{"guid": "3c4261ff-363a-4e0c-a492-bc57968362b6:82fa8ab8-b867-4b28-8653-a90467cc281a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1", "spisova_znacka": "23Co/68/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/68/2016 z 18. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. apríla 2017, sp. zn. 23Co/68/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1", "identifikacne_cislo": "2212204459", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2017-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525", "nazov": "§ 525 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82fa8ab8-b867-4b28-8653-a90467cc281a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/68/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204459
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobkyne: SERRAGHIS LOAN
MANAGEMENT Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrica Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus,
zastúpená: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: H. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u Y. D., Y. J. XXX, o zaplatenie 2.623,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 8C/69/2012-288 zo dňa 17. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa   p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa   n e p r i z n á v a   náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Súd rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal   preukázané, že právny
predchodca žalobkyne vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom
registri zapísané ako predmet činnosti. Išlo preto o dodávateľa podľa  § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 634/1992
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a o veriteľa podľa § 3 ods. 1) zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch  v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj podľa  § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom od 01.06.2014 vzhľadom na prechodné
ustanovenia § 879l, 879m a 879r OZ, keďže ide o právny vzťah vzniknutý do 28.02.2010 a nároky
z neho uplatnené boli až po 01.03.2010, pričom právne vzťahy, ich vznik aj nároky z nich vzniknuté
pred 01.06.2010 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.05.2010. Žalovaný v zmluvnom vzťahu
vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy
nevyplýva, spotrebiteľom je podľa  § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 2) zákona
o spotrebiteľských úveroch, ale aj podľa  § 52 ods. 3 OZ.

2. Zmluvu o poskytnutí balíka služieb, o bežnom účte, o poskytovaní a používaní elektronických
služieb (č.l. 25 a č.l.  137) uzavretú medzi právnym predchodcom žalobkyne (Slovenská sporiteľňa,
a.s., Bratislava) a žalovaným a zmluvu o kontokorentnom úvere (č.l. 27) zo dňa 29.05.2005 uzavretú
medzi rovnakými účastníkmi, z ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy, súd
považoval  za spotrebiteľskú zmluvu, na posúdenie ktorej je potrebné aplikovať § 54 ods. 1 a 2 OZ
a ďalšie obsahujúce ochranu spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno o svojom tvrdení, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobkyňa nepreukázala, že jej
právny predchodca pred zosplatnením pohľadávky, poučil žalovaného o možnosti zosplatnenia úveru a
že tak spravil v čase ako to predpokladá  § 565 a 53 ods. 8 OZ. Nepripojil v tomto smere žiadne dôkazy,
z ktorých by uvedené vyplývalo. Najprv musí byť dané upozornenie a potom pri zachovaní tam uvedenej



zákonnej lehoty nie kratšej ako 15 dní môže veriteľ zosplatniť pohľadávku a tak si uplatniť svoje právo
na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobkyňa nepreukázala, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení zo strany
pôvodného veriteľa bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

