Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/45/2012 z 29. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2013, sp. zn. 6Co/45/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7610202656.1 Krajský súd Košice | 6Co/45/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7610202656.1 | 2013-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f376a3e-854c-4f49-a879-7b2c9723e35e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7610202656.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610202656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7610202656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu K. Z., narodeného X.X.XXXX,
bývajúceho v N. Š., Q. XX/XX, zastúpeného Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom so sídlom v Humennom,
Námestie slobody 2, proti žalovaným 1/ I. Z., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej v N. Š., Q. XX/XX, 2/
SLOVAK INVEST CORPORATION, a.s., Námestie Ľ. Štúra 2, Žilina, IČO: 31 645 950, zastúpenému
Mgr. Petrom Reom, advokátom so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, o určenie neplatnosti vyhlásenia o
uznaní dlhu a zmluvy o prevode obchodného podielu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1. decembra 2011, č.k. 16C 8/2010-97, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že záväzok žalovanej
v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72.362,76 € neexistuje.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „ súd prvého stupňa“) rozsudkom zo
dňa 1. decembra 2011, č.k. 16C 8/2010-97 určil, že vyhlásenie žalovanej v 1. rade o uznaní dlhu
a súhlase dlžníka a ručiteľa s exekúciou, poňaté do notárskej zápisnice zo dňa 27. júla 2007, č. N
420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007, je neplatným právnym úkonom. Zároveň určil, že Zmluva
o prevode obchodného podielu z 18.7.2007, uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 1. rade
je neplatným právnym úkonom. Žalobu vo výroku o tom, že určuje, že záväzok žalovanej v 1. rade
zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72.362,76 Eur neexistuje zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalovaným v 2. rade (ako prevádzajúcim) a žalovanou v 1. rade
(ako nadobúdateľkou) bola dňa 18.7.2007 uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu. Pravosť
podpisu žalovanej v 1. rade bola osvedčená dňa 20.7.2007. Podľa uvedenej zmluvy sa žalovaná v 1.
rade stala majiteľkou 50% obchodného podielu, v obchodnej spoločnosti P. - S. N..V..Q.. so sídlom
v Bratislave, H. XX, F.: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri vedenom na Okresnom súde
Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 28462/B. Zmluvné strany sa dohodli, že obchodný podiel sa
prevádza na žalovanú v 1. rade za odplatu 2.600.000,--Sk s tým, že prvá časť odplaty v sume 420.000,--
Sk sa uhradí v hotovosti v deň podpisu zmluvy a ďalšie ročné platby vo výške 420.000,-Sk uhradí
nadobúdateľka prevádzajúcemu na bankový účet dňa 18.7.2008, dňa 18.7.2009, dňa 18.7.2010, dňa
18.7.2011 a v sume 500.000,-Sk dňa 18.7.2012. V ten istý deň, na tom istom notárskom úrade (na
ktorom bola osvedčená pravosť podpisu žalovanej v 1. rade) žalovaná v 1. rade ako dlžník (spoločne
s Y. O. ako ručiteľom) písomne vyhlásila v notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade JUDr.



Kataríny Valovej dňa 20.7.2007 pod sp.zn. N 420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007, že čo do
dôvodu aj výšky uznáva a zaplatí svoj dlh, ktorý jej vyplýva zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo
dňa 20.7.2007. Pretože pohľadávka veriteľa bola zabezpečená ručiteľským záväzkom ručiteľa (Tibora
Dirláka) uvedený ručiteľ písomne vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa vo výške 2.600.000,-Sk v
prípade, ak ju neuspokojí dlžník. Zároveň žalovaná v 1. rade a Y. O. (ako ručiteľ) v bode V. uvedenej
notárskej zápisnice vyhlásili, že výslovne súhlasia, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a to na všetok ich majetok, ktorý podlieha exekúcii. Uvedená notárska zápisnica
obsahuje právny záväzok, v ktorom je „vyznačená“ oprávnená osoba (žalovaný v 2. rade), osoba
povinná č. 1 (žalovaná v 1. rade) a osoba povinná č. 2 (Y. O. - ručiteľ); právny dôvod zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 20.7.2007, predmet plnenia - povinnosť zaplatiť dlh v sume 2.600.000,-Sk,
čas plnenia v 6 splátkach (špecifikovaných v tejto časti) a súhlas povinnej osoby č. 1 (žalovanej v 1.
rade ) a osoby povinnej č. 2 (Y. O.) s tým, aby táto notárska zápisnica bola exekučným titulom podľa §
41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notársku zápisnicu vlastnoručne podpísali I. Z. (žalovaná v 1. rade) a
Y. O. a S.. M. K., notársky kandidát u notárky JUDr. Kataríny Valovej.

