a doteraz  spoločne trávený čas je pre dieťa nepostačujúci. Na základe výsledkov
znaleckého a psychologického vyšetrenia sa znalkyňa domnieva, že pre optimálny harmonický vývin
dieťaťa je potrebná úprava styku s otcom za účelom ďalšieho budovania vzájomného vzťahu.

19.  Odvolací súd má za to, že súd zohľadnil  kritéria , ktoré  musia  súdy  z hľadiska nutnosti rozhodovať v
najlepšom záujme dieťaťa  v konaniach o úprave výchovných pomerov  vziať na zreteľ.  Sú nimi najmä  1/
existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcu osobu, 2/ mieru zachovania identity
maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby,
3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a
fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa
(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp zn. I. ÚS 2482/13).

20. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti je za
účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie
dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto
osôb naplnené rovnakou mierou je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb
alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR
sp.zn. I.ÚS 2482/13).

21. K prvému kritériu, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o  jeho zverenie usilujúcou
osobou treba podotknúť,  že  obaja rodičia splňajú  dané kriterium. Nemožno spochybniť, že väzba medzi
matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov
vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre
takýto zásah existujú závažné dôvody (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010
sp. zn. IV. ÚS 2244/09).

22. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho
zverenia do starostlivosti tej, ktorej osobe. Pri tomto kritériu súdy sú vždy povinné usilovať o to, aby zásah
do rodinného života  bol zásah minimálny. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho , aby dieťa bolo zverené do
starostlivosti osoby, ktorá  uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa



s takýmito osobami nebude brániť. Možno pri tomto kritériu len podotknúť, že práve na prejavujúcu
sa snahu a zistený názor dieťaťa, ktorý prezentuje intenzívnym spôsobom snahu tráviť a byť s otcom
vo väčšej miere než tomu bolo doposiaľ otec žiadal matku o možnosti rozšírenia styku so synom .
Nedochádzalo zo strany matky k možnostiam rozšírenia úpravy styku otca s dieťaťom, ktorému by práve
aj rozšírenou možnosťou korešpondovalo právo otca podieľať sa na výchove syna vo väčšej intenzite.
Rodič je povinný rešpektovať druhého rodičia, pred dieťaťom uznávať význam druhého rodiča, aby
sa nestalo to, na čo  upozorňuje znalec, že dieťaťu môže byť na škodu to že  si uvedomuje vzťahy
medzi rodičmi,  nechce ublížiť žiadnemu z rodičov, a preto má snahu nestratiť sympatie ani jedného ani
druhého, pričom si určite uvedomuje rozpory, ktoré medzi rodičmi sú, nechce rodičov zradiť, stratiť, a
preto je dôležité, aby obidvaja rodičia sa snažili pristupovať s plným rešpektom k úlohe druhého rodičia,
čím pomôžu výrazným spôsobom mal. U. v jeho ďalšom vývine.

23. Ďalším kritérium je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti zaistiť vývoj,
fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje
vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita
danej osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/aBulharsku zo dňa 18.10.2011
č. 13786/04 bod 73.). Pri tomto kritériu súd prvej inštancie  zisťoval schopnosti obidvoch rodičov, správne
konštatoval, že na strane oboch rodičov sú vytvorené vhodné výchovné podmienky. Je treba podotknúť,
že v dôsledku práve vytvorenia rovnakých možnosti, že obidvaja rodičia sa budú podieľať rovnocenne na
výchove maloleté dieťaťa, tak nestratí dieťa mužský, ani ženský vzor. Pre chlapcov je veľmi dôležité, aby
mali mužský vzor, aby sa mohli naučiť ako sa správať k ženám, k rodičom, k partnerke .Otec musí byť
príkladom pre svojho syna a nastaviť svoje správanie a postoje k matke maloletého tak,   aby maloletý
vnímal správanie otca k jeho matke ako  plné rešpektu k dôležitej úlohe matky v živote syna . Rovnako
je dôležité, aby dieťa malo vzor ženský, aby vnímalo matku  ako milujúcu osobnosť, aby  bola pre ňho
dôležitým človekom v živote.  Obaja rodičia musia vyslať svojím správaním jasný signál svojmu dieťaťu
jasný signál, že vzniknuté ťažkosti   z rozpadu rodiny  za ktorý  nesú zodpovednosť  vzájomne vyriešili,
prijali  vlastný podiel zodpovednosti  a snažia sa nájsť riešenie. A v neposlednom rade nezničia puto
svojho dieťaťa, ktoré nepochybne obaja milujú  k jednému  z nich. Schopnosť konštruktívnej komunikácie
je vecou oboch rodičov.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania  vyplývajú závery, že nie  je spochybnená   schopnosť matky
a otca sa o mal. syna  osobne starať.  Táto schopnosť  vyplýva  zo zistení, že mal. U.  má u matky  ako
aj  otca  zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý fyzický materiálny a emocionálny vývoj. Výchovné
prostredie u  oboch rodičov je rovnocenné  V predmetnej právnej veci je rozhodnou predovšetkým
skutočnosť stabilného výchovného prostredia, v momentálnom  výchovnom prostredí  u matky aj otca  sa
maloletý cíti dobre, obaja rodičia mu  zabezpečujú pocit istoty  a bezpečia.   Tretie kritérium schopnosti
rodičov je  zabezpečiť vývoj maloletého, jeho fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby
sú na strane oboch rodičov rovnaké.