3. V zmysle  § 525 ods. 1 OZ je možné postúpiť pohľadávku  za predpokladu, že zmenou veriteľa by
sa nezmenil obsah pohľadávky.  Takouto pohľadávkou je aj pohľadávka banky. S každou pohľadávkou
banky sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v
zmysle zákona o bankách. Nejde o povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu s klientom, ale priamo
zo zákona.  Ak banka pohľadávku postúpi na iný subjekt, ktorý nespadá pod právny režim zákona o
bankách, obsah právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom sa podstatným spôsobom zmení (napr. aj
povinnosť zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka  a pod.).  Postupca (ak to nie je opäť banka)
totiž už nie je viazaný právnou úpravou zákona o bankách, jeho postavenie je odlišné od postavenia
banky, má iné zákonné právo a povinnosti voči dlžníkovi, nemá tie povinnosti, ktoré má banka priamo
určené zákonom.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obchodná spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom
na Britských Panenských  ostrovoch sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia 2.623,34 eura
s príslušenstvom. V priebehu súdneho konania táto  spoločnosť postúpila  uplatnenú pohľadávku na
žalobcu na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012. Následne žalobkyňa
navrhla pripustiť zmenu účastníka konania na strane žalobkyne a pripojila súhlas žalobkyne so vstupom
do konania. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.3.2013 sp. zn. 8C/69/2012 - 122
súd prvej inštancie zmenu účastníka na strane  žalobcu pripustil a v odôvodnení uznesenia okrem
iného uviedol, že z pripojených listinných dôkazov má preukázané, že pohľadávka prešla z pôvodnej
žalobkyne na novú ak táto dala písomný súhlas so vstupom do konania, čím zákonné podmienky
na zmenu účastníka na strane žalobcu sú nepochybne splnené a súd návrhu žalobkyne vyhovel. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa súdu preukázala, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, preto
nie je pravdivé tvrdenie súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobkyňa s vedomím, že svoju aktívnu legitimáciu  preukázala a
táto skutočnosť sporná nie, nepovažovala za potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy, ani vykonanie ďalších
dôkazov nenavrhovala. Odo dňa vydania uznesenia o zmene účastníka konania zo dňa 15.3.2013
nebola nikým spochybnená platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu a preto na zabezpečenie iných,
ako už predložených dôkazov neexistoval zo strany žalobcu žiaden dôvod. Ďalej žalobkyňa poukázala
na  § 92 ods. o 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách a v súlade s týmto ustanovením bola
banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru žalobkyne
posudzovanie platnosti postúpenia pohľadávky je absolútne irelevantné, či boli zo strany právneho
predchodcu dodržané postupy uvedené v § 565 OZ, t. j. či došlo k platnému zosplatneniu čerpaného
úveru. Uvedená skutočnosť môže mať vplyv na stanovenie  výšky dlžnej sumy a prípadne posúdenie
predčasného podania žaloby a podobne, avšak uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že banka môže na iný subjekt postúpiť
len pohľadávku, ktorá bola zosplatnená v celom rozsahu,  v zmysle § 92 ods. 2 zákona o bankách,
na ktorý poukazuje súd. Stačí, ak dlžník je v nepretržite v omeškaní trvajúcom viac ako 90 dní so
splnením čo i len časti svojho záväzku voči banke, pričom táto skutočnosť bola zo strany žalobkyne
preukázaná a to predložením dokladu transakcie na účte, z ktorého dokladu vyplýva, že žalovaný
poslednú úhradu realizoval dňa 10.4.2007, riadok 1679 transakcií na účte. Omeškanie dlžníka je preto
zrejmé, od uvedenej doby žalovaný prestal uhrádzať ďalšie záväzky. Z uvedených dôvodov žalobkyňa
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil  na ďalšie  konanie, zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.



7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34  CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

9. Predmetom sporu bola v danom prípade pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Žalobca tvrdil,
že žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. úverovú zmluvu dňa 29.5.2005, predmetom
ktorej bolo poskytnutie služieb balíka Extra, zahŕňajúceho zriadenie bežného účtu a poskytovanie
elektronických služieb. Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 0920/2010/CE zo dňa 21.10.2010 spoločnosti APS Slovakia, a.s. so sídlom
v Bratislave a táto spoločnosť následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 postúpila
pohľadávku voči žalovanému spoločnosti Debtinvest Limited so sídlom a Britských Panenských
ostrovoch. Spoločnosť Debtinvest Limited podala vo veci žalobu dňa 20.3.2012 a tvrdí, že má voči
žalovanému pohľadávku, ktorá v čase jej nadobudnutia zmluvou o postúpení pohľadávok  pozostávala
z istiny 2.018,29 eura, riadneho úroku 23,60 eura, úroku z omeškania 570,60 eura a nákladov vo výške
10,85 eura. Počas konania spoločnosť Debtinvest Limited postúpila  pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012, navrhla pripustiť zmenu účastníka na strane
žalobcu, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.3.2013, č.k. 8C/69/2012 - 122 návrhu žalobkyne
vyhovel a zmenu účastníka na strane žalobkyne pripustil. Súd žalobu v podstate zamietol z dôvodu,
že žalobkyňa nie je v spore aktívne legitimovaná, pretože k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému
nedošlo platne. Slovenská sporiteľňa a.s. si pred postúpením pohľadávky nesplnila svoju povinnosť
vyplývajúcu jej z § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalovaného nevyzvala v zákonnej lehote vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky.

10. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v uznesení, ktorým zmenu účastníka na
strane  žalobkyne pripustil v odôvodnení  okrem iného uviedol, že z pripojených listinných dôkazov má
preukázané, že pohľadávka prešla na žalobkyňu, čím zákonné podmienky na zmenu účastníka na strane
žalobkyne boli  splnené, preto neobstojí názor súdu, že žalobkyňa v spore nie je aktívne legitimovaná.
Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že by Slovenská sporiteľňa a.s. nesplnila akékoľvek povinnosti
pred postúpením pohľadávky voči žalovanému.

