Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/178/2017 z 12. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2019, sp. zn. 2S/178/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201274.3 Krajský súd Bratislava | 2S/178/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201274.3 | 2019-11-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f94ae6b-8370-46e9-b74f-36b2512335f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201274.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/178/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201274
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201274.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., a členov
senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: pplk.
R.. W.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, J. č. 6, Z., zastúpenej: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, AK so
sídlom Heydukova č. 16, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave,
Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-
VO-18/2016-PK zo dňa 19.05.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie - služobné hodnotenie č. ORPZ-
BAIII-VO-130-009/2014 zo dňa 16.04.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
č. KRPZ-BA-VO-18/2016-PK zo dňa 19.05.2017 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu

1. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-18/2016-PK zo dňa 19.05.2017 potvrdil služobné hodnotenie
č.: ORPZ-BAIII-VO-130-009/2014 zo dňa 16.04.2014 a podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v
znení neskorších predpisov odvolanie žalobkyni zamietol ako nedôvodné. Prvostupňovým rozhodnutím
- služobným hodnotením č.: ORPZ-BAIII-VO-130-009/2014 zo dňa 16.04.2014, schváleným riaditeľom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III plk. JUDr. Rudolfom B. dňa 05.05.2014
bola žalobkyňa podľa § 27 ods. 4 písm. d) cit. zákona vyhodnotená ako nespôsobilá vykonávať
zastávanú funkciu riaditeľky vnútorného odboru okresného riaditeľstva a spôsobilá vykonávať inú, menej
zodpovednú funkciu.

2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný okrem osobitných reakcií na každú námietku
žalobkyne ako odvolateľky (tieto správny súd nepovažoval za relevantné vzhľadom na tento spor
a ich charakter polemiky medzi žalobkyňou a orgánom verejnej správy) v závere konštatoval, že
Krajský súd v odôvodnení rozsudku v druhom odseku na strane 9 uvádzal, že „Taktiež v súvislosti s
konštatovaním, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia nie
je na strane žalobkyne na zodpovedajúcej úrovni, v napadnutom služobnom hodnotení . absentuje
zdôvodnenie, na základe akých skutkových zistení prvostupňový správny orgán dospel k takému záveru.
Poukazovanie v tomto smere výlučne na disciplinárne previnenia žalobkyne, nie je podľa názoru súdu
dostačujúce na takýto záver. Z uvedeného dôvodu toto konštatovanie považuje súd za všeobecné,
nekonkrétne a neadresné. Nie sú teda zrejmé konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné preveriť a
na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobkyňa nedokáže zabezpečiť



výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi. Túto Časť napadnutého služobného hodnotenia
považuje súd za nedostatočne špecifikovanú a nezdôvodnenú, a preto nepreskúmateľnú." Na základe
právneho názoru krajského súdu uvedeného v predchádzajúcom odseku, podľa ktorého v napadnutom
služobnom hodnotení absentovalo zdôvodnenie, na základe akých skutkových zistení prvostupňový
správny orgán dospel k záveru, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov
riadenia nie je u odvolateľky na zodpovedajúcej úrovni, žalovaný uviedol, že v doplnenom opätovnom
odvolacom konaní bolo nepochybne preukázané, že odvolateľka pri vydávaní vlastných disciplinárnych
opatrení postupovala v rozpore so zákonom a to najmä nesprávnou aplikáciou právnych predpisov na
zistený skutkový stav. Odvolací orgán mal tiež za to, že tieto skutočnosti boli objektívne preukázané
v zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho orgánu. Konkrétne pochybenia odvolateľky sú uvedené v
predmetných spisových materiáloch odvolacieho orgánu ORPZ-BAIII-VO-641-006/2013, ORPZ-BAIII-
VO-642-007/2013 a ORPZ-BAIII-VO-Ó68- 011/2013 a sú teda konkrétne a preskúmateľné. Tak ako je
to uvedené na strane 6 napadnutého služobného hodnotenia rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú
okrem iného právny rozbor nesprávnych úvah a postupov pri uplatňovaní právomoci odvolateľky v oblasti
riadenia, organizovania a kontroly podriadených policajtov.

3. Služobné hodnotenie bolo spracované na odvolateľku ako nadriadeného policajta, na ktorého sú
kladené zvýšené nároky na výkon štátnej služby. Uvedená skutočnosť je priamo uvedená aj v § 49
zákona - základné povinnosti nadriadeného. Policajt v postavení nadriadeného má tieto povinnosti
uložené nad rámec ostatných základných povinností policajta ustanovených v § 48 ods. 3 zákona.
Na vyhodnotenie spôsobilosti nadriadeného vykonávať svoju funkciu je nepochybne potrebné, aby
nadriadený preukázal svoje spôsobilosti vo všetkých oblastiach výkonu štátnej služby. Jednou z
takých oblastí je aj uplatňovanie disciplinárnej právomoci nadriadeného voči podriadeným policajtom.
Táto právomoc je priamo naviazaná na plnenie povinnosti nadriadeného kontrolovať správnosť a
včasnosť výkonu štátnej služby podriadených policajtov. Pri uplatňovaní disciplinárnej právomoci
nadriadeným, ktorá sa v praxi spravidla prejavuje vo forme ukladania výčitiek v zmysle § 54 zákona
za zistené menej závažné disciplinárne previnenia a priestupky podriadených policajtov ako aj vo
forme ukladania disciplinárnych opatrení podľa § 52 ods. 1 zákona, sú zvýšené nároky kladené na
nadriadeného vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania podriadených policajtov. Správne uplatnenie
disciplinárnej právomoci je teda naviazané na schopnosť nadriadeného správne vykladať obsah
všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a správne ich aplikovať v
nadväznosti na výkon kontrolnej činnosti.

4. Z obsahu služobného hodnotenia je zrejmé, že odvolateľka v tejto oblasti opakovaným pochybením
v uplatňovaní disciplinárnej právomoci preukázala, že nejde o jednotlivý náhodný omyl (napr. procesnú
chybu) ale o neschopnosť správne a zákonne vyvodiť právnu zodpovednosť za prípadné porušovanie
základných povinností podriadených policajtov, či už nesprávnym aplikovaním hmotnoprávnych
ustanovení zákona ako aj procesných právnych noriem upravujúcich disciplinárne konanie ako
osobitnú formu konania vo veciach služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru. Výpočtom a
poukazovaním na správnosť postupu nadriadeného v iných oblastiach, napr. správnosť a včasnosť
vedenie registratúry, evidovanie interných aktov riadenia a podobne nemožno v žiadnom prípade
konvalidovať a vyvážiť pochybenia odvolateľky, ktorých sa dopustila v oblasti uplatňovania disciplinárnej
právomoci nadriadeného a už vôbec nie vyvodiť z takéhoto výpočtu záver o spôsobilosti zastávať
riadiacu funkciu. Odvolateľka v hodnotenom, období preukázateľne nemala zvýšené množstvo
plnenia služobných úloh (viď, počet pridelených a vybavených vecí). Neschopnosť zastávať funkciu
nadriadeného bola schvaľovateľom zistená až v priebehu hodnoteného obdobia z dôvodu opakovaných
vyššie uvedených okolností, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu schvaľovateľa spracovať
služobné hodnotenie s uvedeným záverom. Podrobné uvedenie týchto pochybení v služobnom
hodnotení tak nie je dôsledkom snahy schvaľovateľa nevyvážené posúdiť odvolateľku ako nadriadenú,
ale dôsledkom snahy schvaľovateľa konkrétne zdôvodniť neschopnosť odvolateľky plniť funkciu
nadriadenej pre neplnenie si úloh v oblasti disciplinárnej právomoci nadriadeného.