25. Posledné kritérium prianie maloletého dieťa nepochybne svedčí v prospech  striedavej osobnej
starostlivosti . V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor
nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť odrážajúce jeho
schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku právom posúdenie záujmu dieťaťa prináleží
súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej
situácie vhodné a čo nie (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 707/04 zo
dňa 16.02.2006, sp. zn. IV. ÚS 288/04 zo dňa 10.05.2006, sp. zn. III. ÚS 2150/07 zo dňa 28.05.2008,
sp. zn. I. ÚS 3082/10 zo dňa 17.03.2011). Záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať z hľadísk
objektívnych, nikdy nie iba zo subjektívneho hodnotenia.

26. Pranie dieťaťa  je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu,
u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej
vyspelosti. Názor maloletého dieťaťa nie je potrebné korigovať, mal. U. má vytvorenú pozitívnu vzťahovú
väzbu k rodičom a neodmieta ani jedného z rodičov. Je potrebné uviesť, že predmetom konania je
posudzovanie zmeny výchovných pomerov, dieťa bolo vo výlučnej osobnej starostlivosti aj keď už po
dlhšiu dobu prebiehal rozšírený styk otca s dieťaťom a výsledky znaleckého dokazovania hovoria o
tom, že nebolo zistené, aby dieťa bolo manipulované niektorým z rodičov tak, aby pranie dieťaťa bolo
nejakým spôsobom zmanipulované, aby sa dieťa vyjadrovalo pod vplyvom manipulácie.  Odvolací súd
zastáva názor, že vzhľadom na vek mal. U. postačuje zistenie jeho názoru prostredníctvom znaleckého



posudku.  Súd  vychádzajúc z posudzovania názoru dieťaťa následne správne previedol samostatnú
právnu úvahu pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností.

27. Správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou
vyhodnotil spôsobom, že nesúhlas rodičia nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o striedavej osobnej
starostlivosti a dôvody, ktoré uviedla matka vyhodnotil a nepovažoval ich za tak intenzívne a negatívne
zasahujúce do záujmov dieťaťa.

28. K námietke matky, že súd neprihliadol na záujem mal. U. odvolací súd poznamenáva. Súd prvej
inštancie svoje  rozhodnutie opiera  v prvom rade  o závery vyplývajúce z posúdenia záujmu maloletého
dieťaťa na požadovanej zmene osobnej starostlivosti.

29. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

30. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

31. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa§ 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

32. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“.
Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho
prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri



hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento
záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa
bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci
II.ÚS 554/04).

33. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č.
16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).

34.  Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
svojho výchovného pôsobenia. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo
v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť
nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa  mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých
stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú.  Pri zisťovaní najlepšieho záujmu mal.
U.   boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre  prijatie  záver  čo je v jeho  najlepšom
záujme. V prvom rade súd názor maloletého dieťaťa zistil prostredníctvom tretej osoby znalkyne C..
G. Y.. Správanie dieťaťa znalkyňa vyhodnotila ako mierne emotívne prežívanie danej situácie. Maloletý
otca hodnotí pozitívne, pretože ak od neho niečo chce, otec mu vyhovie a splní mu to, je veľmi rád so
svojim otcom, má ho veľmi rád. Má  rovnako veľmi rád svoju mamu, hodnotí ju pozitívne, je k nemu
dobrá, má ho rada, obidvoch rodičov má rovnako rád, ale veľmi by sa tešil, keby mohol viac času tráviť
s otcom, pretože  keď sú spolu zažívajú rôzne zaujímavé veci. Veľmi sa mu to páči, má z týchto stretnutí
nezabudnuteľné zážitky.  Zistila, že vzťahová väzba dieťaťa je nastavená na oboch rodičov. Na škodu
dieťaťa však môže byť, že v snahe nestratiť sympatie a priazeň ani jedného z rodičov môže začať
skresľovať realitu, zatajovať pravdu pred jedným aj pred druhým s odôvodnením, že sú to ich isté dohody,
ktoré majú byť len medzi ním a matkou alebo medzi ním a otcom. Nebolo zistené, aby nebolo v záujme
maloletého dieťaťa, aby sa na jeho výchove takmer rovnocenným spôsobom podieľali obidvaja rodičia.
Mal. U. má nastavenú vzťahovú väzbu na oboch rodičov pozitívne a rovnako.