11. Odvolací súd  v súvislosti s namietanými skutočnosťami žalobkyne v odvolaní uvádza nasledovné.
V priebehu konania môže dôjsť  (a v praxi aj často dochádza) k prevodu alebo prechodu práv, o
ktoré sa vedie spor, na inú osobu než účastníka prebiehajúceho konania. Ide o sukcesiu  univerzálnu
(ak prechádzajú alebo sa prevádzajú všetky práva a povinnosti) alebo singulárnu (ak ide o vstup do
parciálnych, konkrétnych práv predchodcu). V návrhu na zmenu účastníka na mieste žalobcu musí
buď žalobca, alebo osoba, ktorá má na jeho miesto vstúpiť označiť právnu skutočnosť, ktorá mala za
následok prevod alebo prechod práva, uviesť, kedy k prevodu alebo prechodu došlo, návrh musí byť
podaný počas konania, t.j. skôr, než súd prvej inštancie vo veci samej rozhodne a musí byť predložený
súhlas nadobúdateľa práva, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho žalobcu. Návrhu na realizáciu
procesného nástupníctva bolo v súlade s  § 92 ods. 3 OSP účinnom v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie potrebné vyhovieť, pretože žalobkyňa preukázala uvedené formálne podmienky, t. j. že
nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv na iného, že
sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a že nastala po
začatí konania. Otázkou, či tvrdené právo (alebo povinnosť) ktoré mali byť prevedené existujú, alebo
že skutočne na iného prešli alebo boli prevedené, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci
samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva. Vecná legitimácia účastníka konania (na strane
žalobcu a aj žalovaného) je otázka hmotnoprávna a je predmetom dokazovania, súd ju môže riešiť na



základe výsledkov vykonaného dokazovania, po posúdení zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska
hmotnoprávneho (nie procesného)  a preto len v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatok vecnej legitimácie
nie je dôvodom  pre zamietnutie návrhu, v tomto prípade návrhu na zmenu žalobcu, ale na zamietnutie
žaloby. V čase, keď súd rozhoduje o procesnom návrhu na zmenu účastníka konania a kedy o jeho
vecnej legitimácii neboli (a ani nemohli byť) vykonané žiadne dôkazy, teda nie je (a ani nemohol byť)
priestor k posudzovaniu  otázky vecnej legitimácie ďalšieho účastníka konania a nemôže byť významná
ani pre rozhodovanie súdu o tom, či zmena účastníka bude pripustená (porovnaj napr. uznesenie NS ČR
sp. zn. 32Odo 743/2006, uznesenie NS ČR sp. zn. 23Cdo 1239/2009). Z uvedených dôvodov neobstojí
námietka žalobkyne v odvolaní, že aktívna legitimácia bola daná potom, ako súd prvej inštancie pripustil
zmenu účastníka na strane žalobcu.
12. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca si uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorú je potrebné posúdiť v zmysle  § 52 a nasledujúcich OZ, § 23a zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa,  zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať
právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo. Súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a či je žalobca  aktívne
legitimovaný na podanie žaloby.

13. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa k úkonom (výzvam) Slovenskej sporiteľne a.s. pred
postúpením pohľadávky nevyjadruje, listinný dôkaz, akúkoľvek výzvu banky žalovanému na zaplatenie
dlhu do spisu nezaložil. V odvolaní namieta, že postup banky pred postúpením pohľadávky je v danej
veci irelevantný.

15. Banka je  v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas  oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v
zákone o bankách,  alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila (pretože
žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že tak robila) a  postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol
mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Ak ale nebola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ  zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo
odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom,  že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia
splatný.

16. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ
teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu spoločnosti APS Slovakia, a.s.,
postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva



o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ
(pre rozpor so zákonom).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie  by banku malo motivovať k tomu, aby
podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek,
počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

18. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasledujúcich zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (nebankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods.
1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona
zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho
banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je
postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím
obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.

19. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu
neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak
je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené
v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., bol postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupcu. Ak nenadobudla platne pohľadávku spoločnosť
APS Slovakia, a.s., nemohla túto ďalej postupovať na ďalších nadobúdateľov, pretože nikto nemôže
postúpiť na iného viac práv, než sám má. Z uvedeného dôvodu preto bolo možné dospieť k záveru, že
žalobkyňa v spore nie je aktívne legitimovaným.

