Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/160/2018 z 26. 11. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2019, sp. zn. 2Co/160/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8712200191.1
Krajský súd Prešov | 2Co/160/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8712200191.1 | 2019-11-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: CSP, predpis č. 189/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/755e6ff4-0879-4316-9a6d-1e683498bf07
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8712200191.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/160/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200191
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712200191.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov 1./ Y. J., X.. XX.X.XXXX,
L. V. B. X, Y. V., 2./ A.. H. J., X.. XX.X.XXXX, L. V. B. X, Y.É. V., obaja zastúpení JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému P., a. s., V. XX, J., o
určenie neplatnosti časti zmluvy o prevode vlastníctva bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.4.2018 č.k. 9C/318/2016 - 181 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a   vracia vec  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým  rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že základ žalovaného nároku je opodstatnený.

2. Súd prvej inštancie danú právnu vec posúdil podľa ust. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Zdôraznil, že účelom prijatia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
bolo jednak vytvorenie právnej úpravy vyhovujúcej novým spoločenským podmienkam po roku 1989 v
zmysle postupného zabezpečenia uplatňovania trhového mechanizmu aj v oblasti hospodárenia s bytmi
a nebytovými priestormi a vytvorenie právneho rámca „odštátnenia“ bytového fondu jeho prevodom na
fyzické a právnické osoby. Zdôraznil, že od svojej účinnosti tento zákon v § 16 ods. 1 stanovoval, že byt,
ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi.
Zároveň v § 17 ods. 1 zákon určoval, že cena bytu a nebytového priestoru v dome sa dojednáva
dohodou predávajúceho a kupujúceho, pričom však podľa § 17 ods. 3 dohodnutá cena bytu podľa ods.
1 nesmela prevýšiť cenu určenú podľa § 18, ak sa byt prevádzal do vlastníctva doterajšieho nájomcu
z vlastníctva štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce, alebo ak išlo o byty v
domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu. Podľa súdu prvej inštancie tak nesporne zákon už
vo svojom pôvodnom znení ukladal aj obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou obce, ktorá bola
vlastníkom domu, resp. bytu, previesť v ňom sa nachádzajúci byt do vlastníctva iba jeho nájomcovi, a to
za regulovanú cenu podľa § 18 tohto zákona. Súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním daného
nároku poukázal na obsah nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 30.3.2001 medzi žalobkyňou
v 1.rade a právnym predchodcom žalovaného a ustálil, že pokiaľ ide o dobu trvania nájmu, ak sa v
zmluve neuvedie konkrétny dátum aj vo vzťahu k určitej skutočnosti platí, že zmluva je uzatvorená na
dobu neurčitú a uvedené platí aj v prípade spomínanej nájomnej zmluvy. Následne aj v prípade, že sa
byt v bytovom dome prevádza do vlastníctva nájomcu z obchodnej spoločnosti s účasťou štátu, tak ako
je to u žalovaného, zákon o vlastníctve bytov stanovuje, že dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie
prevýšiť cenu určenú postupom podľa tohto zákona. Žalovaný však pri výpočte ceny prevádzaného bytu
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu vychádzal z tzv.
trhovej ceny a nie z ceny určenej výpočtom podľa § 18 a nasledujúce zákona o vlastníctve bytov. V
prípade, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu v obytnom dome došlo, kúpna cena ako
obligatórna náležitosť tejto zmluvy sa riadi ust. §§ 17 ods. 3, 18, 18a, 18b zákona o vlastníctve bytov.
Zdôraznil, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na žiadanom určení, medzitýmnym rozsudkom



rozhodol preto o základe žalovaného nároku a vyhodnotil, že na zmluvu o prevode vlastníctva bytu
uzatvorenú medzi Y. B. zariadeniami, a.s. a žalobcami zo dňa 19.10.2010 sa vzťahuje v časti kúpnej ceny
ust. § 17 ods. 3 písm. c) zákona  -  dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa ods. 1 nesmie prevýšiť cenu
určenú podľa §§ 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
obchodnej spoločnosti s účasťou štátu.