II. žaloba a námietky

5. V žalobe žalobkyňa uviedla, že služobné hodnotenie, ktoré je opakovane predmetom preskúmania
stále nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie je objektívne a vyvážené, je
jednostranne zamerané na zvýraznenie výlučne negatívneho obrazu žalobkyne a tzv. negatívnej činnosti
v práci a neposkytuje objektívny pohľad na prácu žalobkyne aj vzhľadom na charakter a rozsah činností



tejto práce. Predchádzajúce služobné hodnotenie bolo vypracované a schválené dňa 21.05.2012 tou
istou osobou ako posledné (sporné) hodnotenie, s ktorým žalobkyňa nesúhlasí, a to plk. JUDr. L. B.. V
služobnom hodnotení zo dňa 21.5.2012 je ním žalobkyňa hodnotená veľmi dobre, cit.: "... od nástupu
do služobného pomeru príslušníka PZ si svoje povinnosti plnila v oboch obdobiach policajnej činnosti
vždy v požadovanej kvalite. Má adekvátne teoretické vedomosti a praktické skúsenosti. Problematiku
na zverenom úseku ovláda v požadovanej miere. Jej znalosť právnych predpisov a interných aktov
riadenia, vrátane ich aplikácie v praxi, teda vo výkone štátnej služby, je na potrebnej úrovni. Úlohy,
ktoré sú jej určené a ktoré jej vyplývajú z pracovnej náplne si plní správne, včas a zodpovedne.
Môžem ju hodnotiť ako samostatnú a iniciatívnu policajtku.", atď. Uvedený plk. JUDr. B. (spracovateľ aj
schvaľovateľ služobného hodnotenia) mal podľa čl. 7 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 118/2013 o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov Policajného zboru vykonať hodnotenie
žalobkyne za obdobie 1. polroka 2013. Táto úloha vyplynula pre každého nadriadeného. Nadriadený toto
hodnotenie žalobkyne za I. polrok 2013 nevykonal. Úloha vykonať hodnotenie príslušníkov PZ vyplynula
nadriadeným, a teda aj plk. JUDr. B., aj z čl. 4 ods. 2 pokynu prezidenta Policajného zboru č. 125/2013 -
spracovať do 31.08.2013 za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2013 hodnotenie príslušníkov PZ a
vyplynula aj zo zápisu z rokovania 13. porady vedenia PZ s riaditeľmi krajských riaditeľstiev PZ konanej
dňa 15.06.2013 v Nitre (písomnosť zaevidovaná pod č. ORPZ-BAIII-VO-86- 012/2013 dňa 12. 06. 2013)
a súčasne z výpisu úloh prijatých riaditeľom KR PZ v Bratislave (písomnosť zaevidovaná pod č. ORPZ-
BAIII-VO-307/2013 dňa 03.06.2013), či túto povinnosť plk. JUDr. B. splnil, nevedela a nebolo známe,
aké bolo jeho hodnotenie žalobkyne v r. 2013 aj keď na túto skutočnosť poukázala aj v odvolaní proti
služobnému hodnoteniu z roku 2014. Písomný test znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov
a interných aktov riadenia a informácií žalobkyne potrebných na riadny výkon štátnej služby, ktorým mal
plk. JUDr. B. podľa čl. 3 ods. 4 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118/2013 preveriť jej
znalosti a následne ich vyhodnotiť, v rozpore s citovaným nariadením teda nezabezpečil a nevykonal.
Týmto konaním nadriadený žalobkyne nedodržal postup hodnotenia, ktorý mal predchádzať ďalším jej
hodnoteniam. Postup hodnotenia vyplýva okrem zákona aj z nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2013
čl. 7. Plk. JUDr. B. neurčil kritériá hodnotenia funkcie, ktorú zastáva žalobkyňa, ani ju neoboznámil s
určenými kritériami. Týmto taktiež nesplnil príkaz z vyššie uvedeného rokovania 13. porady vedenia PZ
s riaditeľmi krajských riaditeľstiev PZ v zmysle uvedeného nariadenia ministra vnútra SR.

6. Na základe vyššie uvedeného plk. JUDr. Rudolf B. v štatistickom výkaze „Vyhodnotenie testovacej
prevádzky hodnotenia príslušníkov PZ“ predkladanom elektronickou poštou pánovi prezidentovi PZ
dňa 08. 10. 2013 tým, že nevyhodnotil osobu žalobkyne, nemohol mať skutočný prehľad o jej práci,
ani o tom, či k nejakej zmene - závažnej zmene - v jej spôsobilosti na výkon funkcie došlo ani o
tom, kedy malo k takejto zmene dôjsť tak, ako to konštatuje vo vyššie uvedenej citácii. Nadriadený
žalobkyne do 31.08. 2013 nikde žiadnym spôsobom nevyhodnotil žalobkyňu ako nespôsobilú zastávať
vykonávanú funkciu. V odvolaní žalobkyne zo dňa 16.05.2014 proti služobnému hodnoteniu č. p. ORPZ-
BAII1-VO- 130-009/2014 o dňa 16.04.2014 žalobkyňa zdôvodnila jednotlivo všetky body hodnotiacej
časti služobného hodnotenia a zaujala svoje stanoviská s poukazom na konkrétne dôkazy, ktoré aj
spolu s odvolaním predložila na odvolacie konanie. O odvolaní proti služobnému hodnoteniu žalobkyne
najskôr rozhodoval schvaľovateľ plk. JUDr. L. B., riaditeľ Okresného riaditeľstva, ktorý súčasne bol aj
priamym nadriadeným žalobkyne, ktorý služobné hodnotenie spracoval podľa ust. § 28 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z. Schvaľovateľ odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a predmetný spisový materiál spolu
so svojím stanoviskom pod č. ORPZ-BA III-VO-130- 13/2014 zaslal odvolaciemu orgánu - žalovanému
- na rozhodnutie. O uvedenom konaní schvaľovateľa a o podaní písomného stanoviska sa žalobkyňa
dozvedela až z rozhodnutia žalovaného, ktorého zákonnosť žalobkyňa žiadala preskúmať žalobou
podanou na KS v Bratislave dňa 22.09.2014. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 6S/202/2014. Krajský súd
v Bratislave o predchádzajúcej žalobe týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
dňa 18.07.2014 č.p. KRPZ BA-VO-8/2014 PK v tej istej veci, t.j. týkajúcej sa služobného hodnotenia
žalobkyne č.p. ORPZ-BAIII-VO-009/2014 zo dňa 16.05.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného
Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave o odvolaní č. KRPZ-BA-VO-8/2014PK zo dňa 18.07.2014 podľa
§ 250j ods. 2 písm. d OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalovaný po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 18.07.2014 súdom vydal nové rozhodnutie dňa
19.05.2017 č. KRPZ-BA-VO-18/2016PK, ktorým opakovane rozhodol o odvolaní odvolateľky -
žalobkyne, ktoré podala proti služobnému hodnoteniu č.: ORPZ-BAIII-VO-/30- 009/2014 zo dňa
16.04.2014 tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona odvolanie odvolateľky zamietol ako nedôvodné a
napadnuté služobné hodnotenie č.: ORPZ-BAIII-VO-130-009/2014 zo dňa 16.04.2014 potvrdil. Svoje