20. Pre úplnosť je v prejednávanej veci potrebné ešte dodať, že pôvodne išlo o pohľadávku Slovenskej
sporiteľne a.s. ktorá bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 postúpená na spoločnosť
APS Slovakia, a.s. (č.l. 10), následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 na spoločnosť
DEBTINVEST LIMITED so sídlom na Britské Panenské Ostrovy (č.l. 18) a následne zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.04.2012 na žalobcu, so sídlom na Cypre. V takýchto prípadoch  viacnásobného
postúpenia tej istej pohľadávky (až na spoločnosti mimo územia SR), je potrebné  podrobiť súdnej
kontrole aj skutočnosť, či nedochádza konaním postupcov  pohľadávok k  nekalej obchodnej praktike.



21. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho
prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky,
súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po
použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane
spotrebiteľa  č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj len ZOS) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje
nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom
vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú
uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa (takémuto zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako
čierny zoznam).

22. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho,
t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1) či k nim došlo postupom dodávateľa bez
odbornej starostlivosti a 2) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr.
uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá
existencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa zároveň definuje, že odbornou
starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS) a podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil
(§ 2 písm. r) ZOS).

23. Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná, ako bolo vyššie uvedené, a to na spoločnosti
majúce sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa
bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej
nemôže mať za následok zhoršenie postavenie dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že
to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napr. nekalú
obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Odvolací súd podrobil praktiku dodávateľa, vrátane jeho právnych
nástupcov, hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku, konkrétne postup,
ktorým došlo k následnému postúpeniu pohľadávky na subjekty so sídlom v zahraničí.

24. Je pravdou, že všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., ktoré sú súčasťou
zmluvy v bode 18.14. (č.l. 79) stanovili, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú súčasné, alebo budúce,
podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

25. Takúto zmluvnú podmienku je  potrebné považovať za neprijateľnú  pre rozpor s dobrými mravmi, a
preto  absolútne neplatnú.  Podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ
právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo by takéto
právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Súd videl zjavnú
nerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akejkoľvek právnej relevancie. Navyše je potrebné
prihliadnuť aj ku skutočnosti, že banka je osobitným subjektom, podliehajúcim dohľadu Národnej banky
Slovenka, podnikajúcim aj podľa osobitného zákona o bankách, ktorému dlžník zveruje  o sebe množstvo
osobných  a dôverných údajov a preto dlžníkovi môže záležať na tom, aby ostal v zmluvnom vzťahu len
s týmto subjektom.  Na základe uvedeného tak právni predchodcovia žalobcu neplatne postúpili svoju
pohľadávku voči žalovanej až na žalobcu, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Ďalej
je potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt (Debtinvest Limited, SERRAGHIS



LOAN MANAGEMENT LTD.), ktorý sa nachádza v rade veriteľov, ktorým bola predmetná pohľadávka
postúpená, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ. Právni
predchodcovia žalobcu postúpili pohľadávku na žalobcu bez súhlasu spotrebiteľa. Slovenskými súdmi
už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na neznámy zahraničný subjekt (v tomto prípade na
subjekt v Karibiku a na Cypre) výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej
ochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko
uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie (napr. rozsudok OS Prešov zo dňa 12.07.2010
č.k. 17C/56/2010-54, rozsudok OS Prešov zo dňa 28.09.2010 č.k. 19Cb/164/2008-139, rozsudok OS
Prešov zo dňa 04.02.2011 č.k. 10C/141/2010-102, rozsudok KS Trnava zo dňa 16.05.2012 sp. zn.
11Co/81/2011, rozsudok OS Košice okolie zo dňa 10.05.2012, č.k. 10C/130/2012-76). Postúpenie
pohľadávky na skrachovaný subjekt (obdobne aj na subjekt v Karibiku či na Cypre) je zároveň nekalou
obchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci judikoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa
14.07.2011 sp. zn. 6Co/1/2011. Ako už bolo konštatované, ak sa uplatňuje právo po použití nekalej
obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.

26. Navyše nárok žalobcu  uplatnený žalobou je premlčaný. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že posledná
úhrada zo strany žalovaného sa uskutočnila 10.4.2007 a od uvedenej doby si žalovaný  svoje záväzky
vyplývajúce mu zo zmluvy neplnil. Žalobca pohľadávku žalovaného (resp. jeho právny predchodca)
eviduje od 10.4.2007, dňom nasledujúcim si svoju pohľadávku mohol uplatniť na súde a začala mu
plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva. Žaloba bola podaná v 20.3.2012, t.j. po uplynutí
zákonnej trojročnej premlčacej lehote a súd je podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
na premlčanie prihliadnuť ex offo.

27. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s  § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie, potvrdil.

28. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný  bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v
súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

29. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/69/2012", "guid": "3915b674-8344-4a28-b694-26e8653d9687:f19297c9-8964-4757-8f08-2217f97cf294", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}