3. Zároveň určil súd prvej inštancie určil, že podľa  § 262 ods. 1 CSP o náhrade trov konania sa rozhodne
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňuje poukazom na ust.  § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Zdôrazňuje, že žalobkyňa v 1.rade uzatvorila nájomnú zmluvu s právnym predchodcom
žalovaného dňa 30.3.2001,predmetom nájmu bol byt, ktorý bol v nájomnej zmluve špecifikovaný ako
služobný byt, keďže žalobkyňa 1.rade v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bola zamestnankyňou
štátnej príspevkovej organizácie Y. zotavovňa V. B., od 1.1.2006 na základe zlúčenia zamestnankyňou
štátnej príspevkovej organizácie Y. F. V. H. a následne Y., ktoré sú priamym právnym predchodcom
terajšieho žalovaného. Podľa žalovaného táto nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, čo
vyplýva z článku II. prvý odsek tejto zmluvy, kde je podľa jeho názoru dostatočne určené časové
ohraničenie trvania nájomnej zmluvy, a to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru. Nájom
bol dohodnutý na tento časový úsek, a to z dôvodu pridelenia služobného bytu žalobkyni, a preto nebolo
možné určiť presný časový rámec, ale len ohraničiť ho skutočnosťou, ktorá nastane v budúcnosti, a to
skončením pracovného pomeru, keďže nájom bytu, resp. dĺžka nájmu priamo súvisela s vykonávaním
práce pre zamestnávateľa. Z článku III. vyplýva, že nájom konkrétneho bytu je viazaný na výkon práce
nájomcu, čím je splnená podmienka posúdenia bytu ako služobného a rovnako aj podmienka časového
ohraničenia nájmu na dobu určitú. Táto zmluva o nájme bola uzatvorená so žalobkyňou v 1.rade, ktorá
počas trvania nájomného vzťahu dňa 9.9.2006 uzatvorila manželstvo so žalobcom v 2.rade. Podľa
žalovaného nájomný vzťah aj po uzavretí manželstva stále trval len so žalobkyňou v 1.rade, keďže v
prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy na služobný byt uzavretím manželstva nevznikne spoločný nájom
bytu, ale trvá nájomný vzťah s pôvodným nájomcom. V poradí druhej žiadosti žalobkyne v 1.rade o
odkúpenie bytu bolo vyhovené s tým, že pokiaľ ide o cenu bytu, bola navrhnutá trhová cena, ktorá bola
ustanovená znaleckým posudkom a oznámená žalovaným listom zo dňa 11.11.2009. Cena a podmienky
boli oznámené žalobcom, ktorí ich písomným podaním zo dňa 10.12.2009 akceptovali a požiadali o
uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako manželia. O kúpu bytu prejavili záujem manželia
spoločne, nešlo o prevod bytu medzi nájomcom a vlastníkom domu, ktorý je obmedzený ust. § 16
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a žalovaný tak nebol povinný riadiť sa ust. § 17
ods. 3 a stanoviť kúpnu cenu podľa § 18 a nasl. tohto zákona. Keďže žalobcovia požiadali spoločne
o odkúpenie bytu, hľadí sa na nich ako na iný subjekt v porovnaní s nájomcom, pretože nájom bytov
trvale určených ako služobné byty sa nestáva spoločným nájmom. Pokiaľ žalobcovia uzatvorili zmluvu
o prevode vlastníctva bytu spoločne a tento byt sa stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, nie je možné použiť ust. zákona o vlastníctve bytov určujúce obmedzenia stanovenia kúpnej
ceny, keďže zmluva o prevode vlastníctva bytu nebola uzatvorená medzi nájomcom - žalobkyňou v
1.rade a vlastníkom domu - žalovaným. V tomto prípade bola cena bytu stanovená nezávislým znalcom v
odbore stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, s ktorou žalobcovia aj súhlasili. Uzatvorenie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu bolo iniciované zo strany žalobcov písomným podaním z 10.12.200,9 a to
za trhovú cenu bytu a žalovaný má  za to, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov. V
tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Vytýka súdu prvej inštancie, že tento
neprihliadol na jeho argumentáciu, zameral sa len na tvrdenia žalobcov s poukazom na dikciu zákona
č. 182/1993 Z.z. a neposudzoval otázku bytu ako takého a postavenia nájomcu pri uzatváraní zmluvy o
prevode vlastníctva bytu v porovnaní s postavením žalobcov pri uzatváraní napadnutej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu.

