Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/79/2015 z 22. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2015, sp. zn. 5S/79/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015200550.1 Krajský súd Bratislava | 5S/79/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1015200550.1 | 2015-06-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 244 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/026c0f54-8b7c-426f-bf97-3fa9d4be606e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200550.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200550
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200550.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: N. I., H. XXX, zastúpený: Mgr. Milan Mikuláš, Vyhne 77,
proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy, sídlo Námestie
Matice slovenskej 8,96501 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZH-OVVS-2014/008170 2014/767/LUP zo dňa 07.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného (nesprávne označený ako Ministerstvo vnútra SR ) č. OU-ZH-
OVVS-2014/008170 2014/767/LUP zo dňa 07.10.2014, ktorým Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor
všeobecnej vnútornej správy odložil priestupkovú vec podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch a § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, týkajúcu
sa priestupku, ktorého sa mal dopustiť Jozef Dekýš tým, že ako starosta obce Bzenica nevyhovel
žiadosti Jozefa Mikuláša o sprístupnenie informácií, pričom listovú zásielku s uvedeným rozhodnutím
odovzdal na poštovú prepravu dňa 07.04.2014, teda povinná osoba vydala písomné rozhodnutie až po
tom, čo uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti a vzniklo fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení
informácie.

V žalobe žalobca poukazuje, že v zázname o odložení veci opiera žalovaný svoje rozhodnutie o
skutočnosť spočívajúcu vo vzniku fikcie doručenia rozhodnutia, ku ktorému malo dôjsť v konaní o
sprístupnenie informácií vedenom obcou Bzenica ako povinnou osobou na základe žiadosti žalobcu.
Podľa názoru žalovaného bolo takéto fiktívne rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 04.04.2014 a od
tohto dátumu treba odpočítavať začiatok lehoty ustanovenej v § 68 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
Preto zastáva žalovaný názor, že ak žalobca podal návrh na konanie o priestupku dňa 16.09.2014,
konal po uplynutí trojmesačnej lehoty. S uvedeným právnym názorom žalovaného a jeho aplikáciou
okamihu doručenia fiktívneho rozhodnutia ako dôvodu na odloženie návrhu na konanie sa podľa žalobcu
nemožno stotožniť. V návrhu na konanie o priestupku zo dňa 11.09.2014 žalobca konštatoval, akým
spôsobom a kedy sa dozvedel o konaní povinnej osoby zakladajúcom dôvodné podozrenie zo spáchania
priestupku. Malo ísť jednak o rozhodnutie správneho orgánu č. OU-ZH-OVVS-2014/003475 zo dňa
22.07.2014 doručené žalobcovi dňa 20.08.2014, ako aj oznámenie o vybavení podnetu z Okresnej
prokuratúry v Žiari nad Hronom č. Pd 72/14/6613-7 zo dňa 9.8.2014, doručeného žalobcovi dňa
23.08.2014.

Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje rozhodnutie žalovaného č. OU-ZH-
OVVS-2014/008170,2014/767/LUP zo dňa 07.10.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.



Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s tým, či má napadnutý záznam o odložení veci č.
OU-ZH-OVVS-2014/008170 2014/767/LUP zo dňa 07.10.2014 charakter správneho rozhodnutia
preskúmateľného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a teda tiež, či mohol byť žalobca takýmto
rozhodnutím dotknutý na právach a povinnostiach.

Správne súdy preskúmavajú v konaní podľa piatej časti O.s.p. zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov,
pričom tieto sú v ust. § 244 ods. 2 O.s.p. vymedzené ako rozhodnutia orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, pričom ide buď o rozhodnutia vydané v správnom konaní ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní podľa piatej časti O.s.p.
nie je možné preskúmať iné právne akty, resp. úkony, než tie, ktoré boli vydané správnym orgánom
a tiež nie je možné preskúmať také rozhodnutia, ktoré nemali, resp. nemohli mať vplyv na práva a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými nemohli byť práva, právom chránené záujmy
a povinnosti osôb priamo dotknuté. Nezáleží pritom na forme týchto rozhodnutí, čo vyplýva napr. aj z
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 50/01- 50 z 11. októbra 2001, č.k. I. ÚS 52/02-30
z 28. mája 2003. Uvedené dve podmienky však musia byť pre meritórne posúdenie veci v konaní podľa
piatej časti O.s.p. splnené za každých okolností.

Správny akt je jednostranný správny úkon, ktorým správny orgán v konkrétnom prípade rieši správne
pomery menovite určených osôb. Pre správny akt sú pojmovo určujúce tieto znaky:
- konanie príslušného správneho orgánu na základe zákona ,
- jednostranný autoritatívny výrok o právach a povinnostiach nepodriadených subjektov,
- bezprostredná právna záväznosť,



- konkrétnosť veci ako aj subjektu, ktorým je správny akt určený.

Správny akt je teda prejav vôle vykonávateľa verejnej správy smerujúci navonok - voči nepodriadeným
osobám. Typické a pojmovo určujúce je pre tento akt rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmoch nepodriadených osôb (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/451/2006-39 zo dňa
30.3.2007).

Tunajší súd má za to, že napadnutý záznam o odložení veci č. OU-ZH-OVVS-2014/008170 zo dňa
07.10.2014 nie je možné považovať za rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by boli dotknuté práva
a povinnosti žalobcu.

Tunajší súd ďalej uvádza, že novelou O.s.p. zákonom č. 501/2001 Z.z. s účinnosťou od 1. januára
2002 sa pôsobnosť súdov rozšírila aj o preskúmavanie postupov orgánov verejnej správy. Súdy teda
na základe podnetu oprávnených subjektov nepreskúmavajú len rozhodnutia orgánov verejnej správy,
ale aj ich postup ( § 244 ods. 2 OSP ). Pojem „postup“ zákon na účely správneho súdnictva nedefinuje.
Za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa predovšetkým považuje jeho
činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou
sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán
oprávňujú a zaväzujú na úkony (aj čiastkové rozhodnutia) v priebehu konania. Postup správneho orgánu
je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä hypotéz a dispozícií.

Samotný postup správneho orgánu bez toho, aby vyústil do vydania rozhodnutia, zásadne môže byť
predmetom preskúmania súdom len vtedy, ak ide o nečinnosť správneho orgánu, inak ho možno
preskúmať iba spolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom.

Nakoľko napadnutý záznam o odložení veci nie je preskúmateľný súdom, nie je preskúmateľný ani
postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal. K totožnému právnemu záveru dospel v obdobnej veci vedenej
pod sp. zn. 2Sžo 7/2009 aj Najvyšší súd SR.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené a žalovanému trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.