rozhodnutie odôvodnil tak, že vzhľadom na uvedený názor krajského súdu odvolací orgán opätovne
preskúmal služobnú činnosť odvolateľky v hodnotenom období so zameraním sa na zaťaženosť
odvolateľky a jej konkrétne výsledky služobnej činnosti, pričom sa zameral na jediný objektívne
kvantifikovateľný ukazovateľ, a to počet písomností, ktoré boli odvolateľke v hodnotenom období
pridelené resp. boli v rámci jej služobnej činnosti ňou vytvorené. Týmto chcel žalovaný zistiť objektívne
skutočnosti, na ktoré poukázal krajský súd. Za týmto účelom si odvolací orgán z okresného riaditeľstva
vyžiadal informáciu o počte pridelených písomností, ktoré odvolateľka vybavovala v rokoch 2011 až
do 30.07.2014, z ktorej informácie zistil, že v hodnotenom období mala odvolateľka približne rovnakú
zaťaženosť v oblasti spisovej služby /kladné hodnotenie v služobnom hodnotení/ a tiež zistil, že
úroveň a kvalita písomností spracovaných, vybavovaných a v registratúrnych denníkoch evidovaných
odvolateľkou v rokoch 2011 až do 30.07.2014 bola na požadovanej úrovni. S ostatnou činnosťou
odvolateľky, tak ako to preukázal krajský súd sa žalovaný nevysporiadal. Dňa 01.12.2016 prípisom
KRPZ-BA-VO-18/2016 vyzval odvolateľku na navrhnutie a doplnenie ďalších dôkazov. Žalobkyňa listom
zo dňa 20.12.2016 predložila žalovanému odpoveď na navrhnutie a doplnenie ďalších dôkazov, kde
znova opakovane poukázala na skutočnosti a dôkazy preukazujúce jej komplexnú pracovnú činnosť za
hodnotené obdobie, ako aj prezentovala svoju znalosť právnych predpisov, s ktorými na svojej funkcii
pracovala. Žalobkyňa uviedla niekoľko konkrétnych prípadov, ktorými sa snažila zabezpečiť objektívny
pohľad na svoju znalosť tých všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia,
ktorých znalosť pri svojej služobnej činnosti potrebuje, že táto je dobrá a tieto správne aplikuje vo svojej
služobnej činnosti. Žalovaný navrhované dôkazy vyhodnotil ako posudzovanie činnosti, schopností a
znalostí plk. JUDr. B. ktoré nie sú predmetom tohto odvolacieho konania a ktorými sa z uvedeného
dôvodu nezaoberal. Žalobkyňa neposudzovala akékoľvek schopnosti a znalosti plk. JUDr. B. ako
izolovaný jav. Nie je jasné, na základe akých úvah žalovaný k tomuto tvrdeniu dospel. Žalobkyňa
sa snažila zabezpečiť objektívny pohľad na svoju znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov
a interných aktov riadenia v konkrétnych prípadoch a nie je jej jasné, akým iným spôsobom, ako
vyhodnotením všetkých dostupných sporných právnych názorov medzi plk. JUDr. B. a žalobkyňou v
hodnotenom období chcel žalovaný objektívne vyhodnotiť jej znalosť všeobecne záväzných právnych
predpisov a interných aktov riadenia a úroveň aplikácie týchto v jej služobnej činnosti. Nie je zároveň
jasné, akým iným spôsobom by podľa žalovaného mala byť objektívne preukázaná smerodajnosť
právneho názoru plk. JUDr. B. vo všeobecnosti.

8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní konkrétne poukázala na zvýšenú pracovnú zaťaženosť a zvýšenú
pracovnú záťaž v hodnotenom období. Žalovaný opätovne ponechal bez povšimnutia, nezabezpečil
si všetky dôkazy, teda neskúmal a nevyhodnotil všetky dostupné dôkazy na objektívne vyhodnotenie
jej pracovnej zaťaženosti. Žalovaný uvádzal nepravdu, keď konštatoval, že jediný objektívne
kvantifikovateľný ukazovateľ pracovnej zaťaženosti žalobkyne v hodnotenom bol počet písomností,
ktoré boli žalobkyni v hodnotenom období pridelené, resp. boli v rámci jej služobnej činnosti ňou
vytvorené. Žalobkyňa uviedla, že v hodnotenom období v čase neprítomnosti svojich podriadených alebo
neobsadenosti funkcie osobne vykonávala v celom rozsahu služobnú činnosť alebo pracovnú činnosť
svojich podriadených. Túto činnosť bolo možné zabezpečiť zo strany žalobkyne len na úkor jej osobného
voľna, čo aj preukázala a čo bolo možné preukázať z príslušnej knihy dochádzky aj žalovaným, počtom
hodín, ktoré odslúžila nad základný čas služby v týždni. Žalovaný mohol bez problémov kvantifikovať
údaje o tejto žalobkyňou vybavovanej agende, počte dní, ktoré jej podriadení z objektívnych dôvodov
nevykonávali, resp. ich funkcia nebola obsadená (napr. pracovníčka podateľne nevykonávala svoju
pracovnú činnosť viac ako pol roka), žalovaný mohol bez problémov kvantifikovať služobnú činnosť a
pracovnú činnosť, ktorú žalobkyňa vykonala nad rámec svojho služobného zaradenia, počet kilometrov
najazdených pri vykonávaní služobnej činností kuriéra. S poukázaním na časť obsahu služobného
hodnotenia týkajúceho sa výčitky, ktorú plk. JUDr. B. žalobkyni uložil, je zaujímavé, že žalovaný
nekvantifikoval ani počet žiadostí vybavených žalobkyňou podľa zákona č. 211/2000 Z. z., pritom
preukázateľne musel mal vedomosť, že tieto sú evidované v administratívnej pomôcke vedenej na
Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave. Žalovaný prešiel bez povšimnutia skutočnosť, že žalobkyňa mala
v hodnotenom období priznanú maximálne možnú výšku osobného príplatku. Podľa ustanovenia § 91
ods. l zákona č, 73/1998 Z. z. policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného zboru
v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a
náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení písm. a) vo výkone do výšky 100 %, písm. b)
mimo výkonu do výšky 70 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.



9. Žalovaný sa podľa jej názoru nevysporiadal ani s udeľovaním jej odmien, nevykonal porovnanie v
odmeňovaní žalobkyne v predchádzajúcom období a neudeľovanie jej odmien v hodnotenom období,
kvalifikovane a riadne nezdôvodnil neudeľovanie odmien žalobkyni. Žalovaný týmto chybu v služobnom
hodnotení konštatovanú v rozsudku krajského súdu, a to jednostranného zamerania na zvýraznenie
negatívnej činnosti policajta, ktorá je obsiahnutá aj v konštatovaní o neudelení jej žiadnej odmeny,
ani v tejto časti neodstránil. Žalobkyňa bola jediná, ktorej nadriadený ako riadiacej pracovníčke
neudeľoval odmeny. Žalovaný chybu v služobnom hodnotení konštatovanú v rozsudku krajského súdu,
a to jednostranného zamerania na zvýraznenie negatívnej činnosti policajta, ktorá je obsiahnutá v
uložení výčitky žalobkyni za vlastnoručné schválenie nesprávne uvedených údajov a nedôsledné
vykonanie kontroly údajov vo výkaze o vyúčtovaní služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni
ORPZ-BAIII- VO-788/2012 zo dňa 01.10.2012 spracovanom podriadenou žalobkyne kpt. JUDr. M.,
Predovšetkým žalobkyňa v predloženom výkaze vlastnoručne neschválila nesprávne uvedené údaje,
uvedené údaje boli správne a tieto boli dôsledne skontrolované a ich správnosť schválená. Plk. JUDr.
B. vyhodnotil vec tak, že žalobkyňa nezistila nevyúčtovanie príplatku za nerovnomernosť času služby
a vlastnoručným podpisom schválila nesprávne uvedené údaje, resp. neúplné údaje v tomto výkaze a
súčasne uviedol, že zavinené konanie zo strany žalobkyne spočívalo v nedostatočnej a nedôslednej
kontrolnej činnosti údajov v predloženom výkaze. Vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o jeden neuvedený
údaj, nemohlo platiť tvrdenie, že žalobkyňa schválila nesprávne uvedené údaje, resp. neúplné údaje v
tomto výkaze. Nebolo možné skontrolovať správnosť neuplatneného nároku. plk. JUDr. B. a aj žalobkyňa
z titulu svojej funkcie mali vedomosť, že neboli ojedinelé prípady, keď policajti okresného riaditeľstva
nepredložili výkaz o vyúčtovaní služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni v príslušnom
mesiaci vôbec a tento predložili až s mesačným oneskorením, a nikto nebol za to postihnutý.