5. Žalobcovia navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania. Poukazujú na to, že argumentácia žalovaného spočíva na jeho tvrdení, že byt, ktorý bol
predmetom prevodu vlastníctva bol pred jeho prevodom služobným bytom, avšak toto tvrdenie podľa
ich názoru správne nie je. Z nájomnej zmluvy z 30.3.2001 nevyplýva, že by nájom predmetného bytu
bol spojený s vykonávaním konkrétnej práce, čo priamo vylučuje možnosť, že by predmetný byt bol
služobným bytom. Takým bytom môže byť len byt, ktorého nájom je viazaný na vykonávanie konkrétnej
práce. Ust. § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. nedefinovalo v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy služobný



byt ako byt, ktorého nájom je viazaný na trvanie pracovného pomeru u konkrétneho zamestnávateľa,
ale výslovne vyžadovalo viazanosť nájmu služobného bytu na vykonávanie práce. Žalovaný neuvádza,
ktorú konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v § 1 ods. 2 tohto zákona by mal predmetný služobný byt
napĺňať. Nedá sa nepoukázať aj na to, že ani určitosť doby nájmu, čo však nemožno zamieňať so
služobným bytom, nebola dohodnutá platným spôsobom, teda tak, aby táto časť nájomnej zmluvy mohla
byť považovaná za platnú. Doba určitá bola definovaná trvaním služobného, resp. pracovného pomeru
nájomcu v rezorte obrany. Formulácia služobný, či pracovný pomer v rezorte obrany je natoľko neurčitá,
že nie je možné identifikovať aký konkrétny zamestnávateľ spĺňa definíciu rezortu obrany. Žalobcovia
poukazujú na to, že neurčitosť článku III. nájomnej zmluvy neumožňuje urobiť záver, že ide v danom
prípade bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Bez ohľadu na uvedené ust. § 16 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov podľa žalobcov obmedzovalo vlastníka bytu tak, že mohol a môže previesť byt, ktorého
nájomcom bola fyzická osoba len tomuto nájomcovi, ak nešlo o nájom bytu dohodnutý na určitý čas.
Toto zákonné ustanovenie len umožňovalo a umožňuje previesť byt, ktorého nájom je dohodnutý na
určitý čas aj inej osobe ako nájomcovi. Ak sa však vlastník bytu rozhodol previesť byt do vlastníctva
nájomcu, a ak aj išlo o nájom bytu na dobu určitú, neexistovala žiadna výnimka pre takýto prevod,
ktorá by umožňovala nepostupovať podľa § 17 ods. 3 a § 18 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z.. Nájom
predmetného bytu nebol dohodnutý na dobu určitú a argumentácia žalobcov poukazuje len na to, že ani
v takom prípade by obrana žalovaného neuspela. Neobstojí ani poukaz na aplikáciu § 40a Občianskeho
zákonníka, keďže žalobcovia neplatnosť predmetnej zmluvy nezavinili. Bol to žalovaný, ktorý napriek
jeho povinnosti vyplývajúcej mu z ust. zákona č. 182/1993 Z.z. odmietol splniť svoju zákonnú povinnosť
a previesť byt do vlastníctva žalobcov za cenu súladnú s týmto zákonom.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo 16.8.2018 zotrval na svojej argumentácii a naďalej tvrdí, že v prípade daného
bytu išlo o byt služobný a toto tvrdenie je podložené zákonom č. 189/1992 Zb.. Y. zotavovňa V. B., v
ktorej pracovala žalobkyňa v 1.rade ako recepčná, bola postavená v obci R. R. a stala sa základom
pre vytvorenie osady V. B., okolo ktorej boli následne postavené budovy, ktoré slúžili pre ubytovanie
zamestnancov a tieto obytné jednotky boli určené ako služobné byty. Celá osada V. B. a jej obytné
budovy, teda stavebne súviseli s budovou Y. zotavovne V. B., a preto ide o byt, ktorý spĺňa charakteristiku
bytu služobného.
7. Rovnako žalobcovia vo vyjadrení zo 17.9.2018 poukázali na svoje doterajšie vyjadrenia a podľa
ich názoru žalovaný predkladá doslova absurdný výklad pojmu „byt stavebne súvisiaci s nebytovými
priestormi“, keď celú osadu V. B., vrátane bytového domu, v ktorom sa nachádza byt tvoriaci predmet
konania, považuje za stavebne súvisiacu s budovou Y. zotavovne V. B..
8.  Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je opodstatnené, keď zároveň je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.
9. Podľa obsahu spisu, dňa 30.3.2001 bola vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade ako nájomkyňou a
právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej
podľa článku I. bol prenájom služobného bytu prvej kategórie č. X/X., nachádzajúci sa v dome súp. č.
Y..X na ulici Y. zotavovňa V. B., pozostávajúci zo X A..