Podľa výpovede svedka Y. O.Á. (v tomto konaní) s majiteľom obchodnej spoločnosti FAJN-MEDIA, s.r.o.
sa dohodli na podmienkach kúpy uvedenej spoločnosti (jeho osobou) s tým, že on bude vo firme ako
konateľ spoločnosti. Pretože jeho partnerka - manželka sa v tomto rozhodnom období nemohla stať
spoločníčkou uvedenej spoločnosti z „osobných“ dôvodov, požiadal (svedok) žalovanú v 1. rade, aby sa
stala spoločníčkou uvedenej spoločnosti na určité obdobie (2-3 mesiace). Žalovaná v 1. rade na základe
toho podpísala zmluvu o prevode obchodného podielu so žalovaným v 2. rade a so spoločnosťou UBC
a.s., na základe ktorej boli z uvedených spoločností na ňu prevedené obchodné podiely spoločnosti P.
- S. N..V..Q.. a žalovaná v 1. rade sa stala výlučnou spoločníčkou tejto spoločnosti. Následne potom
do dvoch mesiacov bol podiel v spoločnosti P. - S. N..V..Q.. prevedený zo žalovanej v 1. rade na V.
O. (manželku spomínaného svedka Y. O.), a to v rozsahu 50 % a druhá časť obchodného podielu
v rozsahu 50% bola prevedená na (pána) V. J., ktorého svedok poznal. Prevod obidvoch podielov sa
uskutočnil v ten istý deň a realizoval sa bezplatne. Zo spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
9Er/379/2009 a sp.zn. 15Er/880/2009 mal súd preukázané, že na základe notárskych zápisníc (teda aj
zápisnice N 420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28487/2007) sa vedú na exekútorskom úrade Mgr. Kamila
Lišku súdne exekúcie na majetok patriaci žalobcovi a žalovanej v 1. rade, ktorý tvorí ich bezpodielové
spoluvlastníctvo. Po citácii § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len " OZ"), § 147 ods. 1 OZ,
§ 40a OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 49a OZ a § 80 písm. c./O.s.p. okresný súd konštatoval, že žalobca
osvedčil naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov, pretože
bez takéhoto učinenia by bol ohrozený výkon jeho vlastníckeho práva k rodinnému domu a ostatným
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Spišský Štvrtok, zapísaný na LV č. XXXX, lebo voči majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade sa začala viesť na základe
touto žalobou napadnutého uznania dlhu pojatého do notárskej zápisnice zo dňa 20.7.2007 sp.zn. N
420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28487/2007 exekúcia súdnym exekútorom Ing. Kamilom Liškom, čo
vyplýva zo spisu sp.zn. 15 Er 880/2009. Okresný súd ale nezistil naliehavý právny záujem na určení,
že záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72.362,76 € neexistuje a v tejto
časti žalobu zamietol.

Pri určení neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu z 18.7.2007 a určení neplatnosti uznania
dlhu žalovanou v 1. rade obsiahnutom v notárskej zápisnici z 20.7.2007 N 420/2007, Nz 28650/2007
a NCRIs 28489/2007 súd dospel k záveru, že v oboch prípadoch ide o relatívnu neplatnosť týchto
právnych úkonov, ktorá vyplýva z § 145 ods. 1 OZ , lebo v konaní nebolo preukázané, aby žalobca
ako manžel žalovanej v 1. rade udelil tejto súhlas k obom právnym úkonom žalovanej v 1. rade. Pri
posudzovaní tejto neplatnosti sa súd musel vysporiadať aj s otázkou, či obe uvedené právne úkony je
možné považovať za vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí. Základnou podmienku aplikácie
§ 145 ods. 1, 2 OZ na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúca sa spoločných vecí.
V prípade zmluvy o prevode obchodného podielu je nesporné, že len žalovaná v 1. rade sa stala
spoločníčkou spoločnosti a že na základe tejto zmluvy vznikol len jej záväzok voči žalovanému v 2. rade
na úhradu odplaty za prevod obchodného podielu tejto spoločnosti na ňu. Aj v prípade uznania dlhu
žalovanou v 1. rade ide o jednostranný úkon, t.j. (že) ide len o jej záväzok ako manželky žalobcu. Na
druhej strane je však právnym dôsledkom týchto úkonov právny stav, že v prípade nesplnenia tohto
záväzku žalovanou v 1. rade, sa žalovaný v 2. rade ako veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní



uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov-
žalobcu a žalovanej v 1. rade-teda napr. predajom spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných
tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď § 147 ods. 1 OZ).