10. Žalovaný chybu v služobnom hodnotení konštatovanú v rozsudku krajského súdu, a to
jednostranného zamerania na zvýraznenie negatívnej činnosti policajta, neodstránil ani na úseku, ktorá
je obsiahnutá v uložení ústnej výčitky žalobkyni ORPZ-BAIII-VO-857-007/2012 zo dňa 28.12.2012, ktorú
jej plk. JUDr. Pisch uložil na základe záverov protokolu o výsledku kontroly personálneho a mzdového
odboru Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave a jeho dodatku, kde zo strany žalobkyne nedošlo
k zisteniu nedostatkov v personálnych a disciplinárnych rozkazov v rámci schválenia vydávaných
rozkazov, ktoré spracúvali jej vtedajšie podriadené na personálnom úseku, plk. JUDr. B. v služobnom
hodnotení konštatoval, že žalobkyňa konala v rozpore s tam citovanými ustanoveniami zákona,
vzormi návrhov na spracovanie personálnych a disciplinárnych rozkazov, metodickým usmernením
personálneho a mzdového odboru Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, metodickým usmernením
odboru riadenia služobného pomeru sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra
SR. plk. JUDr. B. v tejto časti okrem iného uviedol, že žalobkyňa konala v rozpore so vzormi
návrhov na spracovanie personálnych a disciplinárnych rozkazov, započítavaním odbornej praxe pri
prevedení alebo preložení na inú funkciu, o poučení o odvolaní v rozhodnutiach vydaných podľa
zákona o štátnej službe. Elementárnou logikou je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa v uvedených
prípadoch nekonala v rozpore s tam citovanými ustanoveniami zákona a usmerneniami, nakoľko
personálne rozkazy spracúvali jej podriadené, nie žalobkyňa. Ďalej už ale plk. JUDr. B. konštatoval,
že zavinené konanie zo strany žalobkyne spočívalo v nedostatočnej kontrolnej, metodickej a riadiacej
činnosti na vtedajšom zverenom úseku. Žalobkyňa v záujme objektívneho posúdenia vyhodnotenia tejto
časti jej služobnej činnosti navrhovala zabezpečiť dôkazy, aký počet disciplinárnych rozkazov bol na
personálnom pracovisku v hodnotenom období spracovaný, v akom počte disciplinárnych rozkazov boli
zistené nedostatky a aké konkrétne nedostatky boli zistené, aký počet personálnych rozkazov bol v
hodnotenom období spracovaný, v akom počte personálnych rozkazov boli zistené nedostatky, ako
konkrétne žalobkyňa konala v rozpore citovanými ustanoveniami zákon a usmerneniami. Žalovaný v
tomto smere skutkový stav ani nezisťoval a tým ho ani nemohol objektívne vyhodnotiť. Je potrebné
poukázať na tú skutočnosť že nikde žiadnym spôsobom nie je uvedené, aké obdobie bolo kontrolované.
Žalovaný sa ani v tomto prípade napriek konštatáciám v rozsudku krajského súdu, týmto nezaoberal.

11. Za uložené výčitky a za nesprávny postup pri zrušení dovolenky a určení dovolenky bola žalobkyňa
disciplinárne potrestaná disciplinárnymi rozkazmi, ktoré obsahovali vo výrokovej časti len určenie
disciplinárneho trestu bez skutkovej podstaty konkrétneho previnenia žalobkyne, čím išlo o rozhodnutia
neurčité, nezrozumiteľné, poškodzujúce práva žalobkyne aj jej právom chránené záujmy zakotvené
v Ústave SR a konkretizované v zákone. Takéto rozhodnutia o uložení disciplinárnych opatrení nie
sú v súlade so zákonom, teda sú v rozpore so zákonom (protiprávne). Neurčitosť až chýbajúca
skutková podstata previnenia žalobkyne zostala aj napriek vyznačeniu právoplatností, čo je podľa



nášho názoru potrebné vyhodnotiť a nie je možné takúto neurčitosť rátať ako právoplatné rozhodnutie,
pretože takýmto rozhodnutím (ničotným) by pri hodnotení nemali byť štátne orgány viazané. Je tiež
podstatné, že disciplinárne opatrenia boli žalobkyni uložené za ňou zaujatý právny názor, s ktorým
nesúhlasil nadriadený a nie za to, že by nevyužívala svoju disciplinárnu právomoc. Ani z hodnotiacej
časti služobného hodnotenia, ani z rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobkyne nie je zrejmé na
základe akých konkrétnych dôkazoch a v čom určoval a vyhodnotil (odborne) nadriadený vedomosti
žalobkyne. Pokiaľ ide o ''...zistenia nadriadeného...", tak tieto neboli nikde špecifikované, sú neznáme aj
po ďalších rozhodnutiach o odvolaní žalobkyne a v poslednom tomto žalobou napadnutého rozhodnutia,
sú len pokusy o dovysvetľovanie služobného hodnotenia bez jeho zmeny. Išlo o jednorazové vytknutie,
pričom vznikli aj rôzne právne stanoviská na posudzovanie veci, čo ale nie je potrebné v tomto podaní
riešiť, keď podstatná je tá skutočnosť, že žalobkyňa v uvedených oblastiach konala v ostatných veciach
správne, napr. v hodnotenom období určila dovolenku bez nedostatkov cca 57 - krát, či pri plánovaní
služieb policajtov zaradených na operačnom stredisku nevieme o žiadnych nedostatkoch, o čom svedčia
záznamy z kontrol v hodnotiacom období, atď., ale správny orgán v hodnotení sa nevyjadroval k
otázke výkonu štátnej služby žalobkyne komplexne a z hľadiska správnosti, rýchlosti a samostatnej
iniciatívy - na čo aj žalobkyňa v odvolaní poukazovala, vlastne už v pripomienkach k návrhu služobného
hodnotenia a predložila na svoje tvrdenie aj dôkazy. Služobné hodnotenie v tomto smere stále absentuje
a neposkytuje objektívny pohľad na prácu žalobkyne aj vzhľadom na charakter jej práce a tiež na
postupné zmeny podmienok práce, ktoré zmeny robil voči žalobkyni jej nadriadený v hodnotenom
období, na ktoré žalobkyňa poukazovala. Tak ako vymenovaním samotných disciplinárnych opatrení
nebol splnený účel komplexného hodnotenia, tak aj nebola vykvalifikovaná príčinná súvislosť medzi
porušením predpisov a porušením základných povinností u žalobkyne, čo nevyplýva ani zo samotných
disciplinárnych opatrení.