35. K námietke odvolateľky vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu znalkyne, ktorý odvolateľka navrhla
pred súdom prvej inštancie odvolací súd udáva. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zdôvodňuje
dostatočným spôsobom  dôvody pre ktoré nerealizoval vypočutie znalkyne, ktorá v konaní vyhotovila
znalecký posudok.  Odvolací súd sa s odôvodnením postupu súdu stotožňuje. Matke bol doručený
znalecký posudok dňa 16.08. 2018. Súd poskytol dostatočnú lehotu účastníčke konania na vyjadrenie sa
k znaleckému posudku, v stanovenej lehote sa matka nevyjadrila, návrh na vypočutie znalkyne podáva
až 20.11.2018, teda v priebehu viac ako 3 mesiacov a opätovne tento návrh podáva 11.02.2019 s
tvrdením, že má byť vypočutá na skutočnosti, ktoré súvisia s výkonom znaleckého posudku. V zmysle
§ 208 ods.3 C.s.p., ak je to účelne, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v
znaleckom posudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, nepovažoval za účelné znalkyňu
vypočuť, neboli zo strany matky vznesené konkrétne výhrady voči znaleckému posudku, dôvody na aké
skutočnosti má byť znalkyňa vypočutá. Návrh považoval vzhľadom na čas, ktorý uplynul od predloženia
znaleckého posudku za neprimeraný, čo by viedlo k predlžovaniu konania a k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

36. Vo vzťahu k námietke odvolateľky, že došlo postupom súdu k porušeniu jej  práva na spravodlivý
súdny proces odvolací súd udáva, že predmetné porušenia  ňou  tvrdené nezistil. Obsah práva na
spravodlivý proces  je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup
k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Nebol odvolacím súdom zistený stav,  ktorý by narúšal
právo  matky  na spravodlivý súdny proces.

37. Súd prvej inštancie zdôvodnil a poukázal vo svojom rozhodnutí na to z akých dôkazov vychádzal,
podľa názoru odvolacieho súdu svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom  odôvodnil. Odvolací súd tak
konštatuje, že nevzhliadol  taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by  jej znemožnil realizáciu  jej
práv  ako účastníka konania.



38. Pokiaľ ide o námietku matky, že zo strany súdu prvej inštancie nebol vykonaný ňou navrhovaný dôkaz
a to doplnenie dokazovania  o vypočutie  svedkýň  je potrebné uviesť, že ani v tomto štádiu konania
nepovažuje odvolací súd za potrebné, aby takýto dôkaz bolo potrebné vykonať. Podľa článku 10 ods. 1
a 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Súd prvej inštancie neporušil
princíp voľného hodnotenia dôkazov v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Spôsob hodnotenia
dôkazov nie je nesprávny, súd prijal správne závery o skutočnom stave veci , ktorý zistil z vykonaných
dôkazov. Súd prvej inštancie uviedol vyhodnotenie vykonaných dôkazov.  Právna úprava nestanovuje,
ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu.

39. Pokiaľ  matka  vníma porušenie zásady procesnej rovnosti aj  súvislosti s dokazovaním, keďže
namieta, že súd na jednej strane niektoré navrhnuté dôkazy vôbec nevykonal,   posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je  vždy
vecou súdu a nie účastníkov konania.  Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára
2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať
vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Skutočný  stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený

40. Opätovne odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma
rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým
rodičom je veľmi vážna. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si
musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť
s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje
dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému.  Dosiahnuť
zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej
zodpovednosti (Jürgen Rudolf).

41. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde  nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

42. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny a pristúpil
k potvrdeniu napadnutého rozsudku  postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1  C.s.p.).

43. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov
nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/87/2017", "guid": "f69dadd4-39e9-4650-8de1-5b8f2c153d70:e209ee99-67a1-40f9-bf7b-ca9e9b7a342a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:e44435c6-0690-4c24-93bf-c464bb7b2845", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 278/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e44435c6-0690-4c24-93bf-c464bb7b2845"}, {"guid": "ussr:8eb5b29a-1e95-414b-a7d5-af1ccb28cee8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/05 z 3. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-03", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8eb5b29a-1e95-414b-a7d5-af1ccb28cee8"}, {"guid": "ussr:3dc3b672-b6ed-4178-b6b5-19fe1a9465b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3dc3b672-b6ed-4178-b6b5-19fe1a9465b6"}, {"guid": "3c5bf9ff-e947-40b4-ad70-a733206ecb69:93c228fd-7503-4a19-9b98-1f7dddcfc333", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3", "spisova_znacka": "21CoP/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/124/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8617204345.3"}], "citovane_v": []}