10. Podľa článku III. zmluva je uzatvorená na dobu určitú, a to na čas trvania služobného, resp.
pracovného pomeru žalobkyne v 1.rade - nájomkyne v rezorte obrany s účinnosťou odo dňa podpísania
tejto zmluvy.

11. Podľa článku V. zmluvy, táto zanikne uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, dohodou zmluvných
strán alebo písomnou výpoveďou.

12. V článku IV. zmluvy je stanovená povinnosť nájomcu uhrádzať prenajímateľovi počnúc dňom
1.4.2001 nájomné a úhradu za služby spojené s užívaním bytu.

13. Žalobkyňa v 1.rade listom zo dňa 11.9.2019 požiadala právneho predchodcu žalovaného o
odkúpenie daného bytu za trhovú cenu, stanovenú znalcom v odbore nehnuteľnosti podľa znaleckého
posudku, do osobného vlastníctva. V tejto súvislosti jej právny predchodca žalovaného oznámil, že na
základe uplatnenej žiadosti dal vyhotoviť znalcom v odbore stavebníctvo A.. A. A. znalecký posudok
pre účely odkúpenia predmetného bytu a oznámil, že kúpna cena predstavuje sumu 71.342,59 eur.



Žalobkyňa v 1.rade listom z 10.12.2009 vyjadrila, že na uzatvorení kúpnej zmluvy trvá, akceptovala
navrhovanú výšku kúpnej ceny a v tejto súvislosti požiadala o splátkový kalendár.

14. Medzi žalobcami v 1.a 2.rade a právnym predchodcom žalovaného bola následne dňa 14.10.2010
uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva daného bytu v zmysle § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. v
znení neskorších predpisov za dohodnutú kúpnu cenu 71.342,59 eur. Prvá časť kúpnej ceny vo výške
36.342,59 eur bola zaplatená kupujúcimi v deň podpísania kúpnej zmluvy oboma zmluvnými stranami,
druhá časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- mala byť zaplatená kupujúcimi najneskôr do 31.12.2011 a
tretia časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur mala byť zaplatená do 31.5.2012.

15. Žalovaný v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou o prevode vlastníctva bytu s prísl., žalobou zo dňa
28.5.2015 uplatnil voči obom žalobcom v inom konaní nárok na zaplatenie istiny 35.000,- eur z dôvodu
neuhradenia kúpnej ceny pokiaľ ide o druhú splátku dohodnutú vo výške 25.000,- eur a tretiu splátku
dohodnutú sumou 10.000,- eur.

16. Medzi stranami konania nebolo sporné, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, ako aj zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, žalobkyňa v 1.rade bola zamestnankyňou právneho predchodcu žalovaného,
u ktorého pracovala ako recepčná zariadenia Y. zotavovňa V. B..

17. Podľa  § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. v znení platnom k 30.3.2001, služobným bytom je byt,
ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

18. Podľa  § 1 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, služobným bytom je byt stavebne súvisiaci
s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej, alebo
prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch
uvedenú činnosť.

19. Podľa  § 1 ods. 4 veta prvá citovaného zákona, nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto
vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

20. Podľa  § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom k 14.10.2010, tento zákon upravuje
spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva
a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

21. Podľa  § 16 ods. 1 citovaného zákona byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu
(§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.
Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

22. Podľa  § 17 ods. 1 citovaného zákona, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena
príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku sa dojednáva dohodou
predávajúceho a kupujúceho.