12. Žalovaný ignoroval v odvolaní uvádzané pripomienky k nesprávnemu úradnému postupu a
pripomienky k riadne nezistenému skutkovému stavu, a požiadavku aby sa hodnotila osoba žalobkyne
komplexne, keď žalovaný sa zaoberal len tým, že sú dostatočne preukázané negatívne stránky
hodnotenia v určitých oblastiach, na čo dal v hodnotení dôraz. Žalobkyňa sa domáhala komplexného
posúdenia tej ktorej oblasti jej činnosti, a tak žalovaný aj konštatoval, že posúdení dôkazov navrhovaných
odvolateľkou (žalobkyňou) označených ako 1 až 18 - sa ani jeden netýkal dôvodov nespôsobilosti
žalobkyne. Rozhodné je, že žalobkyňa dokazovala svoju spôsobilosť a kladné skutočností o jej práci,
a nie nespôsobilosť. Tento postup a názor žalovaného bol nesprávny a nezákonný práve v prípade,
ak ide o komplexné hodnotenie žalobkyne, resp. obecne policajta. Žalovaný teda znova nezisťoval, či v
hodnotenom období žalobkyňa uplatňovala disciplinárnu právomoc aj v iných prípadoch, nevyhodnotil,
koľkokrát sa tak stalo, či v tých prípadoch bolo podané odvolanie a ako rozhodol odvolací orgán, atď.,
- ale zaujal zásadné a závažné stanovisko na základe 3 zrušených rozhodnutí. Rovnako nezisťoval
počet udelených výčitiek v hodnotenom období. Nie je pre účely komplexného hodnotenia policajta
bezvýznamná aj tá skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala v hodnotenom období aj funkciu predsedu
poradnej komisie na prerokovanie odvolaní policajtov proti rozhodnutiam vo veciach služobného
pomeru, mala na to odbornú spôsobilosť. Hodnotiaci a ani odvolací orgán nezisťovali úplný skutkový
stav ani a ostatných sekoch služobnej činnosti žalobkyne, neuviedli, v koľkých prípadoch neboli zistené
žiadne nedostatky v schválených výkazoch, a tiež ignorovali poukazovanie žalobkyne v odvolaní na
výsledok kontroly vykonanej odborom kontroly KR PZ v Bratislave, zameraný práve na tento úsek,
kde nebol zistený žiadny nedostatok a tiež nepreskúmali ani koľko nedostatkov na tomto úseku
bolo zistených u ostatných nadriadených pre posúdenie bežných písomných chýb. Neporovnal ani
zaťaženosť žalobkyne vo vzťahu k ostatným nadriadeným v rovnakej funkcii v rámci Bratislavského
kraja.

13. Žiadny kontrolný orgán nikdy nekonštatoval, že podriadení žalobkyne neboli zaškolení z relevantných
predpisov, resp. že došlo k pochybeniu vo výkone ich služobnej činnosti z dôvodu, že z predpisu
neboli zaškolení. Hodnotiaci neuvádzal, že v služobnej činnosti žalobkyne je vysoký stupeň tvorivosti,
napr. vytvorila vlastný preventívny projekt chodec a cyklista v cestnej premávke, určený pre žiakov
9. ročníka základnej školy. Tento sa vzhľadom k súčasnému stavu na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a účasti chodcov na dopravných nehodách môže považovať za veľmi progresívny.
Tvorivosť, iniciatívu, vysoké pracovné nasadenie a schopnosť správne aplikovať právne predpisy v praxi
dokazuje aj skutočnosť, že presne a tvorivo plnila úlohy vyplývajúce z nariadenia ministra vnútra SR
č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov PZ pre koordinátora ďalšieho vzdelávania policajtov
na OR PZ v Bratislave III. Od roku 2012 navrhovateľka iniciatívne vypracúva dotazníky, vykonáva



dotazníkový prieskum na OR PZ v Bratislave III a vyhodnocuje výsledky s cieľom identifikácie potrieb
ďalšieho vzdelávania policajtov. Výsledky predkladá nadriadenému útvaru. Nikto žalobkyni podnet na
túto činnosť, ktorá je nad rámec jej služobného zaradenia, nedal. Hodnotiaci neuvádzal, že počas
neprítomnosti podriadených policajtov a občianskych zamestnancov žalobkyňa vykonávala za nich
služobnú činnosť, resp. pracovnú činnosť (prevencia, ochrana utajovaných skutočností, interné akty
riadenia, podateľňa, kuriérna služba a pod.). Vysoké pracovné nasadenie žalobkyne dokazuje aj
skutočnosť, že v hodnotenom období prichádzala na pracovisko o 7.00 h a odchádzala z pracoviska vo
večerných hodinách. Nároky na vysoké pracovné nasadenie ale zároveň starostlivosť o podriadených
dokazuje aj skutočnosť, že dňa 14.02.2013 navrhla, aby bol na porade pána prezidenta PZ predložený
podnet na úpravu ordinačných hodín služobných lekárov tak, aby jeden deň v týždni mali ordinačné
hodiny do 17.00 h, resp. 18.00 h, t. j. aby mal každý policajt možnosť navštíviť služobného lekára aj
mimo pracovného času. S uvedenou argumentáciou žalobkyne sa žalovaný opakovane nevysporiadal
a ani neuviedol prečo tak urobil, aj keď v zmysle zrušujúceho rozhodnutia súdom, vedel konkrétne, Čo
súd vytkol obom rozhodnutiam.

14. Rozhodnutie žalovaného znova vychádzalo len z niektorých zámerne vybraných skutočností,
navyše interpretovaných spôsobom, ktorý dôvodne evokuje podozrenie, že odvolací správny orgán
sa nezaoberal dôsledne odvolaním žalobkyne a neodpovedal vecne a určito na všetky predložené
argumenty, resp. nevyvrátil tieto vecné a právne argumenty uvedené v odvolaní; ignoroval predložené
dôkazy a ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne, prečo žalobkyňou predložené dôkazy
nevykonal. Odôvodnenie, že "...ani jeden sa netýkal dôvodov nespôsobilosti odvolateľky...", nemá
miesto v činnosti správneho orgánu pri spracovaní služobného hodnotenia. Taktiež nesúhlasila ani
s prvostupňovým rozhodnutím - služobným hodnotením žalobkyne a to v celom rozsahu, pretože
nezodpovedá objektívnej realite, keďže nebol pri hodnotení žalobkyne riadne zistený skutočný a úplný
skutkový stav a už od počiatku, t.j. v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia (§ 28
ods. 3 zákona) nebolo umožnené žalobkyni vyjadrovať sa k jeho obsahu, atď. a žalobkyňa ani o
tom, že sa spracúva (nie spracoval) vôbec nevedela, čím hodnotiaci konal pri spracúvaní návrhu v
rozpore so zákonom. Služobné hodnotenie žalobkyne je spracované neobjektívne tendenčne, nie je
vyvážené, je jednostranne zamerané na zvýraznenie umelo vytváraných negatív na strane žalobkyne
(čo do počtu) t. j. na výpočet uložených výčitiek a uložených disciplinárnych opatrení nepodloženými
skutkami, napr. nesprávny zápis dovolenky, či nesprávny výmaz dovolenky lx za hodnotené obdobie,
či sporná správnosť uloženia výčitiek žalobkyňou svojmu podriadenému 3x bez vyhodnotenia celých
oblastí - disciplinárnej činnosti žalobkyne za celé hodnotené obdobie, atď. Takto záver služobného
hodnotenia o nespôsobilosti žalobkyne vykonávať zastávanú funkciu a vyslovenie, že je spôsobilá
vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, je len v rovine opísaného textu zákona, bez riadneho
odôvodnenia takéhoto záveru a bez komplexne vypracovanej hodnotiacej časti, z ktorej by bola
zrejmá celá služobná činnosť žalobkyne za hodnotené obdobie a aby bola posúdená objektívne.
V služobnom hodnotení chýbajú akékoľvek referenčné hodnoty, ktoré môžu poskytnúť objektívny
pohľad na prácu žalobkyne aj vzhľadom na charakter tejto práce, kde sa nedá len vymenovať
nedostatky vo vybraných prípadoch bez toho, aby neboli známe a hodnotené kritériá všetkých oblastí
činnosti žalobkyne, zaťaženosť hodnotenej v porovnaní s výkonom iných porovnateľných funkcií, ale
aj vyhodnotením správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy v zostávajúcich veciach a činnostiach
žalobkyne, ale aj v ďalších činnostiach súvisiacich s problematikou práce žalobkyne, s čím sa žalovaný
objektívne v odvolacom konaní stále nevysporiadal a služobné hodnotenie ponechal bezo zmien. Závery
správnych orgánov sú neobjektívne a v rozpore s obsahom listinných dôkazov, ktoré boli predložené
žalobkyňou v pripomienkovaní doručeného návrhu služobného hodnotenia a v odvolacom konaní
spolu s podaným odvolaním. Žalovaný sa týmto neriadil, keď netrval na zistení skutočného stavu,
keď si na tento účel nezaobstaral ďalšie potrebné podklady, keď v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne
ohľadne skutkových okolností nevykonal žiadne dokazovanie na preverenie tvrdení žalobkyne a ňou
navrhované dôkazy nevykonal so všeobecným odôvodnením, že nie sú predmetom odvolacieho
konania, pretože predmetom je preskúmanie schváleného služobného hodnotenia odvolateľky so
záverom, že odvolateľka je nespôsobilá. Týmto prístupom sa dokazovanie obmedzilo znova len na
negatíva žalobkyne, či tieto obstoja. Týmto žalovaný našiel „spôsob“, ako nedodržať súdom vyslovenú
požiadavku riadne zistiť skutkový stavu.