Z tohto pohľadu sa nesporne javí, že účinky týchto právnych úkonov sa môžu prejaviť alebo už (sa) aj
prejavujú vo sfére spoločných vecí žalobcu a žalovanej v 1. rade tak, ako to má na mysli práve § 145
ods. 1 OZ, a nič na tom nemení ani skutočnosť, že oba samostatné právne úkony (zmluva o prevode
obchodného podielu a uznanie dlhu) zaväzujú len žalovanú v 1. rade.

Pri interpretácii normatívneho textu - ,,vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí" - súd preto
vychádzal z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 26/2010 z
8. decembra 2010, podľa ktorého pri jeho interpretácii nemožno vychádzať len z bezprostredného
(priameho) vzťahu k spoločným veciam , ale musia sa zohľadňovať aj možné právne účinky konkrétneho
právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pre aplikáciu §
145 ods. 1 OZ nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy, či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným
veciam postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto
právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Súd vykonal aj šetrenie, či žalobca a žalovaná v 1. rade v čase
uskutočnenia napádaných právnych úkonov disponovali takýmto majetkom, či už spoločne, alebo každý
osve, na základe ktorého by bolo možné považovať prípadnú dispozíciu pôvodnou sumou 2.600.000,--
Sk, a nezistil takú skutočnosť, aby žalobca a žalovaná v 1. rade disponovali uvedenou sumou (a to ani
zníženou na sumu 72.362,76 Eur), a aby ju mohli označiť za bežnú vec v rámci nakladania so spoločnou
vecou. Ani u žalovanej v 1. rade nebol zistený majetok relevantnej hodnoty mimo bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jej veriteľa, t.j.
žalovaného v 2. rade. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca bol býval niekedy udelil súhlas k obom
právnym úkonom žalovanej v 1. rade.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou, žeby napádané právne úkony, ktoré žalovaná v 1. rade vykonala ,
mali byť neplatné v dôsledku absencie vážnosti jej vôle pri ich uskutočnení. Neakceptoval ani námietku
žalobcu, že žalovaná v 1. rade bola uvedená do omylu osobou, ktorej boli všetky okolnosti prípadu
známe. Pre naplnenie predpokladu aplikácie § 49a OZ sa žiada, aby do takéhoto omylu bola žalovaná
vovedená osobou, ktorej bol právny úkon určený. Pretože súd vyslovil záver o relatívnej neplatnosti
uvedených právnych úkonov, nepovažoval za potrebné ďalej skúmať tieto vyššie prezentované
námietky zo strany žalobcu.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok vo
výroku v časti I. a v časti II. a žalobu v napadnutých častiach zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. (že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Uviedol, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že na určení neplatnosti právnych úkonov
obsiahnutých v pôvodnej žalobe a jej následných úpravách má naliehavý právny záujem. Žiadnym
spôsobom nebolo preukázané, aby právne postavenie žalobcu bolo neisté bez určenia, či sú právne
úkony žalovanej v 1. rade obsiahnuté v pôvodnej žalobe (aj následných úpravách) neplatné. Skutočnosť,
že predmetnou exekúciou by bol postihnutý aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovanej v 1. rade, nemôže žiadnym spôsobom zneistiť právne postavenie žalobcu, ale iba
zmenšiť výšku majetku patriacu nie žalobcovi, ale spoločne manželom. Vyčítal súdu, že sa nevyporiadal
so skutočnosťou, ktorú žalovaný v 2. rade uvádzal počas celého konania, a to že obchodný podiel nie je
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
chápe ustanovenie § 143 OZ v spojení s § 118 ods. 1 OZ. Uviedol, že z rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyplýva, že jeho režimu nemôžu podliehať hodnoty, ktoré nie sú hmotné a
tobôž nie sú vecami podľa toho, ako chápe pojem veci súčasná občianskoprávna teória. Obchodný



podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nie je teda vecou ani právom a takisto nejde o hmotný
predmet, resp. vec v právnom zmysle. Obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu a ako taký
nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoločníkom obchodnej spoločnosti je
výhradne ten z manželov, ktorý je zmluvnou stranou spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti, teda
žalovaná v 1. rade. Iba ona sa stala spoločníčkou spoločnosti, je majiteľkou obchodného podielu a
nositeľom „spoločníckych“ práv a povinností. Obchodný podiel ako iná majetková hodnota (§ 118 ods.
1 OZ) patrí do jej samostatného majetku a nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa stali až výnosy z obchodného podielu, teda
podiely na zisku, pokiaľ by boli vyplatené. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov však pochádza
„pravdepodobne“ odplata za nadobudnutie obchodného podielu manžela - spoločníka, ak sa nedokáže,
že pochádza výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov. Podpisom zmluvy
o prevode obchodného podielu a podpisom uznania dlhu žalovanou v 1. rade nevznikol v žiadnom
prípade spoločný záväzok žalobcu a žalovanej v 1. rade ako manželov voči žalovanému v 2. rade (ako
veriteľovi), ale žalovaná v 1. rade sa stala samostatným individuálnym dlžníkom. Žalobca sa nestal
osobným dlžníkom, ale iba spoločný majetok manželov sa stal so zreteľom na ich bezprostredný vzťah
k tomuto majetku možným zdrojom uspokojenia veriteľa jedného z manželov. Zopakoval, že uzavretie
zmluvy o prevode obchodného podielu a „uznanie dlhu“ žalovanou v 1. rade nie je právnym úkonom,
ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy
spoločných vecí oboch manželov, a tak nebol potrebný súhlas žalobcu ako manžela žalovanej v 1. rade
podľa § 145 ods. 1 OZ. Aj v prípade, že by bol takýto súhlas nutný, Občiansky zákonník nestanovuje
„podobu“ a formu udelenia súhlasu, a preto žalovaný v 2. rade má za to, že žalobcom bol daný súhlas
konkludentne tak, že v čase od zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra až do podania žaloby,
žiadnym spôsobom neoznámil žalovanej v 1. rade, že súhlas neposkytol, resp. neposkytne.

Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej v 2. rade navrhol rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3
O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného v 2. rade nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania nie je výrok rozsudku v časti III., ktorým súd zamietol žalobu vo výroku
o tom, že sa určuje, že záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72.362,76 €
neexistuje, lebo žalobca ako oprávnená osoba nepodal odvolanie proti tomuto výroku, a v tejto časti (t.j.
vo výroku o zamietnutí žaloby) rozsudok nadobudol právoplatnosť, a tak nebol predmetom odvolacieho
prieskumu (viď § 206 ods. 2 O.s.p.).

V ostatnej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. bol rozsudok súdu prvého stupňa predmetom odvolacieho
prieskumu na základe odvolania žalovaného v 2. rade, podobne ako aj výrok o trovách prvostupňového
konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. o určení, že vyhlásenie žalovanej v 1. rade o uznaní dlhu
a súhlase dlžníka a ručiteľa s exekúciou, poňaté do Notárskej zápisnice zo dňa 20.7.2007 sp.zn. N
420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007 je neplatným právnym úkonom, aj vo výroku II. o určení,
že zmluva o prevode obchodného podielu z 18.7.2007, uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou
v 1. rade je neplatným právnym úkonom, ako aj vo výroku IV. o trovách prvostupňového konania je vecne
správny, a preto ho odvolací súd v týchto výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2013 o 9.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne päť dní vopred podľa § 156
ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.



Žalovaný v 2. rade namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani žeby
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. alebo, žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto
odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými aj právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný v 2. rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už boli predmetom dokazovania na
súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v
danej veci, a tak tieto námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.



Žaloba, ktorú žalobca počas konania so súhlasom súdu zmenil (viď uznesenie zo dňa 28.6.2011,
č.k. 16C 8/2010-75) sa domáhal určenia, že vyhlásenie žalovanej v 1. rade o uznaní dlhu a súhlase
dlžníka (a ručiteľa) s exekúciou, poňaté do Notárskej zápisnice zo dňa 20.7.2007 sp.zn. N 420/2007,
Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007 je neplatným právnym úkonom, a určenie, že zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 18.7.2007 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 1. rade je
neplatným právnym úkonom, má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Teda základným procesným predpokladom úspešnosti návrhu
na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý musí súd skúmať v prvom rade je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho
úkonu je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Správne okresný súd skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov podľa § 80 písm. c/
O.s.p. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobca osvedčil naliehavosť na požadovanom
určení neplatnosti uvedených právnych úkonov, pretože bez takéhoto určenia by bol ohrozený výkon
jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci exekučného konania, patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade, a žiadaným určením bude zabezpečená jeho istota, jeho
právneho postavenia. Odvolací súd tento záver okresného súdu považuje za správny a stotožňuje sa s
jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.