23. Podľa  § 17 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa ods. 1 nesmie
prevýšiť cenu určenú podľa  § 18, §18a, § 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z
vlastníctva obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
alebo obce.

24. Podľa  § 18 ods. 1 citovaného zákona, cena za 1m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa
prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré
sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta:
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia
výstavby domu,
b)  pri byte 2 % a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu a vydelí sa súčtom
podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu  cenu domu, určí ju
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.



25. Prijatím zákona č. 182/1993 Z.z. sa vytvoril právny rámec, na základe ktorého sa stala možná
privatizácia bytového fondu. Tento zákon umožnil prevod vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom
do vlastníctva fyzických a právnických osôb a vychádzal z ústavou zaručenej rovnosti vlastníctva a
vlastníkov bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby, alebo o štát, pokiaľ bude účastníkom
občianskoprávnych vzťahov.

26. Súd prvej inštancie v zásade správne zdôraznil, že prijatie tejto právnej úpravy umožnilo nájomcom
bytov, aby nadobudli do vlastníctva nimi dlhodobo užívané byty postavené za štátnej účasti, a to za cenu
regulovanú týmto zákonom. Predmetom prevodu tak mali byť byty obývané nájomníkmi a slúžiace na
uspokojovanie ich dlhodobých bytových potrieb.

27. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená
medzi žalobkyňou v 1.rade a právnym predchodcom žalovaného dňa 30.3.2001, v tejto je predmet nájmu
definovaný ako služobný byt (článok I. zmluvy) a doba nájmu je v článku III. vyjadrená nepochybným
spôsobom, a to dobou určitou počas trvania služobného, či pracovného pomeru nájomcu v rezorte
obrany, čo bol v tom čase aj prípad žalobkyne v 1.rade, ktorá u právneho predchodcu žalovaného ako
zamestnávateľa, pracovala ako recepčná.

28. Doba nájmu bytu vo všeobecnosti môže byť  dohodnutá určením konkrétneho dátumu, avšak
zákon nevylučuje, aby trvanie nájmu bolo určené aj iným spôsobom, a to na určitý - objektívne vopred
ohraničiteľný a v nájomnej zmluve ohraničený - čas.

29. Tento záver platí aj pre prejednávanú vec a podľa odvolacieho súdu, nájomná zmluva vo vzťahu
k danému bytu medzi žalobkyňou v 1.rade a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená na
konkrétnu dobu, a to na čas trvania pracovného pomeru žalobkyne v 1.rade v rezorte obrany, a preto vo
vzťahu k žalobcom nie je naplnená hypotéza právnej normy predpokladaná v citovanom ustanovení §
16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

30. Vychádzajúc z účelu právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom právnom predpise správne zdôraznenej
aj prvoinštančným súdom v podobe možnosti privatizácie dlhodobo prenajatého bytového fondu
následne platí, že prevod vlastníctva bytu za cenu regulovanú podľa podmienok § 17 ods. 3 v spojení
s § 18, § 18a, § 18b zákona o vlastníctve bytov prichádza do úvahy len v prípade nájomcu, u ktorého
bol nájom bytu dohodnutý na dobu neurčitú (§ 16 ods. 1 citovaného zákona). Ak so žalobkyňou v
1.rade ako vtedajšou zamestnankyňou právneho predchodcu žalovaného bol nájom predmetného bytu,
o odkúpenie ktorého požiadala dňa 11.9.2009, dohodnutý na určitý čas, javí sa, že základ uplatneného
nároku (neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu v časti kúpnej ceny), o ktorom rozhodoval
prvoinštančný súd, dôvodný nie je. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcov vec nesprávne právne posúdil, a preto bolo potrebné
rozsudok zrušiť v zmysle predpokladov § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vrátiť vec na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie podľa  § 391 ods. 1 CSP.

31. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať podanou žalobou v kontexte
vyjadrených záverov odvolacím súdom pokiaľ ide o určenie doby nájmu bytu, dôvodnosť aplikácie § 17
a nasl. zákona o vlastníctve bytov v prejednávanej veci a taktiež bude potrebné zaujať stanovisko k
otázke, či v prípade prenajatého bytu išlo o byt služobný (§ 1 a nasl. zákona č. 189/1992 Zb. v znení
platnom k 30.3.2011).

32. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).