III. argumenty žalovaného



15. Žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, tak ako to vyplýva z rozhodnutia o odvolaní č. p. KRPZ-BA-
VO-18/2016 PK zo dňa 19.05.2017. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu vecí tak, ako je to uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu č. p.
ORPZ-BAIII-VO-130-009/20014 zo dňa 16.04.2014, ktorým bolo schválené služobné hodnotenie na
žalobkyňu so záverom, že je podľa § 27 ods. 4 písm. d) zákona číslo 73/1998 Z. z. nespôsobilá
vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Žalovaný pri
opätovnom preskúmavaní napadnutého služobného hodnotenia vychádzal z existujúceho spisového
materiálu ako i z písomností ktoré boli doplnené žalovaným v rámci opätovného konania a ktoré
sú súčasťou spisového materiálu. Čo sa týka dôvodov uvedených v žalobnom návrhu žalobkyne,
žalovaný bol toho názoru, že tieto sú takmer identické s dôvodmi, ktoré namietala už v odvolaní
proti rozhodnutiu žalovaného. S uvedenými dôvodmi sa podrobne vysporiadal v rámci odvolacieho
konania. Každá riadiaca funkcia vyžaduje určitý súbor znalostí, vedomostí, osobných predpokladov a
riadiacich schopností pre jej úspešné vykonávanie. Podľa § 27 ods. 4 písm. c) zákona možno v záveroch
služobného hodnotenia uviesť záver, že policajt je spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, ak komplexne
spĺňa všetky predpoklady na zastavanie funkcie v požadovanom rozsahu a kvalite. Ak dôjde u policajta
k negatívnym zmenám v spôsobilosti na výkon zastávanej funkcie čo i len na jednom úseku povinností
vyplývajúcich z riadiacej funkcie, môže táto skutočnosť, vzhľadom na svoj charakter, ovplyvniť celkovú
spôsobilosť policajta na výkon zastávanej funkcie a to i napriek tomu, že v ostatných oblastiach bude
policajt v riadiacej funkcii dosahovať dobré výsledky. Pochybenia žalobkyne pri vydávaní disciplinárnych
opatrení proti podriadeným policajtom nevyplývali zo správnej úvahy v rámci voľného hodnotenia
dôkazov ani z odlišného právneho posúdenia veci či rozdielneho hodnotenia dôkaznej situácie v konaní
ako to tvrdí žalobkyňa, ale výhradne z nesprávnej interpretácie právnych predpisov čo malo za následok
nezákonný postup pri vydávaní disciplinárnych opatrení. Výsledkom tohto postupu žalobkyne potom
bola skutočnosť, že individuálne správne akty ňou vydané v rámci disciplinárneho konania museli byť
v odvolacom konaní zrušované odvolacím orgánom z dôvodu nezákonnosti. Nakoľko išlo o opakované
konanie žalobkyne, pričom bolo zrejmé, že sa zo svojho preukázateľne nesprávneho postupu nepoučila,
žalovaný mal za to, že konštatovanie schvaľovateľa o tom, že žalobkyňa nezvláda pochopiť zmysel a
obsah všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, bolo len logickým dôsledkom
zistených skutočností a vyplývalo z výsledkov odvolacích konaní a záverov kontrolného orgánu z
prešetrenia sťažností npor. V.
16. Zákon explicitne neukladá povinnosť uviesť vo výroku rozhodnutia aj opis skutku tak ako sa to
analogicky vyžaduje v trestnom konaní. Nemožno preto považovať takéto rozhodnutie za ničotné
(nulitné). Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že ani jedno z uložených disciplinárnych opatrení
netrpí takou vadou, ktorá by spôsobila jeho nulitu pre nesúlad s hmotnoprávnymi predpismi. Znamená
to teda, že v čase ich vydania ani v súčasností neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by bolo
možné disciplinárne opatrenia zrušiť tak ako to tvrdí žalobkyňa. V prípade uvedených disciplinárnych
opatrení č. 2/2012 a č. 1/2013 boli tieto predmetom odvolacieho konania, v ktorých boli prvostupňové
rozhodnutia schvaľovateľa potvrdené odvolacím orgánom pod č.: KRPZ-BA-PK-21/2012, resp. č.:
KRPZ-BA-PK-17/2013. Žalobkyňa aj napriek tomu neakceptovala názor oprávnených orgánov a
podala na personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV
SR podnet na preskúmanie disciplinárnych opatrení mimo odvolacieho konania podľa § 246 cit.
zákona. Výsledkom preskúmavania napadnutých právoplatných disciplinárnych opatrení ministrom
vnútra bolo zistenie, že všetky napadnuté rozhodnutia, vrátane rozhodnutí v odvolacom konaní, boli
vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a ostatnými právnymi predpismi. Oznámenie
o týchto skutočnostiach bolo na krajské riaditeľstvo zaslané pod. č.: SPOU-PO-601-3/2013, SPOU-
PO-283/2014, SPOU-PO-284/2014. Právny poriadok Slovenskej republiky presne stanovuje postup na
preskúmanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov súdom, ktorý však žalobkyňa nevyužila.
Z prezumpcie správnosti vydaných rozhodnutí vyplýva, že na každé vydané rozhodnutie správneho
orgánu je potrebné nazerať vždy ako na rozhodnutie bez vád, dokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím.
Pretože vydané rozhodnutie je záväzné, nikto ho nemôže svojvoľne odmietnuť rešpektovať, a to ani v
prípade, ak by bolo vecne nesprávne alebo dokonca nezákonné. Žalovaný preto zastával názor, že ak
žalobkyňa naďalej považovala rozhodnutia ktoré uvádza vo svojej žalobe za nezákonné, a to i napriek
výsledkom preskúmania uvedených rozhodnutí mimo odvolacieho konania, mohla iniciovať konanie na
ich preskúmanie v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom podľa § 248 zákona. Keďže tento
postup nevyužila, žalovaný považuje jeho tvrdenia v žalobe o vydaných nezákonných rozhodnutiach a
nesprávneho postupu pri ich vydávaní za irelevantné.



17. Inštitút služobného hodnotenia vychádza z požiadavky, aby úlohy zodpovedajúce určitému
funkčnému miestu boli obsadzované príslušníkmi Policajného zboru ktorí majú k tomu najlepšie
predpoklady. Sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť príslušníka Policajného zboru nie je nemenný
stav a preto ani podmienky, za ktorých je potrebné plniť uložené úlohy nemôžu byť nemenné.
Táto skutočnosť je obzvlášť dôležitá pri príslušníkoch Policajného zboru, ktorí sú zaradení v pozícii
nadriadeného. V stručnosti možno konštatovať, že žalobkyňa svoju riadiacu prácu v oblasti vlastnej
disciplinárnej právomoci nezvládla, o čom svedčia zrušené disciplinárne opatrenia ktoré vydal na
podriadených policajtov ako i výsledky sťažnostného konania iniciované podriadenými policajtmi, kde
bolo vyhodnotené, že všetky sťažnosti boli oprávnené s určením konkrétnych pochybení žalobcu.
Vo všetkých uvedených prípadoch bolo preukázané pochybenie žalobcu a jeho arbitrárny, ničím
neodôvodnený postup. Vzhľadom na to, že žalobca takto postupoval opakovane a to i napriek tomu, že
z rozhodnutí odvolacieho orgánu ako i zo zápisníc z prešetrenia sťažností bolo zrejmé, že jej postup
bol nesprávny, možno konštatovať že žalobkyňa nebola schopná reagovať na tieto zistenia a zosúladiť
svoj postup s platným právnym stavom, čím v rozpore so zákonom zasahovala do práv a oprávnených
záujmov podriadených policajtov.

18. Zo súvisiaceho spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že ani uloženie troch výčitiek a štyroch
disciplinárnych opatrení neviedlo k náprave žalobkyne, pričom schvaľovateľ videl hlavnú príčinu tohto
stavu v nedostatočnej sebareflexii žalobkyne a jej neochoty akceptovať právny stav, ktorý priamo
vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia (interných predpisov)
a ktorý bol navyše deklarovaný kontrolným orgánom aj v rámci záverov z vykonanej kontroly. I keď v
ostatných služobných činnostiach bola hodnotený kladne, disciplinárna právomoc ako jedna z dôležitých
manažérskych nástrojov nadriadeného priamo zasahuje do práv a oprávnených záujmov podriadených
policajtov a preto je neprípustné aby nadriadený pri ukladaní disciplinárnych opatrení opakovane
postupoval nezákonne a navyše nereagoval ani na zistenia odvolacieho ani kontrolného orgánu. Pretože
však žalobkyňa práve takto opakovane postupovala, schvaľovateľ to okrem iného oprávnene považoval
za závažné zmeny v spôsobilosti policajta na výkon funkcie a dôvod na spracovanie služobného
hodnotenia žalobkyne. Z uvedeného dôvodu je preto irelevantné, že žalobkyňa bola v predchádzajúcom
období hodnotený kladne a že mala priznaný maximálny možný osobný príplatok. Skutočnosť, že
schvaľovateľ žalobkyni neudeľoval v posledných dvoch rokoch žiadne odmeny súvisí práve s faktom,
že z uvedených dôvodov nebol spokojný s jej riadiacou činnosťou. V opätovnom konaní bola vec
doplnená o ďalšie vyjadrenia schvaľovateľa, bolo zabezpečené vyhodnotenie sťažnostného konania
za rok 2012, boli vyžiadané počty registratúrnych záznamov za roky 2011 až 2014, pridelených a
vybavených žalobcom ako i ďalšie písomnosti na zistenie objektívneho stavu veci.

19. Záverom žalovaný dodal, že opakované porušovanie služobnej disciplíny, nedostatočná orientácia
v základných všeobecne záväzných právnych predpisoch a interných predpisoch vrátane ich aplikácie
v praxi, sú preto závažnými zmenami v spôsobilosti žalobkyne na výkon zastávanej funkcie, ktoré
nastali od posledného služobného hodnotenia. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že na
ostatných úsekoch služobnej činnosti bol žalobca hodnotený kladne. Z obsahu schváleného služobného
hodnotenia jednoznačne vyplýva, že schvaľovateľ nehodnotil jednostranne negatívne celú činnosť
žalobkyne, ale pravdivo a pozitívne charakterizoval jej činnosť na úseku spisovej služby, ochrany
utajovaných písomností, prevencie a evidencie interných predpisov, teda činností, pri ktorých nie je
potrebné v plnom rozsahu osobne prichádzať do styku s podriadenými policajtmi. Zo schváleného
služobného hodnotenia je preto zrejmé, že hodnotenie činnosti žalobkyne vychádza z konkrétnych
závažných pochybení, nerešpektovania základných povinností nielen policajta, ale osobitne i povinností
nadriadeného. Predovšetkým tieto podstatné pochybenia, vlastné interpretácie a aplikácia všeobecne
záväzných právnych predpisov a interných predpisov prenesených do vydaných rozhodnutí žalobcu
dávajú jednoznačný obraz o jej subjektívnom chápaní zmyslu a obsahu právnych noriem. Sústavné
porušovanie služobnej disciplíny v hodnotenom období len poukazujú na to, že nešlo o náhodný jav,
ale o vedomé konanie z jej strany. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že
napadnuté služobné hodnotenie bolo vydané v súlade so zákonom.

IV. pojednávanie

20. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v
úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie



k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
13.11.2019 rozsudkom.

V. Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

22. Podľa § 27 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným
podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením
musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. V hodnotiacej
časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b)
znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej
služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo
nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f)
bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3 , g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

23. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt
je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý
vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

24. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania
návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných
záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne
nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu
nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý
policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je
tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou
písomného stanoviska.

25. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia
výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si
vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti
schválenému služobnému hodnoteniu.

26. Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby
bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

27. Podľa § 328 zákona č. 73/1998 Z. z. ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede,
vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia



a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať
na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

28. Inštitút služobného hodnotenia slúži ako podklad pre rozhodovanie nadriadených vo veciach
služobného pomeru. Služobné hodnotenie má rozhodujúci význam pri posudzovaní odbornej
spôsobilosti policajta, dodržiavania služobnej disciplíny a pracovnej aktivity a výslednosti v služobnom
pomere. Pri hodnotení spĺňania kvalifikačných predpokladov pre funkciu sa posudzuje plnenie jeho
jednotlivých zložiek, a to kvalifikačného predpokladu vzdelania a kvalifikačnej požiadavky policajného
vzdelania. Služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka
pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a
úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie
predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba
vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom
a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej
funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie
príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od
zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter
disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je
zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho
záver nie je výsledkom mechanického sčítania "plusov a mínusov". určujúcim môže a musí byť hoci
len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na
žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu.

29. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-18/2016-PK zo dňa 19.05.2017 potvrdil služobné hodnotenie
č.: ORPZ-BAIII-VO-130-009/2014 zo dňa 16.04.2014, ktorým bola žalobkyňa podľa § 27 ods. 4 písm.
d) zákona č. 73/1998 Z. z. vyhodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu riaditeľky
vnútorného odboru okresného riaditeľstva a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
Podľa správneho súdu funkcii riaditeľa odboru dominujú riadiace, organizátorské a kontrolné úlohy. Ich
zvládnutie závisí najmä od osobnostných dispozícií, ako je tvorivosť, vynachádzavosť, iniciatívnosť,
pohotovosť, vytrvalosť, dôslednosť aj schopnosť riešiť problémy, a to aj spôsobmi, pri ktorých
si zachová autoritu u podriadených a nadriadených a dosiahne ciele, ktoré aj sám vytyčuje pre
seba a riadený útvar. Z dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí vyplýva, že za okolnosti
svedčiace v neprospech žalobkyne boli uvádzané skutočnosti týkajúce sa štyroch disciplinárnych
konaní, nedostatkoch na úsekoch plánovania služieb, no predovšetkým uplatňovanie jej disciplinárnej
právomoci voči podriadeným policajtom a to v troch prípadoch.