Žalobca sa určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov domáhal z dôvodu ich rozporu s
ustanovením § 145 ods. 1 OZ. Žalovaná v 1. rade ich totiž uzavrela bez jeho vedomia. Uzavretie vyššie
uvedených právnych úkonov len jedným z manželov, na základe ktorých vznikla pohľadávka žalovanému
v 2. rade exekučne uspokojiteľná z majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nie je
možno považovať za bežnú vec, čím právne úkony spĺňali znaky relatívnej neplatnosti.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479,
§ 589, § 701 ods. 1, § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vyvolať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní manželia spoločne a nerozdielne.

Citované ustanovenie § 145 ods. 1, 2 OZ upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s
ohľadom na úkony v bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú
so spoločnými vecami alebo predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle tohto ustanovenia
sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov,
vyžaduje súhlas druhého z manželov, ak ide o inú, než bežnú vec. Nedostatok tohto súhlasu má za
následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a OZ ide o relatívnu neplatnosť.

V odvolacom konaní žalovaný v 2. rade poukázal na to, že súhlas žalobcu bol daný konkludentne,
lebo v čase od zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra až do podania žaloby, žiadnym
spôsobom neoznámil žalovanej v 1. rade, že súhlas neposkytol, resp. neposkytne. Odvolací súd s touto
argumentáciou žalovaného v 2. rade sa nestotožňuje, lebo počas konania na súde prvého stupňa bolo
preukázané, že žalobca žiaden súhlas žalovanej v 1. rade neposkytol, a tak spomínané právne úkony
sú z tohto dôvodu neplatné.

Aj odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvého stupňa, že pri interpretácii obsahu normatívneho textu -
„vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí“ nemožno vychádzať len z bezprostredného (priameho)



vzťahu k spoločným veciam (ako to robí odvolateľ v odvolaní), ale musia sa zohľadniť aj možné právne
účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaná v 1. rade (manželka žalobcu)
nevlastní majetok relevantnej hodnoty mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý by mohol
byť predmetom exekučného uspokojenia jej veriteľa. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo
uzavretím ich manželstva (t.j. žalobcu a žalovanej v 1. rade) a jeho rozsah nebol následne dohodou
modifikovaný podľa § 143a OZ.

Odvolací súd poznamenáva, že ak by žalovaná v 1. rade mimo masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vlastnila majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia
jej veriteľa, dalo by sa súhlasiť s názorom žalovaného v 2. rade, že zmluva o prevode obchodného
podielu a osobitne „vyhlásenie žalovanej v 1. rade o uznaní dlhu a súhlase dlžníka a ručiteľa s
exekúciou“ (pojatou do Notárskej zápisnice z 20.7.2007 N 420/2007) sa netýka spoločných vecí, a preto
je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 OZ.

V súdenom prípade ale je nesporne preukázané, o čom svedčí obsah spisu, že účinky zmluvy o prevode
obchodného podielu a vyhlásenie žalovanej o „uznaní dlhu“ a súhlase dlžníka s exekúciou uzavreté len
jedným z manželov sa v prípade jej exekučného vymáhania prejavia vo sfére spoločných vecí, t.j. vo
sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Za týchto okolností je to podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, že sa tento právny úkon týka
vybavovania spoločných vecí, pretože žalobca v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie
pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku.

Ak by odvolací súd pristúpil na argumentáciu žalovaného v 2. rade a vychádzal zo skoršej judikatúry,
jeho rozhodnutie by bolo extrémne nespravodlivé vo vzťahu k žalobcovi.

Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že nestačí len skúmať, či neexistuje priamy
vzťah skúmaného právneho úkonu k spoločným veciam, ale treba prihliadať na účinky tohto právneho
úkonu vo vzťahu k spoločným veciam.

Žiada sa poznamenať, že k takémuto názoru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo
dňa 8.12.2010 I. ÚS 26/2010 v ktorom uviedol, že pre aplikáciu § 145 ods. 1 OZ nie je nevyhnutné,
aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale postačí, ak ide o
vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére
spoločných vecí.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Žalovaný v 2. rade nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu
náhrada trov nepatrí. Žalobca, aj keď mal úspech v odvolacom konaní, a žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania, nevyčíslil výšku trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že
nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v 1. rade trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.