Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/95/2011 z 5. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. decembra 2011, sp. zn. 23CoE/95/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3807204274.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/95/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3807204274.1 | 2011-12-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 EP, § 214 ods. 2 EP, § 219 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5e2d82e-4b8f-41e6-8552-7c49b96b8731 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3807204274.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/95/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807204274
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3807204274.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. M. M., advokátom so sídlom O. XX, K., proti povinnej: L. I.,
bytom U. XX/XX, I., t. č. M. I., o vymoženie 326,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/664/2007-32 zo dňa 18. júla 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 27.03.2007
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 326,63 eur s príslušenstvom
na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 6856/06 zo dňa 18.12.2006. Z exekučného
titulu súd prvého stupňa zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 06.03.2006 uzavretá zmluva
o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej sumu 232,36 eur za poplatok vo výške 221,74
eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 454,09 eur v 12 mesačných
splátkach po 37,84 eur počnúc dňom 27.03.2006. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a na vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
Preskúmaním predmetných Všeobecných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy
o úvere, konkrétne čl. 17 vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom
formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Faktickým subjektom,
ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade oprávnený, pretože
ten zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre
účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa §
53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného
zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa
§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Neprijateľné podmienky
sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v § 53 ods. 4
písm. r/ Obč. zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru
súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu § 53, § 54 Obč. zákonníka platného ku
dňu uzatvoreniu zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS ako nekalá. Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca



svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd prvého stupňa rozhodne o trovách exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako veriteľ poskytol
povinnej úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Tento druh zmluvy nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. V predmetnej
zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera
nákladov. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou
odloženej platby, ale vo forme splátok. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu všetkou administratívou s tým spojenou. S povinnou
bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku, kde bod 17 VPPÚ uvádza, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a
to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č.
93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy, ide teda o prípady ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom
prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha plne v súlade a na základe
zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto prípade súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol. K otázke udeleného poverenia oprávnený uviedol, že po doručení návrhu na
vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie
poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
udelené. Exekučný titul bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd prvého stupňa však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto
následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ostáva preto otázkou, čo viedlo
konajúci súd k tomu, že rozhodol o zastavení exekúcie, hoci počas celého trvania exekučného konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý
z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj



vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/
alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe
smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca,
ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje za neplatnú, súd prvého stupňa v
konečnom dôsledku správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekúcia vedená na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustn