{"guid": "3c3f5b0f-5b3b-4566-9fd9-a9d3b22de09d:ca37fbb8-6601-4ac0-b989-7406bfaef2fc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1", "spisova_znacka": "2CoE/46/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2CoE/46/2015 z 9. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 9. júna 2015, sp. zn. 2CoE/46/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1", "identifikacne_cislo": "5112227846", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca37fbb8-6601-4ac0-b989-7406bfaef2fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112227846
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX Q. XXX, prechodne bytom F. 7, XXX XX R. P., pre vymoženie pohľadávky vo výške 951,01 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 2Er/2220/2012-31
zo dňa 07.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že
zistil nedostatok (neexistenciu) na exekúciu spôsobilého exekučného titulu, ako jednej z podstatných
podmienok exekučného konania v zmysle ust. § 39 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného
poriadku), a preto procesným postupom  podľa ust. § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku, žiadosť
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade exekučný súd
prekročil rámec právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd môže preskúmavať
predložený exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa
opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu
(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom neodvolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka
znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Odvolateľ okrem toho namietal, že k právnemu
názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až v podanom odvolaní. Mal tiež za to, že konajúci
súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže tvrdil, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s



povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Takisto vyjadril nesúhlas s výkladom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal okresný súd.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu
právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda
môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom
prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok
vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť
pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s
dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má
exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto
postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemal
dôvod odchýliť.

Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne
prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný
súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti.

Právny vzťah založený zmluvou o  úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvého stupňa ohľadom hodnotenia daného vzťahu
prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné argumenty, s ktorými sa odvolací súd
stotožnil. V prípade právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (založeného zmluvou o úvere) išlo
o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).



Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia;
exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o
rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Zároveň krajský súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná
rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným,
ako aj z obchodných podmienok krajský súd zistil, že zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku,
v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť dohodou alebo pred jediným rozhodcovským
súdom.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným a povinným bola súčasťou obsahu obchodných
podmienok pre úver, ktoré tvorili súčasť formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Okresný súd vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd
na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v
konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať
spotrebiteľský charakter základného vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo
rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov
fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu,
v danom prípade nebol naplnený.

Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle
zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania
rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

Oprávnenie  exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku
neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj  z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v
rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.



Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo
stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom sa konštatuje, že vopred
stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť  kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len)
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci nielenže nerozhodoval
všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodcovský súd, navyše zvolený oprávneným.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k vyhodnoteniu
rozhodcovskej doložky (ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu) ako neprijateľnej (a aj neplatnej) zmluvnej podmienky, ktorá ďalej nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu  na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo byť
spôsobilým podkladom exekúcie a teda exekučným titulom.

Vzhľadom k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd vecným prieskumom
rozhodcovského rozsudku nezaoberal. Odvolanie oprávneného nepovažoval súd za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej
úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu
rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/2220/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "3c3f5b0f-5b3b-4566-9fd9-a9d3b22de09d:6692c413-8205-4b4f-9052-3256ef5934cf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1", "spisova_znacka": "2CoE/46/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2CoE/46/2015 z 9. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112227846.1"}], "citovane_v": []}