30. Správny súd nemohol akceptovať námietku žalobkyne týkajúcu sa jej vlastných disciplinárnych
konaní za uložené výčitky a za nesprávny postup pri zrušení dovolenky a určení dovolenky, kedy bola
disciplinárne potrestaná disciplinárnymi rozkazmi. Všetky sú právoplatne skončené a neboli napadnuté
správnou žalobou na súde. Žalobkyňa tu namietala, že rozkazy obsahovali vo výrokovej časti len určenie
disciplinárneho trestu bez skutkovej podstaty konkrétneho previnenia žalobkyne, čím išlo o rozhodnutia
neurčité, nezrozumiteľné. Takéto rozhodnutia o uložení disciplinárnych opatrení nepovažovala za v
súlade so zákonom. Považovala ich za ničotné s tým, že by pri hodnotení nemali byť štátne orgány
viazané. Ak žalobkyňa považovala disciplinárne rozkazy za nezákonné, mohla podať správnu žalobu
a iniciovať konanie na ich preskúmanie v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom. Tento
postup však nevyužila. Tu správny súd uvádza, že jeho viazanosť inými rozhodnutiami je upravená v
ust. § 131 SSP a znamená, že správny súd je v prípade existencie taxatívne vymenovaných rozhodnutí,
ktoré sú relevantné pre predmet jeho konaní, povinný z týchto rozhodnutí bez ďalšieho vychádzať.
Zákon vyslovene tiež ustanovuje, že rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd
viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. Viazanosť správneho súdu
teda nastáva priamo na základe tohto ustanovenia t. j. ex lege.

31. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6S/202/2014-90 zo dňa 25.05.2016 o predchádzajúcej
žalobe týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.07.2014 č.p. KRPZ
BA-VO-8/2014 PK v tej istej veci, t.j. týkajúcej sa služobného hodnotenia žalobkyne č.p. ORPZ-BAIII-



VO-009/2014 zo dňa 16.05.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva PZ v
Bratislave o odvolaní č. KRPZ-BA-VO-8/2014PK zo dňa 18.07.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d OSP
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že
„napadnuté služobné hodnotenie nie je vypracované správne, pretože 1. spracovateľ (prvostupňový
správny orgán) nepostupoval v súlade s § 233 ods. 1 Zákona, keď dôkladne neposudzoval všetky
rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech hodnoteného
(žalobkyne), prvostupňový správny orgán sa predovšetkým zameral na vymenovanie disciplinárnych
previnení hodnoteného (žalobkyne) a len okrajovo v závere tejto časti služobného hodnotenia sa venoval
hodnoteniu práce žalobkyne z hľadiska jej správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. Pre objektívne
posúdenie práce žalobkyne je potrebné: aby služobné hodnotenie v hodnotiacej časti obsahovalo nielen
všeobecné konštatovanie pozitívnom, resp. kladnom hodnotení žalobcovej služobnej činnosti, ale aj
konkrétnu zaťaženosť žalobkyne v hodnotenom období a konkrétne výsledky jej činnosti, ž následne po
vyhodnotení disciplinárnych previnení žalobkyne v porovnaní s jej ostatnou činnosťou je možné vysloviť
záver, ktoré z opísaných skutočností majú pre objektívne hodnotenie činnosti žalobcu väčší význam.
Z napadnutého rozhodnutia a z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva porovnanie činnosti žalobkyne
s predchádzajúcim obdobím, - s prihliadnutím na závažné rozdiely v predchádzajúcom služobnom
hodnotení žalobkyne a v preskúmavanom hodnotení považuje súd za nevyhnutné tieto riadne zdôvodniť.
Ide totiž nepochybne o závažný zásah do práv žalobkyne a ako taký musí byť riadne odôvodnený.“ Ďalej
„v súvislosti s konštatovaním, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov
riadenia nie je na strane žalobkyne na zodpovedajúcej úrovni, v napadnutom služobnom hodnotení
absentuje zdôvodnenie, na základe akých skutkových zistení prvostupňový správny orgán dospel k
takému záveru. Poukazovanie v tomto smere výlučne na disciplinárne previnenie žalobkyne nie je podľa
názoru súdu postačujúce na takýto záver. Nie sú zrejmé konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné
preveriť a na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobkyňa nedokáže
zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi.“ Túto časť napadnutého služobného
hodnotenia považoval súd za nedostatočne špecifikovanú a nezdôvodnenú, a preto nepreskúmateľnú.

32. Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný
stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Žalobkyňa dôvodne
namietala, že žalovaný sa ustanovením § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. neriadil a rovnako
sa dôsledne neriadil ani právnymi závermi, ktoré vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k.
6S/202/2014-90 zo dňa 25.05.2016. Podľa žalovaného bolo totiž v doplnenom opätovnom odvolacom
konaní preukázané, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenie
nie je u žalobkyni na zodpovedajúcej úrovni, keďže bolo preukázané, že žalobkyňa pri vydávaní
vlastných disciplinárnych opatrení postupovala v rozpore so zákonom, kedy tieto skutočnosti mali
vyplývať zo zrušujúcich rozhodnutia odvolacieho orgánu. Tieto dôvody a pochybenia v napadnutom
rozhodnutí špecifikované neboli, žalovaný pri konkrétnych pochybenia odkázal na spisové materiály
odvolacieho orgánu vo veciach č. ORPZ-BAIII-VO-641-006/2013, č. ORPZ-BAIII-VO-642-007/2013 a
č. ORPZ-BAIII-VO-668-011/2013 a dôvody prvostupňového rozhodnutia na str. 6. Tu však správny súd
poznamenáva, že relevantné dôvody musia byť obsiahnuté v samotnom rozhodnutí orgánu verejnej
správy a tento nedostatok nie je možné konvalidovať iba odkazom na spisovú dokumentáciu. Žalovaný
sa primárne zameral na vydávanie disciplinárnych opatrení žalobkyňou s konštatáciou, že pri ich
vydávaní postupovala v rozpore so zákonom, najmä nesprávnou aplikáciou právnych predpisov na
zistený skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie tiež odkazuje na str. 6 služobného hodnotenia z hľadiska
dôvodov, ale ani v prvostupňovom rozhodnutí nebolo možné relevantné dôvody orgánu verejnej správy
dohľadať, keďže išlo o všeobecné konštatácie. Inak povedané z napadnutého rozhodnutia (ako aj
z prvostupňového rozhodnutia) je možné dedukovať len to, že v troch prípadoch bolo disciplinárne
opatrenie - písomné pokarhanie, ktoré vydala žalobkyňa nadradeným orgánom zrušené, čo samo o
sebe bez ďalších relevantných skutočností neumožňuje vyvodiť záver o jej nespôsobilosti vykonávať
riadiacu funkciu. Žalobkyňa preto dôvodne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia s tým, že tento
postup a názor žalovaného považuje za nesprávny a nezákonný práve v prípade, ak ide o jej komplexné
hodnotenie, resp. obecne policajta. Žalovaný teda znova nezisťoval, či v hodnotenom období žalobkyňa
uplatňovala disciplinárnu právomoc aj v iných prípadoch, nevyhodnotil, koľkokrát sa tak stalo, či v tých
prípadoch bolo podané odvolanie a ako rozhodol odvolací orgán, atď., - ale zaujal zásadné a závažné
stanovisko na základe 3 zrušených rozhodnutí. Uvedené sa súdu javí ako účelový a arbitrárny dôvod,
na základe ktorého žalovaný vyvodil záver o nespôsobilosti žalobkyne zastávať riadiacu funkciu, resp.
že nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi. Správny súd v danej
súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť



presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na
základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a
neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna
z náležitostí riadneho rozhodnutia musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho
orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. „Úlohou
súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať
rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou
správneho orgánu bolo náležite odôvodniť svoje rozhodnutie Je preto nevyhnutné, že aby sa žalovaný
správny orgán náležite vyhodnotil dôkazný materiál a uviedol presvedčivé dôvody rozhodnutia vo
veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových
dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Neexistencia
týchto dôvodov v napadnutom rozhodnutí zakladá nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d SSP). Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok“ /napr. rozsudok NS SR 6Sžh/1/2009/.

33. Keďže v rozhodnutí žalovaného absentovali relevantné dôvody, čo spôsobilo ich nepreskúmateľnosť,
preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil
vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

34.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).